Inovatívna metóda: kruhové fixátory a softvér zachraňujú v Košiciach končatiny pred amputáciou

Zachraňujú končatiny v prípadoch, keď by inde už odporučili ich amputáciu. Unikátna metóda, ktorú začali používať v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, umožňuje doslova precízne korigovať poškodené končatiny po milimetroch. Liečba je navyše u každého pacienta nastavená individuálne.

Ide o použitie kruhového fixátora, pričom prvý vznikol ešte v 50. rokoch v Sovietskom zväze. Dnes ich využívajú vyspelé krajiny ako USA, Čína, Veľká Británia, Taliansko či Španielsko. A pridalo sa Slovensko.

K spomínanému fixátoru patrí v súčasnosti aj sofvér. Ten najprv na základe röntgenových snímkov vytvorí digitálny model fixátora. Následne digitálne vyhodnotí deformáciu a vytvorí presný liečebný plán.

„Fixátor pracuje v troch fázach – ťah, posun a nasunutie kosti. Vďaka tejto technológii vieme s mimoriadnou presnosťou obnoviť pôvodný tvar a funkciu končatiny. A to s minimálnym počtom operácií," upresnil zástupca prednostu Kliniky úrazovej chirurgie UNLP Peter Cibur.

Výhodou je, že liečba prebieha väčšinou ambulantne. Človek tak môže pokračovať v terapii v domácom prostredí. „Pre pacienta ide nielen o menej bolestivý, ale aj psychologicky prijateľnejší variant. Navyše sa často dokáže vrátiť do práce v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov, čo je veľký rozdiel oproti amputácii," priblížil Cibur.

„Túto technológiu sme dokázali získať relatívne rýchlo. Podľa mojich vedomostí sme v súčasnosti jediné úrazové pracovisko na Slovensku, ktoré tento typ má," doplnil Cibur s tým, že vďaka tomu disponujú oveľa väčšími možnosťami záchrany poúrazových stavov.

Pomáha aj softvér

Liečbu touto metódou podstúpilo zatiaľ desať pacientov, v prípade troch je už ukončená, u ďalších ešte prebieha. Ako ale spomínaná liečba funguje? „V tomto prípade je dobrým pomocníkom softvér. Najprv sa pacientovi založí prístroj, potom prichádza na rad röntgenová dokumentácia. Následne musí chirurg správne zadať dáta do softvéru. Ide aj o spárovanie digitálnych snímok. Neskôr zadá poradie a dynamiku zmien," vysvetlil Cibur.

Program upozorní lekára na prípadné chyby. Konečné slovo má však chirurg. „Počítač potom preráta zadané hodnoty na hexapódové nožičky a samotný výkon ide podľa odsúhlaseného plánu. Prepočítava mechanickú časť," upresnil Cibur.

Pacient dostane zoznam úkonov, pričom väčšinu času je doma a chodí iba na ambulantné kontroly. „Posun na fixátore sa robí raz denne. Buď sám pacient, alebo niekto z rodiny. Je to vymyslené tak, aby to bolo jednoduché. Zatiaľ sme nezaznamenali žiadny problém, alebo že by to nejaký pacient na základe plánu nezvládol," ozrejmuje Cibur.

Zdôraznil, že pacient má dvojitú kontrolu. Prvou je rozpis, na základe ktorého vie, čo má s ktorou nožičkou fixátora urobiť. Druhá vec je, že nožičky sú očíslované a je na nich mierka. Vďaka tomu pacient vie, že urobil posun správne a nepomýlil sa.

Po dlhých mesiacoch môže chodiť

Laure Brudňákovej z okolia Košíc fixátor zachránil nohu. Mladá žena, 25-ročná študentka medicíny išla v septembri 2023 na motorke po Čermeľskej ceste v Košiciach, keď do jej pruhu z protismeru prešlo auto a nabralo ju. Následky boli desivé. „Mala som polytraumu. Otvorenú zlomeninu ruky, zlomené rebrá, panvu, ihlicu na ľavej nohe a na pravej otvorenú zlomeninu predkolenia," vyratúva množstvo zranení.

Po prevoze do nemocnice bola v umelom spánku, čo svedčí o vážnosti jej stavu po nehode. Našťastie, práve nová metóda liečby pomocou fixátora jej zachránila spomínanú pravú nohu.

Podstúpila okamžitú urgentnú operáciu a nasadili jej korekčný aparát (fixátor) najnovšej generácie. Softvérový systém pre ňu vypočítal plán liečby. Znamenalo to pre ňu 58 dní najzložitejšej fázy s naloženým hexapódovým, čiže šesťbodovým fixátorom na nohe. Výhodou bolo, že už mohla ostať doma. Celkovo mala fixátor na nohe 13 mesiacov, zložili jej ho v apríli tohto roka.

„Doťahovala som s ním kosti na nohe. Bolo to pol milimetra až milimeter denne. Nebolelo ma to. No tým, že z troch mám len jednu funkčnú cievu v nohe a noha bola úplne zdemolovaná, kosť pootočená, najprv v nemocnici nevedeli, čo s ňou ďalej. Hrozila mi amputácia. Nakoniec mi zachránil nohu pán primár, ktorý sa toho ujal," zaspomínala si študentka na ťažké chvíle.

S fixátorom bol život obmedzený, no zachránená noha stála za to. Najprv bola odkázaná na vozík, neskôr nemecké barle a nakoniec sa pohybuje pomocou francúzskych barlí, pričom na nohe má ortézu. „Aktívne rehabilitujem a finále príde s korekciou jaziev u plastických chirurgov. Nechcem si ani predstaviť, že by som mohla skončiť doživotne na invalidnom vozíku," dodala Laura.

V Rakúsku pomoc nenašiel, v Košiciach áno

Roman Labat si pre haváriu na motorke tiež vytrpel svoje. Rovnako ako Laura pred niekoľkými rokmi havaroval na motorke. „Stalo sa to v Maďarsku. Auto predo mnou prudko zastavilo. Aby som sa vyhol čelnej zrážke, tak som šiel medzi autá. Lenže bolo to v prudkej pravotočivej zákrute. Trochu ma vynieslo a auto zachytilo motorku. Bola to moja chyba," priznáva 55-ročný muž zo Žiliny.

Po nehode skončil na zemi a všetko si pamätal. Najprv si myslel, že sa mu nič vážne nestalo, lebo necítil žiadnu bolesť. No nakoniec zistil, že na ľavej nohe má nad kolenom otvorenú zlomeninu. Následne mu záchranári pichli injekciu a prebral sa až o dva dni v nemocnici, kde mu oznámili, že mu amputujú nohu.

„To som odmietol a previezli ma do Martina. Tam sa tiež prikláňali k amputácii, no prednosta mi dal šancu s tým, že sa pokúsi zachrániť mi nohu. Bojoval som päť rokov, užil som si dosť bolesti, mám za sebou 29 operačných zákrokov. Nohu až po členok mi zachránili. No došlo k veľkej deformite a navyše sa tam dostala infekcia. S tým mi nevedeli v Martine pomôcť," popísal Labat krušné okamihy.

Nasledovali konzultácie vo Viedni či Innsbrucku. No ani tam mu nevedeli pomôcť a navrhovali amputáciu chodidla. „Už som sa s tým zmieril, dokonca som mal aj termín amputácie, ale vtedy mi primár ortopédie v Žiline odporučil košickú nemocnicu a doktora Cibura. Dal mi nádej, dohodli sme sa a vyšlo to. Bolo to v hodine dvanástej," pousmial sa Žilinčan.

Prístroj – fixátor mal na nohe osem mesiacov. „Bolo to obmedzujúce, ale stálo to za to. Vyzeralo to hrozne, keďže prístroj bol zavedený do kosti, ale napodiv to nebolelo," povedal Labat. Zatiaľ chodí pomocou paličky, no už sa teší na chvíle, keď to zvládne aj bez nej. Na motorky nezanevrel. „Za haváriu nemohla motorka, ale ja. Teším sa na nový stroj, ale bude to trojkolka s automatickou prevodovkou," uzavrel Labat.