Francúzska revolúcia býva zobrazovaná akčnou davovou scénou plnou násilia a krvi, pričom hrozivý dav vtrhne do palácov a ničí, čo mu príde pod ruku. Niežeby to tak nebolo. Režisér a spoluautor scenára Gianluca Jodice si však vybral inú situáciu.
Palác je dobytý, kráľovská rodina zajatá. Nastávajú procesy, ktoré prevzatie moci legalizujú. Kráľovská rodina a predstavitelia novej moci stoja proti sebe. Už tu nie je dav. Už to nie je masa kontra predstavitelia moci. Sú tu ľudia v úplne novej situácii. Ľudovít XVI. a Mária Antoinetta sú spolu s deťmi zatknutí a rozhoduje sa o ich osude.
Kráľ a jeho rodina prežívali vo svete pevne daných rituálov, v ktorom na improvizáciu nebolo miesto. Každý v krajine bol ich poddaný. Pri strete so seberovnými (inou kráľovskou rodinou) zastupovali štát.
Teraz je kráľ obyčajným Ľudovítom Kapetom a proti nemu stoja ľudia z iného sveta. Je bezradný. Podobné pocity sú však aj na druhej strane. Noví vládcovia majú pred sebou predstaviteľa všetkého zla – človeka, ktorý sa celý život topil v luxuse a privilégiách a nemal ani poňatia, čo oni prežívali pri pohľade na svoje hladné deti.
