Na Slovensku sa urodí o desatinu viac obilnín. Zníži to tlak na rast cien múky a chleba

Na medziročnom očakávanom náraste o 11 percent by sa mal podieľať najmä nárast hektárových výnosov všetkých sledovaných komodít. Vyplýva to z prvého odhadu úrody, ktorý na základe informácií zozbieraných k 20. júnu 2025 spracoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celková osiata plocha hustosiatych obilnín bola takmer 527-tisíc hektárov (ha), čo je o 3,9 percenta (o 20-tisíc hektárov) viac ako vlani.

Úroda repky olejnej by mala zotrvať na úrovni vlaňajška. Zozbierať by sa jej malo 390-tisíc ton, pri medziročne mierne vyšších výnosoch z hektára. K relatívne priaznivým očakávaným výnosom hustosiatych obilnín a repky prispeli teplo s dostatočnými zrážkami po výseve ozimín, v priebehu zimy aj skorej jari.

Poľnohospodári sú optimistickí a očakávajú medziročný mierny nárast úrody, výnosy z hektára by pri odhadovaných plodinách s výnimkou repky mali prekročiť aj priemery za posledných päť rokov.

Nárast pestovateľských výmer pšenice

Najčastejšie pestovaná obilnina na Slovensku pšenica, ktorá tvorí viac ako dve tretiny plôch hustosiatych obilnín, sa v tomto roku pestuje na ploche takmer 381-tisíc hektárov. Ide o mierny nárast výmery v porovnaní s minulým rokom (9 percent). Priemerný hektárový výnos by mal dosiahnuť 5,62 tony pšenice z hektára, čo je mierne viac ako v roku 2024 a súčasne nad úrovňou priemeru za predošlých 5 rokov.

Celková úroda druhej najpestovanejšej hustosiatej obilniny jačmeňa by mala dosiahnuť 629-tisíc ton, čo je o 5,7 percenta viac než vlani. Vyššia úroda bude napriek takmer 8-percentnému zníženiu osiatej plochy. Podľa očakávaní bude vyššia úroda dôsledkom medziročne výrazne vyšších očakávaných výnosov na úrovni 5,36 tony z hektára (nárast o 14 percent oproti minulému roku). Priemerná očakávaná produkcia z hektára je súčasne vyššia o 5,9 percenta v porovnaní s päťročným priemerom.

Výrazne viacej sa urodí aj raže či ovsa

Vyššie úrody sa očakávajú pri raži, ovse a tritikale. Osevná plocha raže sa síce medziročne mierne znížila z 8 300 na 7 700 hektárov, jej úroda by však mala dosiahnuť 30-tisíc ton, čo predstavuje nárast o 25 percent v porovnaní s objemom vlaňajšej produkcie. Očakávaný výnos 3,89 tony z hektára je však vyšší v porovnaní s minulým rokom, ako aj s päťročným priemerom.

Úroda ovsa by v tomto roku mohla dosiahnuť 37,2 tisíca ton, čo je takmer o 17 percent viac ako v minulom roku. Nárast úrody je zapríčinený predovšetkým vyšším hektárovým výnosom, ktorý sa očakáva na úrovni 3,01 tony z hektára. Ide o výnos, ktorý je vyšší ako vlaňajšia hodnota, súčasne je vyšší ako päťročný priemer.

Očakávaná celková úroda repky olejnej (ozimná a jarná spolu) na úrovni 390-tisíc ton dosahuje úroveň produkcie z minulého roka. Celková osiata plocha sa síce medziročne znížila takmer o 10 percent, súčasne sa však očakáva o 11 percent vyšší hektárový výnos na úrovni 3,04 tony z hektára. Priemerný výnos z hektára repky by mal byť mierne pod priemerom predošlých 5 rokov.

Tlmiaci efekt na ceny potravín

Zlepšenie úrody bude mať tlmiaci efekt na ceny potravín, najmä pri pečive a obilninových výrobkoch. Vyššia domáca produkcia pšenice by mohla ďalej znížiť tlak na rast cien múky a chleba, najmä ak sa potvrdí priaznivý vývoj aj v okolitých krajinách. Uviedol to Tomáš Boháček, analytik 365.bank, v komentári k 1. odhadu úrody, ktorý zverejnil ŠÚ SR.

„Aj keď repka dosiahla stabilnú úroveň úrody, cenotvorba pri olejoch bude závisieť od vývoja na svetových trhoch. Pri cene mäsa v tomto roku mierne poklesla cenová váha krmovín v dôsledku vyrovnávania sa s následkami jarnej epidémie slintačky a krívačky, avšak pri pohľade na priemerný cenový vývoj, bude rast cien domácej mäsovej produkcie iba mierne nad prognózami,“ spresnil.

Dodal, že pre celkový odhad potravinovej inflácie v tomto a na začiatku budúceho roka budú pozorne sledované ďalšie odhady úrody, ktoré prinesú najmä pohľad na vývoj cien zemiakov, ktorých úroda vlani rástla o tretinu.

Fico: Výsledky žatvy budú uspokojivé

Začiatkom júla sa k tohtoročnej úrode na poliach Poľnohospodárskeho družstva Radošinka vyjadril aj premiér Robert Fico. Podľa jeho slov čelia farmári tento rok mimoriadne náročným klimatickým podmienkam. „Môžeme skonštatovať, že aj napriek tomu by žatva mala priniesť uspokojivé výsledky. Znamená to nejaký priemer a som rád, že môžeme oznámiť verejnosti, že výsledky žatvy budú pre slovenské potreby dostatočné a uspokojivé,“ vyhlásil premiér.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš následne konštatoval, že zatiaľ je predčasné hodnotiť výsledky žatvy. „Musíme počkať, pokiaľ budeme mať všetko zrno a všetky plodiny pod strechou. Očakávame priemerné úrody hustosiatych obilnín a olejnín. Trošku máme obavy o plodiny, ktoré sa sejú na jar a budú sa zbierať na prelome leta a jesene, ako je kukurica, slnečnica, sója či cukrová repa,“ skonštatoval Gajdoš.

Obavy podľa neho spôsobuje predovšetkým charakter počasia a nedostatok zrážok. „Na Slovensku máme extrémne sucho, ktoré sme tu nemali desať rokov. Je ním zasiahnutých 66 percent územia Slovenska. Vyhliadky do budúcna nie sú ani podľa meteorológov ideálne. Takže je možné, že práve krmoviny, ako je kukurica alebo sója, ktoré používame v živočíšnej výrobe, na jeseň ‚zaplačú‘ a zaplačeme aj my. Veríme, že nejaké zrážky prídu a budú v podobe normálneho dažďa, nie ničivých búrok,“ dodal Gajdoš.

(tasr, šúsr)