Urgenty sú stále preťažené, pacienti na nich strávia neraz aj hodiny

Ku konsolidácii pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby (APS) pre deti a dorast pristúpil rezort zdravotníctva ešte v roku 2023. Dotklo sa to 21 pracovísk na celom Slovensku a štátu tento krok priniesol úsporu viac ako 900-tisíc eur.

Nielenže desiatky z nich zanikli, ale zvyšné ordinujú po novom kratšie, takže lekári ošetria posledného detského pacienta už len do 20. hodiny. Ministerstvo zdravotníctva tieto zmeny odôvodňovalo tým, že po tejto hodine už rodičia s deťmi pohotovosti nevyhľadávajú.

Ako kompenzáciu avizovalo otvorenie pediatrických ambulancií každý pracovný deň aspoň do 16. hodiny.

Zmeny okamžite po zavedení priniesli preťaženie urgentných príjmov v nemocniciach. Ani s odstupom času sa situácia nezlepšila, práve naopak.

Lekári sa zhodujú, že negatívny vývoj súvisí aj s nedostatočným financovaním zostávajúcich ambulantných pohotovostí a ústavných pohotovostných služieb - takzvaných urgentných príjmov.

Lekári starnú

Zníženie počtu bodov APS podľa poradcu prezídia a rady Slovenskej lekárskej komory Roberta Vetráka vedie k negatívnym javom.

„Keďže pacienti nemajú možnosť po skončení ordinačných hodín navštíviť APS, musia ísť na urgentné príjmy nemocníc, čo spôsobuje ich preťaženie a predlžuje čakacie doby aj na štyri až päť hodín,“ spresnil Vetrák s dôvetkom, že táto situácia je výsledkom neriešenia viacerých problémov.

„Najmä však vekovej štruktúry lekárov. Konkrétne všeobecných lekárov pre deti a dorast a aj dospelých. Graf z Inštitútu zamestnanosti z roku 2016 hovorí o pretrvávajúcom probléme, že viac ako 40 percent všeobecných lekárov je vo veku 65 plus,“ vysvetlil, prečo obvodní lekári nie sú schopní slúžiť nadčasy.

Slovenská lekárska komora podľa jeho slov na nepriaznivý demografický stav upozorňuje už viac ako dvadsať rokov, ale kompetentní vec neriešia.

Okrem vekovej štruktúry mal na uvedený stav veľký vplyv aj systém financovania, pretože otvoriť si vlastnú ambulantnú prax nebolo výnosné.

„Toto sa postupne mení k lepšiemu, ale musíme si uvedomiť, že výchova lekára so získaním príslušnej špecializácie trvá cca päť rokov, takže riešenie situácie je v horizonte piatich až desiatich rokov,“ dodal Vetrák.

Nemocnice navrhujú zvýšené poplatky

Skrátenie prevádzkových hodín zostávajúcich ambulancií pohotovostnej služby z 22.00 hod. na 20.00 hod. vidí ako problém aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.

Táto zmena podľa neho viedla v ich nemocniciach na pracoviskách ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) k nárastu pacientov minimálne o 30 percent.

„Slúžiaci lekár pritom zároveň zodpovedá aj za detské oddelenie, novorodenecké oddelenie vrátane pôrodov, čo výrazne zvyšuje tlak na potrebu posilniť lekárske kapacity počas služieb. To nie je možné, lebo chýbajú personálne aj finančné zdroje,“ spresnil.

Zbytočné návštevy pacientov navrhujú nemocnice vyriešiť zvýšením poplatkov. Aktuálne platia pacienti za využitie APS dve eurá, ak neprišli bezprostredne po úraze alebo ich následne nehospitalizovali v nemocnici. ÚPS ich vyjde na desať eur s výnimkou týchto prípadov.

Namiesto všeobecného lekára na urgent

Zmeny počtov, ale aj štruktúry pacientov evidujú v poslednom čase aj v nemocniciach skupiny Agel. Ako hovorí jej riaditeľ pre ústavnú zdravotnú starostlivosť Vladimír Dvorový, v priebehu posledného roka im priemerne narástol počet ošetrených o desať percent, no v prípade detí to v niektorých regiónoch predstavuje až 90-percentné zvýšenie.

Tento stav podľa neho súvisí so zmenami v systéme ambulantných pohotovostných služieb a rovnako s nedostatočnou ambulantnou sférou.

Preťažovanie urgentných príjmov spôsobuje aj zmena správania.

„Pacienti vyhľadávajú lekárske ošetrenie často aj pre nedostupnosť svojho lekára, prípadne preto, že si nevedia nájsť špecialistu. Špecifickým dôvodom je veľmi nízka úroveň zdravotnej gramotnosti – pacienti sa neorientujú v základných situáciách, nevedia, ako riešiť zvýšenú teplotu alebo ošetriť banálny úraz,“ upozorňuje na ďalší aspekt Dvorový.

Fungujúca neodkladná zdravotná starostlivosť je podľa neho pre výsledky zdravotníckeho systému zásadná.

„Ak zlyháva, pacient sa nedostane včas k zodpovedajúcemu ošetreniu a jeho prognóza sa zhoršuje. Žiaden zdravotnícky systém však nie je schopný nahradiť urgentnou starostlivosťou fungujúcu ambulantnú sieť poskytovateľov, ale ani segmenty, o ktorých sa nehovorí systematicky - paliatívna starostlivosť, psychiatrické ambulancie či záchytky,“ uzavrel riaditeľ.

Ministerstvo zdravotníctva na otázky Štandardu uviedlo, že problém s preťažením lekárov v ambulantných pohotovostných službách neeviduje. K ústavnej pohotovostnej službe sa nevyjadrilo.