Irán sa začína podobať na vyspelú krajinu, a to menším počtom detí a narastajúcim počtom dôchodcov. Sekularizácia naberá na obrátkach. Prieskumy naznačujú, že len tretina Iráncov sa v súčasnosti hlási k šiitskému islamu, pričom podobný podiel obyvateľov sa nehlási k žiadnemu vyznaniu alebo sa považuje za ateistov. Rastie aj nespokojnosť, a to najmä medzi mladými ženami, z ktorých mnohé otvorene vzdorujú mravnostnej polícii a duchovnému režimu stojacemu za ňou.

Blízky východ v modernej dobe

Turecko, ďalší demografický gigant s viac ako 85 miliónmi obyvateľov, zažíva podobnú situáciu, hoci s výraznými regionálnymi rozdielmi. Národná miera pôrodnosti sa pohybuje okolo 1,5 dieťaťa na ženu, no tento priemer zakrýva hlboké vnútorné rozdiely. Západ Turecka, ktorý je sekulárny, urbanizovaný a dlhodobo sa orientuje na Európu, má dnes pôrodnosť už len 1,3 dieťaťa na ženu. To znamená, že sa viac podobá južnej Európe ako Blízkemu východu. Aj centrálne a východné provincie, ktoré boli kedysi známe veľkými rodinami, zažívajú výrazný pokles pôrodnosti. Iba najvzdialenejšia juhovýchodná časť krajiny – najchudobnejší a najvidieckejší región, v ktorom žije väčšina kurdskej populácie Turecka – stále eviduje pôrodnosť vyššiu, než je potrebné na udržanie počtu obyvateľov.

Saudská Arábia, najväčšia a najmocnejšia z monarchií Perzského zálivu, ukazuje úplne iný obraz. Jej pôrodnosť zostáva nad hranicou potrebnou na obnovu populácie a priemerný vek sa pohybuje tesne pod 30 rokmi. To je profil, ktorý by jej mnohé starnúce krajiny mohli závidieť.

No rovnako ako u jej susedov a na rozdiel od väčšiny iných štátov nepoháňajú ekonomiku Saudskej Arábie jej vlastní občania. Viac než 40 percent obyvateľov tvoria cudzinci, čo je jeden z najvyšších podielov na svete. V súkromnom sektore dominujú pracovníci z radov migrantov: približne tri štvrtiny zamestnancov od stavebných robotníkov z južnej Ázie až po inžinierov a manažérov z východnej Ázie a Západu pochádzajú zo zahraničia.

Pokusy o to, aby sa do pracovnej sily zapojilo viac miestnych (takzvaná saudizácia), dosiahli len mierny pokrok. Ak už saudskoarabskí občania pracujú, drvivá väčšina z nich sa stále zameriava prevažne na prácu v štátnej správe. Mnohé z týchto pozícií slúžia na rozdeľovanie štátnej podpory.

Zatiaľ čo starnutie obyvateľstva znepokojuje väčšinu krajín tým, že pribúda ľudí závislých od pracujúcich, Saudská Arábia má iný problém. Veľká časť jej obyvateľstva je totiž trvalo závislá od štátu. Buď dostávajú peniaze priamo z verejných výdavkov, alebo sú podporovaní vďaka dovezenej pracovnej sile.

Náboženstvo a kontrola pôrodnosti

Izrael je demografickou výnimkou. Je to jediná skutočne rozvinutá krajina s vysokou úrovňou bohatstva, vzdelania, zapojenia žien do pracovného trhu a urbanizácie, ktorá neprejavuje žiadne známky poklesu pôrodnosti. Naopak, má pôrodnosť tesne pod hranicou troch detí na ženu.

Čiastočne je to spôsobené rastúcou populáciou ultraortodoxných charedim Židov. Ich miera plodnosti presahuje šesť detí na ženu a ich podiel na populácii, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 13 percent, sa podľa odhadov počas jednej generácie zdvojnásobí. To predstavuje dlhodobé výzvy: mnohí charedim muži nepracujú ani neslúžia v armáde a sú závislí od štátnej podpory.

Napriek tomu je však pôrodnosť aj mimo tejto skupiny nezvyčajne vysoká. Medzi neortodoxnými Židmi je priemer okolo 2,5 dieťaťa na ženu, čo je výrazne nad úrovňou reprodukcie.

Tento silný sklon k rodeniu detí nie je výsledkom štedrej rodinnej politiky, ale niečoho existenciálne podstatného: mentality obliehania, teda pocitu, že sú neustále v ohrození a musia prežiť. Zatiaľ čo iné krajiny si robia starosti s tým, či ich dôchodkové systémy vydržia, Izrael, obklopený nepriateľskými susedmi, vníma demografiu ako otázku prežitia.

Niektoré krajiny v regióne, ako Irak, Sýria či Egypt, stále zodpovedajú starej predstave o mladom a početnom obyvateľstve. No všade tam, kde sa pre urbanizáciu, vzdelávanie žien a rastúce príjmy zakorenila modernizácia, prudko klesla pôrodnosť. Predstava, že islam ochráni spoločnosť pred demografickým úpadkom, sa ukazuje ako nepravdivá.

Tak ako sa Blízky východ mení pod vplyvom moderného života, môže islam prejsť podobným vývojom ako kresťanstvo na Západe, ba dokonca k nemu môže prispieť: môže postupne strácať vplyv na spoločnosť a ustupovať sekulárnemu spôsobu života. Žiadna krajina Blízkeho východu sa síce nechystá premeniť na Japonsko, ale veľká populačná vlna, ktorá kedysi formovala tento región, ustupuje a s ňou aj základy dlhoročných politických a ekonomických predstáv.

Zhrnutie

Blízky východ, ktorý bol kedysi charakteristický veľkými rodinami a ulicami plnými mladých ľudí, vstupuje do utlmenejšej demografickej éry. V krajinách ako Irán a Turecko sa miera pôrodnosti prepadla na európsku úroveň. Saudská Arábia má síce stále mladú populáciu, no silno sa spolieha na zahraničných pracovníkov a závislosť od verejného sektora. Izrael ide proti prúdu. Udržiava si vysokú pôrodnosť, ktorú poháňa pocit ohrozenia a rast ultraortodoxnej komunity. Viera, že islam ochráni spoločnosť pred demografickým úpadkom, postupne slabne. Zatiaľ čo niektoré časti regiónu, ako Egypt a Irak, stále prekypujú mladými ľuďmi, éra rovnomerného populačného rastu sa končí. Pre mnohé štáty Blízkeho východu sa demografia prestáva javiť ako odpoveď a začína byť otázkou.