Právomoc generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia vyšetrovateľov či prokurátorov nižšej inštancie v kombinácii s nedávno oznámenou reorganizáciou generálnej prokuratúry podľa hodnotenia eurokomisie naďalej vyvoláva obavy. EK zároveň upozornila, že odbor závažnej kriminality na GP nemá takú úroveň samostatnosti ako zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
V súvislosti s odporúčaním týkajúcim sa prípadov korupcie EK okrem iného uviedla, že prerozdelenie bývalých prokurátorov ÚŠP na iné úlohy, než je korupcia, predstavuje riziko, že v praxi dôjde k prieťahom v trestnom konaní týkajúcom sa zložitých prípadov, a to v situácii, keď je tento proces už vo všeobecnosti zdĺhavý.
Ochrana finančných záujmov Únie
S nadobudnutím účinnosti reformy Trestného zákona sa podľa Bruselu v otázke ochrany finančných záujmov EÚ v SR do určitej miery naplnili vopred identifikované riziká – niekoľko korupčných prípadov bolo premlčaných alebo preklasifikovaných na priestupky.
Eurokomisia napríklad poznamenala, že zmeny týkajúce sa najmä premlčacích lehôt mali vplyv na niekoľko prebiehajúcich vyšetrovaní a trestných stíhaní v súvislosti s korupciou, a to aj v prípade vysokopostavených úradníkov, politikov a podnikateľov úzko prepojených s politikou.
Komisia skonštatovala, že súdny systém má naďalej nedostatky, pokiaľ ide o jeho účinnosť, najmä v prípadoch týkajúcich sa správneho práva, ktorých odhadovaný čas riešenia na prvostupňových súdoch sa prudko zvýšil zo 648 na 1 040 dní v roku 2023, čím sa stal jedným z najvyšších v EÚ.
Vlani sa tiež mierne zvýšila doba riešenia občianskoprávnych a obchodných sporov zo 168 na 173 dní. Prípady prania špinavých peňazí boli predvlani vyriešené v priemere za 791 dní, čo je výrazný nárast oproti 520 dňom v roku 2022.
Na Slovensku sa podľa správy EK zvýšila polarizácia verejnej diskusie, pričom politici svojimi vyjadreniami „útočia“ na mimovládne organizácie a médiá. Občianska spoločnosť je vystavená ďalšiemu tlaku a záťaži v dôsledku nových povinností podávania správ a zverejňovania informácií vyplývajúcich z novely zákona o neziskových organizáciách. V spojitosti so zrušením Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a zriadením Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) podľa EK pretrvávajú obavy o nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.
Rezort spravodlivosti reaguje
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR má výhrady voči niektorým častiam správy o stave právneho štátu, ktorú v utorok vydala EK. Hodnotenia EK nezohľadňujú podľa rezortu situáciu na Slovensku objektívne. Výhrady má aj k metodológii prípravy správy. Napríklad pri odporúčaní stíhať prípady korupcie na vysokých miestach MS reagovalo, že správa nesprávne vyhodnocuje informácie a zdroje a viaceré kritické tvrdenia často ničím nepodkladá.
Rezort napríklad reagoval na negatívne hodnotenie EK k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie. „V tejto súvislosti uvádzame Generálnou prokuratúrou SR poskytnuté informácie o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie. Z uvedeného vyplýva nárast stíhaní a obžalôb v oblasti korupcie. V roku 2022 bolo 168 odstíhaných osôb z toho 83 obžalovaných, v roku 2023 bolo 160 odstíhaných osôb z toho 76 obžalovaných a v roku 2024 bolo 240 odstíhaných osôb z toho 136 obžalovaných,“ uviedlo MS.
Na odporúčania komisie ministerstvo reagovalo, že súčasná vláda nedostala „v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád“. Naopak, EK podľa ministerstva konštatuje „konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam“.
Eurokomisia odporučila Slovensku zaviesť aj dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní členov Súdnej rady SR. „Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmeny v tejto oblasti s cieľom splnenia odporúčania, avšak pre ústavný zákon schválený počas funkčného obdobia predchádzajúcej vlády bude na zmenu potrebná ústavná väčšina,“ reagovalo MS.
Odporúčanie zaviesť záruky pre sudcov v prípade stíhania na základe trestného činu ohýbania práva vníma rezort ako kritiku legislatívnych krokov predchádzajúcej vlády. „Tento trestný čin bol zavedený do trestného poriadku v čase pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti. Pre tento problematický krok sme sa ocitli v situácii, keď sme za zavedenie trestného činu ohýbania práva kritizovaní nielen zo strany Európskej komisie, ale aj na iných medzinárodných fórach,“ vysvetlil rezort spravodlivosti. Keďže je tento trestný čin jeden z míľnikov Plánu obnovy, vláda ho podľa MS nemohla zrušiť.
„Vďaka dodatočným vysvetleniam správa konečne zohľadňuje, že rozhodnutiami podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa nezastavuje trestné konanie, ale že ide o rozhodnutia, ktorými sa iba rušia nezákonné rozhodnutia vydané policajtmi alebo prokurátormi v prípravnom konaní,“ uviedlo MS s tým, že správa tiež „konečne“ reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania paragrafu 363.
EK má naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora. „Európska komisia pritom ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť,“ reagoval rezort.
Rezort víta, že obsah správy je o niečo korektnejší než v minulom roku. „Ministerstvo spravodlivosti by uvítalo, keby Európska komisia všetky informácie uvádzané v správe systematicky a dôsledne overovala, vrátane konzultácií s orgánmi verejnej moci, a aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie,“ doplnilo ministerstvo. Kritizuje aj krátky časový priestor na komunikáciu pripomienok.
(tasr, red)
