Koniec bifľovania. Slovenské školy čaká veľký reštart, rodičia sa obávajú chaosu

Namiesto tradičného memorovania chce minister školstva Tomáš Drucker presunúť dôraz na rozvoj kritického myslenia, tímovej práce a digitálnych zručností, teda kompetencií potrebných v 21. storočí.

Reforma prichádza ako súčasť širšieho kurikulárneho balíka v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Nový ŠVP schválilo ministerstvo školstva 31. marca 2023 a jeho zavádzanie sa uskutočňuje postupne.

Od septembra 2024 učí podľa nového vzdelávacieho plánu takmer 500 základných škôl.

Ďalších viac ako 450 škôl sa na uvedenie zmien intenzívne pripravuje, prihlásili sa do tretej vlny podpory, ktorú ministerstvo školstva poskytuje školám prostredníctvom lektorov a mentorov z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a regionálnych centier podpory učiteľov.

„Od septembra 2025 bude podľa nového kurikula učiť už takmer tisíc výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Od školského roka 2026/2027 bude nový vzdelávací program platný pre všetky školy," uviedol rezort školstva pre Štandard.

Testovanie PISA ako budíček

Podľa verejne dostupných informácií zavádza nový ŠVP cyklický model výučby, rozdelený na tri hlavné vzdelávacie cykly – pre 1. až 3. ročník, 4. až 5. ročník a 6. až 9. ročník. Toto rozdelenie má pomôcť žiakom lepšie prepájať učivo z rôznych predmetov, neučiť sa zbytočne to isté viackrát a vedieť využiť získané poznatky v reálnom živote.

Učitelia dostanú viac slobody pri nastavovaní tempa výučby podľa schopností detí. Odpadne príliš detailné vymedzenie učiva, využívať môžu moderné metódy, napríklad blokové vyučovanie, diskusie, experimenty či aktívne učenie. 

Školy si tiež môžu prispôsobiť vyučovanie podľa toho, čo im najviac vyhovuje. Súčasťou vzdelávania budú aj témy týkajúce sa duševného zdravia a celkovej osobnej pohody.

Konkrétne vzdelávacie oblasti s prislúchajúcimi predmetmi nájdete tu.

Dôležitou súčasťou programu je aj takzvaný profil absolventa, teda to, čo má žiak vedieť na konci tretieho, piateho a deviateho ročníka. 

Podľa nového ŠVP má byť žiak po ukončení základného vzdelávania pripravený na život v súčasnej spoločnosti, má vedieť jasne a primerane komunikovať v slovenskom i cudzom jazyku, rozumieť a pracovať s rôznymi typmi textov, efektívne využívať digitálne technológie a rozvíjať logické aj matematické myslenie pri riešení problémov.

Všetky zmeny reagujú na zlé výsledky slovenských školákov v testovaní PISA, ktoré ukazujú, že deti majú problém s porozumením textu či s prírodovednými úlohami. Nový program preto kladie väčší dôraz na čítanie s porozumením, argumentáciu, logické myslenie a prácu s informáciami.

Menej známok, viac spätnej väzby

S príchodom nového programu sa mení aj spôsob, akým budú učitelia hodnotiť žiakov. Hodnotenie už nemá byť len o známkach, žiakovi má poskytovať najmä zmysluplnú spätnú väzbu.

Tradičné známkovanie (od 1 po 5) síce zostáva, no už nebude hlavným nástrojom hodnotenia. Učitelia budú viac využívať takzvané formatívne hodnotenie, ktoré spočíva v priebežnej a konkrétnej spätnej väzbe.

Školáci tak získajú presnejšiu predstavu o tom, čo už vedia dobre a na čom ešte potrebujú pracovať. Pedagógovia nebudú porovnávať žiakov navzájom, ale budú sledovať, ako každý z nich napĺňa očakávania podľa svojich možností.

Zároveň zostáva zachované známkovanie najmä na druhom stupni základných škôl, ako aj celoštátne testovanie, ktoré bude prispôsobené novým štandardom a bude prebiehať v pravidelných intervaloch. 

Hodnotenie správania zostáva súčasťou klasifikácie.

Reforma bez investícií zlyhá

Slovenská komora učiteľov (SKU) v reakcii pre Štandard upozornila na to, že nový systém vzdelávacích cyklov, ktorý Slovensko prevzalo zo zahraničných úspešných vzdelávacích systémov, sám osebe nie je ani dobrý, ani zlý. 

„Má potenciál, ktorý sa dá využiť,“ povedal Viktor Križo, pričom zdôraznil niekoľko výhod. Okrem iného napríklad aj to, že záťaž zvládnutia zručností a učiva sa rozloží na dlhšie obdobie, čo môže znížiť riziko prepadávania žiakov. 

Podstatné však podľa neho nie sú samotné cykly, ale obsah a kvalita vzdelávania závisí najmä od kvality učebníc, učebných textov, podpory škôl, dostatočného financovania na žiaka, atraktivity učiteľského povolania a kvalitnej prípravy budúcich pedagógov.

Známky ako nástroj moci a kontroly

Naproti tomu zmeny v hodnotení žiakov označil Križo za „kozmetické“. Uvoľnenie slovného hodnotenia podľa neho nemá veľký význam, kým sa nezmenia pravidlá prijímacích pohovorov na stredné školy, ktoré stále hodnotia školákov podľa známok. 

„Školy ani ministerstvo sa zatiaľ nechcú pustiť do tejto zmeny. Súčasný systém hodnotenia je v skutočnosti nástrojom moci a kontroly, či už nad deťmi, alebo učiteľmi,” zdôraznil.

Križo upozornil aj na problém subjektívneho hodnotenia žiakov učiteľmi, ktoré môže mať negatívne dôsledky na vývin osobnosti detí. 

Podľa neho humanistická psychológia už v 80. rokoch varovala pred nebezpečenstvom slovného hodnotenia, ktoré môže u detí vyvolať závislosť od vonkajšieho posudzovania, úzkosť a psychickú nestabilitu. 

„Ministerstvo zatiaľ neuvažuje nad žiadnym kvalitatívnym posunom smerom k sebahodnoteniu, sebareflexii alebo skupinovému hodnoteniu, ktoré by podporovalo rozvoj školáka cez nenásilnú komunikáciu,“ upozornil Križo. 

Reforma tak podľa neho neprináša zásadné zmeny v hodnotení, ktoré by posunuli školstvo smerom k moderným a ľudskejším formám vzdelávania.

Deti ako pokusné králiky?

Viacerí rodičia vítajú snahu o zmenu, no upozorňujú na riziká jej zavedenia v praxi. Oľga, mama deväťročného chlapca, považuje reformu za dobrý krok, ak sa podarí preniesť víziu do reality.

„Ak to má viesť k tomu, že sa deti nebudú učiť len naspamäť, ale aj rozmýšľať, som za,“ povedala pre Štandard. Zároveň však dodala, že má isté obavy, najmä pokiaľ ide o pripravenosť učiteľov.

Podobné obavy má aj Andrea, mama prváčika. Oceňuje, že sa školstvo hýbe, no nechce, aby sa jej syn stal „pokusným králikom“.

„Reforma je výborná myšlienka, len dúfam, že prechod nebude pre deti príliš chaotický. Rada by som bola viac informovaná, pokojne by som prišla aj na workshop pre rodičov,” uviedla.

Niektorí rodičia vidia v reforme dlhoočakávanú príležitosť dobehnúť 21. storočie. 

Katarína, mama štvrtáčky, oceňuje najmä dôraz na tímovú prácu, digitálne zručnosti a hodnotové vzdelávanie. „Deti dnes vyrastajú v úplne inom svete ako my. Škola by ich mala pripraviť nielen na testy, ale aj na život,“ opísala pre Štandard. Sama by privítala aj väčší dôraz na environmentálnu výchovu a lokálne témy.

Podobne to vníma aj Jozef, otec deviataka: „Dôležité je, aby z toho dieťa niečo vedelo, a to nielen na písomku. Ak im ukážu, ako fungujú peniaze alebo ako si vyhľadať spoľahlivú informáciu, tak to má zmysel.” 

Zároveň však dodal, že ak to opäť skončí len pri „starom víne v novej fľaši“, bude to premrhaná šanca.