Veda má riešenie, ale farmabiznis mlčí. O liek na smrtiace améby nejaví záujem

Na Slovensku sa vyskytol iba jediný smrteľný prípad po nakazení amébou Naegleria fowleri. Doteraz však účinná liečba neexistuje. Úmrtnosť na zápalovú infekciu mozgu je stále 97-percentná. Ochorenie primárna amébová meningoencefalitída (naeglerióza) je pritom veľmi zriedkavé.

Podľa odborníkov ho zatiaľ prežili len asi dve až tri percentá ľudí z celkového počtu nakazených a aj to s následkami. Vo svete sa za posledných 62 rokov eviduje asi 260 výskytov. Z toho 16 evidovali pri tragickej epidémii v Československu a jeden práve v tomto období aj na Slovensku.

Nedávno otriasol verejnosťou, prevádzkovateľmi kúpalísk a odborníkmi na parazity tragický prípad 11-ročného Tomáška zo Záhoria.

Liečba je v súčasnosti veľmi náročná

Doteraz lekári a parazitológovia nedisponujú špeciálnym liekom vyvinutým priamo na liečbu naegleriózy. V rámci postupov je pritom podľa odborníkov dôležitá včasná diagnostika a okamžité nasadenie účinného liečiva. 

„Liečba naegleriózy je veľmi náročná, pretože ochorenie postupuje rýchlo a je ťažko diagnostikovateľné včas. Dôležitá je zrejme včasná, kombinovaná a agresívna liečba,“ hovorí v rozhovore pre Štandard Vojtech Boldiš, vedúci úseku parazitológie laboratórií Medirex. 

Tvrdí, že otepľovanie môže potenciálne rozšíriť geografické oblasti, v ktorých sa tento parazit vyskytne. „S rastúcimi teplotami sa môžu vodné plochy prehrievať častejšie a na dlhšie obdobia, čo vytvára priaznivejšie podmienky na množenie týchto meňaviek,“ dodáva.

Keďže parazit Naegleria fowleri postihuje centrálny nervový systém, je potrebné smrtiacu amébu, ktorá „požiera mozog“ rýchlo zastaviť. „Naeglerióza vo svojom priebehu závažne poškodzuje mozog, ale aj organizmus ako celok, teda aj takzvané vzdialené orgány, čo je potrebné v liečbe zohľadniť,“ vraví pre Štandard Marcel Brenner.

Je primárom Oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb, v ktorom bol hospitalizovaný aj 11-ročný chlapec. Liečba v dnešnej dobe je podľa neho antiinfekčná a podporná, zameraná na obehovú sústavu v tele a na dýchanie. Závisí od miery poškodenia mozgu a iných orgánových systémov, či pacient prežije. 

Dodnes boli teda dôsledky napadnutia mozgu také závažné, že viedli k smrti u väčšiny pacientov, vyviazli len tri percentá. „V súčasnosti neexistujú žiadne špecifické lieky na liečbu primárnej amébovej meningoencefalitídy,“ konštatuje pre Štandard aj parazitológ a profesor František Ondriska, ktorý diagnostikoval malému chlapcovi parazitárne ochorenie spôsobujúce zápal mozgu a mozgových blán. 

Ako ďalej spresňuje, v dnešnej dobe je odporúčaná liečba v podobe kombinácie liekov vrátane amfotericínu B, azitromycínu, miltefosínu, flukonazolu, rifampicínu a iných, ktoré sa podávajú intravenózne (priamo do žily) a intratekálne (aplikácia liečiva najčastejšie v oblasti bedrovej chrbtice).

Podľa Ondrisku sa pri liečbe skúšajú aj rôzne metódy aplikácie liekov proti Naegleria fowleri pomocou nosových inhalátorov. „Hlavnou limitáciou uvedených liekov je požiadavka na ich prechod hematoencefalickou bariérou (fyzikálno-chemická bariéra, ktorá oddeľuje krv od mozgu), preto sa používajú v extrémne vysokých dávkach, pričom spôsobujú závažné vedľajšie účinky,“ približuje.

Dodáva, že tieto lieky v rôznej kombinácii sú však účinné za podmienky včasnej diagnózy a okamžitej a rýchlo nasadenej liečby. V niektorých prípadoch bola podľa neho úspešná aj kombinácia liekov s hypotermiou, a teda ochladením tela na teplotu nižšiu, ako je normálna teplota. Vtedy sa totiž spomalí proces množenia améb. 

Českí vedci vyvíjajú liek

Vedci z Biotechnologického a biomedicínskeho centra Akadémie vied ČR a Univerzity Karlovej (BIOCEV) našli účinnú látku, ktorá zvyšuje úspešnosť prežitia o 30 percent. Vyvíjajú liek na naegleriózu, ale podľa ich vyjadrení farmaceutické firmy záujem o liek a financovanie ďalšieho výskumu nemajú.

„Áno, českí kolegovia skúšali určitú zlúčeninu, ktorá pri aplikácii na experimentálne infikovaných myšiach významne predĺžila ich prežitie a preukázala 28-percentnú mieru vyliečenia bez relapsu,“ objasňuje profesor Ondriska. 

Iní autori vidia perspektívu opätovného použitia liekov v kombinácii s nanotechnológiou. „Je to však budúcnosť, zrejme sa bude nejakú dobu používať liečba amfotericínom v kombinácii s inými preparátmi,“ konštatuje s dôvetkom, že podmienkou úspešnej liečby je skorá diagnóza a okamžitá a intenzívna liečba. 

Podľa neho sa skúšajú aj iné metódy na úspešnú liečbu ochorení spôsobených amébami, najmä vzhľadom ku konštatáciám viacerých autorov na obmedzenú účasť farmaceutických spoločností na výskume nových liekov na tieto infekcie. „Z ich pohľadu je to pochopiteľné, infekcie voľne žijúcimi amébami sú zriedkavé,“ vysvetľuje Ondriska nezáujem financovať výskum liekov na toto vzácne ochorenie farmaceutickými firmami. 

Liek, o ktorý nie je záujem

Štandard sa skontaktoval priamo s českými vedcami z BIOCEV-u. Vedúci komunikácie pre biotechnologické a biomedicínske centrum Petr Solil pre Štandard potvrdzuje, že tím vedcov pod vedením parazitológa Róberta Šuťáka vyvinul látku, ktorá bola testovaná na myšiach.

Testy dopadli úspešne, prežitie sa zvýšilo z troch na 30 percent. Táto látka by podľa vedcov dokázala smrteľnú infekciu zastaviť. V skúmavke účinná látka dokonca amébu zničila úplne. Ďalší výskum týkajúci sa ľudí a ochorenia však vyžaduje finančné investície, ktoré vedcom chýbajú. 

Zároveň však hovorca spresňuje, že je to pre nich veľmi citlivá téma. Šuťák sa spojil aj s rodinou zosnulého chlapca. Ochorenie najčastejšie postihuje deti, ktoré podľa vedcov umierajú bez akejkoľvek možnosti lepšej liečby.

Do ďalšieho výskumu by sa preto podľa nich jednoznačne malo investovať, avšak pre zriedkavý typ ochorenia sú farmafirmy zdržanlivé. Štandard preto oslovil aj štyri najväčšie z nich, ktoré pôsobia v Českej aj v Slovenskej republike.

Odpoveď poslala iba jedna. „Ďakujeme za váš podnet a záujem o túto tému. V súčasnosti sa k otázke podpory výskumu a liečby naegleriózy nebudeme vyjadrovať,“ reaguje Diana Madarászová, hovorkyňa a PR manažérka farmaceutickej spoločnosti Teva.

Rezorty zdravotníctva čakajú

Keďže tragický prípad, pri ktorom svoj boj prehral malý chlapec, sa udial na Slovensku a nový liek vyvíjajú vedci v Českej republike, Štandard oslovil obe ministerstvá zdravotníctva. Medzi otázkami zaznelo, ako situáciu vnímajú a či nemajú záujem istým spôsobom participovať na vývoji nového lieku.

Ondrěj Jakob, riaditeľ Odboru komunikácie Ministerstva zdravotníctva Českej republiky, pre Štandard vraví, že témou infekcie spôsobenej amébou Naegleria fowleri sa zaoberali. 

„Vzhľadom na nízke teploty sa výskyt améb v prírodných vodách v ČR nepredpokladá. Zahraničné výskumy naznačujú, že optimálna teplota vody pre rozvoj améb je skôr nad 40 stupňov Celzia,“ spresňuje a dopĺňa, že takúto teplotu vody u nich ani pri extrémnych letných teplotách prírodné vodné toky nedosahujú. Taktiež pravidelne sledujú kvalitu vôd.

Prítomnosť améb samy o sebe eliminujú aj požiadavky na prevádzku bazénov, ako je chlorácia, recirkulácia, filtrácia či pravidelná obmena vody. „V prípade umelých kúpalísk je správnou prevádzkovou praxou riziko výskytu améb tiež eliminované,“ dodáva Jakob.

Podľa neho považuje český rezort zdravotníctva výskum, ktorý realizuje tím z biotechnologického a biomedicínskeho centra a Univerzity Karlovej, za veľmi cenný. „Skutočnosť, že sa podarilo identifikovať látku s potenciálom zastaviť infekciu v ranom štádiu, je dôležitým krokom vpred,“ vraví s tým, že akúkoľvek odbornú diskusiu na túto tému, samozrejme, vítajú a podporujú.

K podpore ďalšieho výskumu lieku na smrtiacu amébu sa vyjadrilo aj slovenské ministerstvo zdravotníctva. „Je na rozhodnutí zadávateľa klinického skúšania, ktoré krajiny si zvolí pre jeho realizáciu,“ hovorí komunikačný odbor rezortu.

Všetko podľa neho závisí od viacerých faktorov, ako napríklad prevalencia choroby, počet pacientov pripravených na nábor, prítomnosť vhodných pracovísk klinického skúšania a podobne. 

Za dôležité považuje aj to, že participovalo na znížení poplatku za nekomerčné klinické skúšanie. „Podľa zákona o správnych poplatkoch bol tento poplatok znížený na päť eur, čím boli podporení aj nekomerční zadávatelia klinických skúšaní,“ uzatvára ministerstvo.