Na tom, o aké konkrétne améby ide, sa stále pracuje. Oficiálne výsledky ešte kompetentní nezverejnili.
Štandard sa obrátil na Úrad verejného zdravotníctva s otázkou, či pri bežných kontrolných odberoch vody z bazénov na kúpaliskách budú teraz vo zvýšenej miere robiť odbery a testovania aj na výskyt Naeglerie fowleri (slzovičkovka zhubná).
„Úrady verejného zdravotníctva budú okrem pravidelných kontrol kúpalísk a vzoriek vôd z bazénov vykonávať aj mimoriadne odbery bazénových vôd na prítomnosť améb,“ reagoval pre Štandard odbor komunikácie úradu.
Smrteľná infekcia mozgu
Parazitné ochorenia nie sú už len problémom exotických destinácií. Smrtiaci mikroskopický jednobunkový organizmus slzovičkovka zhubná má dobré podmienky aj u nás, vyskytuje sa v sladkovodnom prostredí a v pôde.
Celosvetovo sa ňou nakazí ročne asi iba desať ľudí. Výskum z rokov 1962 až 2014 odhalil 260 prípadov tohto ochorenia na celom svete.
Úmrtnosť je však extrémne vysoká.
„Naegleria fowleri môže spôsobiť veľmi ojedinelú infekciu mozgu nazývanú primárna amébová meningoencefalitída,“ špecifikuje úrad.
Tento jednobunkový organizmus sa vyskytuje v teplých sladkovodných prostrediach, ako sú jazerá, rieky či prírodné nádrže po celom svete. „Vo výnimočných prípadoch túto amébu zaznamenali aj v umelých bazénoch s nedostatočnou úpravou vody a technickou údržbou,“ informuje Štandard odbor komunikácie.
Ak sa človek v kontaminovanej vode kúpe alebo ju vypije, nič sa mu nestane. K infekcii dochádza, ak sa nakazená voda dostane do nosovej dutiny. Améba prenikne cez sliznicu nosa a odtiaľ pokračuje pozdĺž čuchového nervu do mozgu.
Najviac ohrození sú návštevníci vodných plôch, ktorí si pri kúpaní ponárajú hlavu, skáču do vody a potápajú sa. Úrad hlavného hygienika preto odporúča používať nosné svorky a po kúpaní si nos dôkladne vypláchnuť fyziologickým roztokom alebo sterilnou vodou.
Sú kúpaliská bezpečné?
Počas kúpacej sezóny by mal prevádzkovateľ kontrolovať kúpaliská v priemere každé dva týždne.
„Niektoré ukazovatele, ako napríklad obsah chlóru, sa kontrolujú trikrát za deň. Najväčší dôraz sa kladie na mikrobiologickú a biologickú kontrolu,“ opisuje predpisy pre ukazovatele kvality vody odbor komunikácie úradu.
Výsledky kontroly sú prevádzkovatelia povinní predkladať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Ak má kvalita vody nedostatky, musia hygienikov informovať aj o opatreniach, ktoré podniknú na zlepšenie situácie.
Každá regionálna hygiena vykonáva aj vlastné kontrolné odbery vzoriek vôd – štátny zdravotný dozor.
Pravidlá pre jazerá, rieky a iné vodné plochy
Bez dohľadu nie sú ani prírodné vodné plochy, ktoré nemajú prevádzkovateľa a majú takzvanú neorganizovanú rekreáciu.
„Ak ide o lokality s vyššou návštevnosťou, kontroly sa vykonávajú pravidelne každé dva týždne. Ak ide len o príležitostne využívané vodné plochy, kontrola sa vykonáva len orientačne jeden- až trikrát za sezónu,“ spresňuje odbor komunikácie.
Aké parazity návštevníkom hrozia
Ukazovatele kvality vody sa líšia v závislosti od toho, či ide o umelé alebo prírodné kúpaliská. „Spoločným základom pre oba typy kúpalísk sú mikrobiologické ukazovatele – Escherichia coli a črevné enterokoky,“ špecifikuje inštitúcia.
Na umelých kúpaliskách v bazénoch s vodnými atrakciami, pri ktorých vznikajú vodné aerosóly, sledujú aj výskyt baktérie Legionella species, ktorá spôsobuje takzvanú legionársku chorobu – závažné zápalové ochorenie pľúc.
„Z chemických ukazovateľov sa sledujú napríklad prevádzkové ukazovatele, ako sú pH a voľný chlór,“ dopĺňa Úrad verejného zdravotníctva.
Na prírodných kúpaliskách sa zase oproti tým umelým sledujú napríklad sinice (cyanobaktérie). Tie môžu spôsobiť rôzne tráviace ťažkosti a alergické prejavy.
