Keby záplav nebolo, museli by si ich Zelení vymyslieť

Ale vtedy sa ešte nezvádzalo všetko na človekom zavinenú klimatickú zmenu. Václav Havel napríklad povodne interpretoval ako pripomienku pyšnému ľudstvu, že nie je pánom prírody. Dnes sa presadzuje paradigma presne opačná.

Zatiaľ sa najväčšie hrôzy v Nemecku odohrali pozdĺž toku rieky Ahr (na západ od Rýna a na juh od Bonnu). Ale kým nepreklasifikujú jej rozvodnenie na päťstoročnú vodu, je to "len" tretia storočná voda v rade: 1804, 1910, 2021. Vykazuje to istú pravidelnosť, napriek mienke televíznych expertov, že extrémneho počasia pribúda a stáva sa súčasťou nášho života.

Jedna nemecká politička, nie za Zelených, ale z radov kresťanských demokratov, tvrdí, že odteraz už si klimatické zmeny nebudeme spájať s obrázkami ľadového medveďa na kryhe (nechajme teraz bokom, že ľadové medvede nevymierajú), pretože klimatické zmeny drvia už priamo nás, obyvateľov strednej Európy.

Veda žiadne priberanie extrémnych meteorologických udalostí nepozoruje; pekné zhrnutie štúdií a odborných hodnotení od Austrálie cez Britániu po Nemecko podáva geológ Sebastian Lüning. Ale v politickej realite fakty nemajú význam.

Podobne ako Čechov minulý piatok podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, múdrejší než českí meteorológovia, poučil, že tornádo na južnej Morave súvisí s klimatickými zmenami, sú si teraz tí, z ktorých sa v Nemecku skladá verejný priestor, istí, že bez klimatickej zmeny by nebolo týchto povodní.

Je to ten druh ľudí (často dokonca tí istí), ktorí nám nedávno prichystali a teraz oznámili postupný zákaz klasických áut, drahšie lietanie, drahšie vykurovanie sídlisk atď.

Tí ľudia sú uvedomelí, motivovaní k presadeniu svojho cieľa, pripravení preniesť svoju klimaideológiu na všetko, čo sa dá. Sú to oportunisti 24/7, čo v tomto prípade nie je nadávka, ale výraz obdivu. Dokážu využiť situáciu.

V Nemecku tento rok pôjdu k voľbám na konci septembra. Zelení sú favoritmi volieb, už niekoľko posledných týždňov strácajú preferencie, predovšetkým vinou osobnej nedostatočnosti predsedníčky Annaleny Baerbockovej. Aj prozelené médiá museli chtiac nechtiac referovať o jej plagiátorstve, o úpravách v životopise a nepriznaných vedľajších príjmoch. Teraz sa otvorilo nebo a hlavný prúd sa zase našiel: klíma, klíma, klíma. Zelení sú na koni podobne ako v roku 2011 po japonskej Fukušime, hoci rovnako ako vtedy tiež skôr pocitovo než vecne.

Hlavný konkurent Baerbockovej, predseda CDU Armin Laschet, pripomína Angelu Merkelovú v migračnej kríze. Tá keď v lete 2015 školáčke z rodiny odmietnutých žiadateľov o azyl pred televíznym štábom vysvetlila, že v Nemecku bohužiaľ nie je miesto pre každého, kto by sa do neho chcel odsťahovať, zniesol sa na ňu taký mediálny hon, že ešte o mesiac neskôr nebola v stave reagovať na príchod státisícov azylantov.

Laschet len nedávno absolvoval svoj vlastný shitstorm, keď sa vyslovil proti rušeniu zákona, ktorý stanovil odstup, ktorý musia zachovávať veterné elektrárne od ľudského obydlia. Aktuálne povodne zasiahli predovšetkým Severné Porýnie-Vestfálsko, spolkovú krajinu, ktorej je premiérom, a on už nemohol zaváhať. Takže teraz hlása do sveta, že svet musí v boji s klimatickými zmenami ešte pridať. Laschet sa vezie na zelenej vlne a od jeho víťazstva, akokoľvek by z nášho pohľadu bol lepším kancelárom než dogmatická Baerbocková, by sme si nemali sľubovať príliš.

Ofenzíva za záchranu planéty riadená z úradu nemeckého kancelára bude pokračovať a pravdepodobne eskalovať.

Text vyšiel pôvodne v Echu, vychádza so súhlasom redakcie.