Ministerstvo priznalo, že k návrhu sprísniť bezpečnostné opatrenia prispeli aj konkrétne incidenty. „Evidujeme prípady násilia nielen na slovenských vysokých školách, ale aj v susedných krajinách. Reagujeme na ne a prijímame opatrenia,“ potvrdil rezort.
Rektor rozhodne, kto môže nosiť zbraň
Súčasťou návrhu zákona je aj zákaz nosenia zbraní na akademickú pôdu. Zákaz sa bude týkať všetkých osôb s výnimkou prípadov, keď je nosenie zbrane nevyhnutné, napríklad z povahy povolania. Rektor však bude môcť udeliť výnimku aj v iných odôvodnených prípadoch.
Novinkou bude aj oprávnenie vysokých škôl kontrolovať vstup do vlastných priestorov. „Niektoré vysoké školy sú verejné, ale to neznamená, že sú verejným priestranstvom, kde má každý automaticky prístup,“ zdôraznilo ministerstvo.
Pripomenulo, že návrh reaguje na reálny dopyt škôl, ktoré v minulosti čelili situáciám, keď do areálu vstúpili cudzie osoby a správali sa nebezpečne.
Ako presne bude vyzerať kontrola vstupu, napríklad cez turnikety, bezpečnostnú službu alebo iné opatrenia, si určí každá škola sama.
Cieľ je podľa ministerstva jasný. Vytvoriť bezpečné, otvorené a rešpektujúce prostredie, kde majú študenti aj zamestnanci istotu, že sa extrémne správanie nebude tolerovať.
Zákon má platiť od 1. septembra 2026.
Reakcie univerzít
Univerzita Komenského v Bratislave návrh ministerstva školstva víta. Už v minulosti sa stretli s prípadmi, ktoré si vyžadovali zvýšenú pozornosť.
„Zaznamenali sme už rôzne hraničné situácie. Bezpečnostné riziká vyhodnocuje vedenie univerzity v úzkej spolupráci s bezpečnostným manažérom. V prípade potreby zasadne krízový štáb univerzity,“ spresnila Kopecká.
Dodala, že univerzita vtedy aktívne spolupracuje aj s bezpečnostnými zložkami.
Rektor Trnavskej univerzity v Trnave Miloš Lichner v reakcii pre Štandard uviedol, že s návrhom súhlasí, no zároveň upozorňuje na potrebu dôsledného vymedzenia hraníc zásahov do akademického prostredia.
Považuje totiž za rovnako dôležité, aby boli plne rešpektované akademické slobody a nedotknuteľnosť akademickej pôdy.
„Z tohto dôvodu bude nevyhnutné, aby si vysoké školy vo svojich vnútorných predpisoch jasne a transparentne vymedzili, čo označia za správanie ohrozujúce bezpečnosť a zdravie,” skonštatoval Lichner.
Samotný návrh zákona podľa rektora prispeje k bezpečnosti na univerzitách, no z dlhodobého hľadiska považuje za ešte dôležitejšie preventívne opatrenia, ako je dostupná psychologická pomoc, právne a sociálne poradenstvo, duchovná podpora a budovanie bezpečného a inkluzívneho akademického prostredia.
Žilinská univerzita v Žiline počká na schválené znenie navrhovaného zákona o vysokých školách.
„Budeme rešpektovať prijatý právny rámec. Vítame každú zmenu, ktorá vedie k zvýšeniu bezpečnosti na slovenských univerzitách,” uviedol pre Štandard tamojší rektor Ján Čelko.
Študenti: Zbrane len s jasnými pravidlami
Aj Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) považuje návrh ministerstva školstva za krok správnym smerom. Jej predseda Patrik Prístupný však upozornil, že represívne opatrenia by mali byť až poslednou možnosťou.
„Našou prioritou by mala byť prevencia, najmä systematická podpora duševného zdravia študentov a študentiek, prítomnosť funkčných psychologických centier na školách a celkové prostredie, ktoré včas zachytí signály ohrozenia,“ povedal pre Štandard.
Pri zvažovaní zákazu nosenia zbraní upozornil aj na potrebu nezabudnúť na legálnych držiteľov strelných zbraní. Ak im nebude umožnené zbraň bezpečne uschovať pri vstupe do školy, môže to podľa Prístupného negatívne ovplyvniť ich pocit bezpečia.
Akademické prostredie na Slovensku vo všeobecnosti hodnotí ako bezpečné, no riziká podľa neho nemožno podceňovať.
„Aj keď sa tragické incidenty, ako napríklad útok sekerou na univerzite vo Varšave či masaker na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, nestali u nás, ukazujú, že otázku bezpečnosti nemožno brať na ľahkú váhu,“ poznamenal Prístupný.
Slovenská úprava v súlade s európskymi štandardmi
Podľa advokáta Petra Lovásza sa návrh zákona o vysokých školách drží štandardov zaužívaných aj v iných štátoch Európskej únie.
„V Českej republike, ako aj v Maďarsku je možné študenta vylúčiť len po riadnom disciplinárnom konaní, v ktorom má právo byť informovaný, byť prítomný na ústnom pojednávaní a vyjadriť sa k skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu,” opísal pre Štandard Lovász.
Ako ďalej uviedol, podobný rámec ostáva zachovaný aj na Slovensku. Zákon podľa neho kladie dôraz na to, že aj pri závažnom porušení predpisov musí byť postup vysokých škôl zákonný, spravodlivý a rešpektujúci práva jednotlivca.
Aké možnosti obrany má študent?
V prípade, že študent dostane rozhodnutie o vylúčení zo štúdia, má k dispozícii vnútorné aj externé právne prostriedky.
„Prvým krokom je žiadosť o preskúmanie rozhodnutia na pôde vysokej školy. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, s výrokovou časťou, odôvodnením a poučením o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie,“ vysvetlil Lovász.
Dodal, že študent môže túto žiadosť podať do ôsmich dní od dňa doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, spravidla dekanovi. Ak dekan žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi, ktorý rozhodnutie definitívne preskúma a buď ho potvrdí, zmení, alebo zruší.
Ak študent ani potom nie je spokojný, môže sa obrátiť na správny súd.
Výnimky len s kontrolou
Advokát reagoval aj na návrh zákona týkajúci sa udelenia výnimky pri zákaze nosenia zbraní na akademickú pôdu. Podľa návrhu bude o takejto výnimke rozhodovať rektor. Otázkou zostáva, či by rozhodnutie nemalo byť v rukách kolektívneho alebo nezávislého orgánu.
„Nie je nesprávne, ak rektor rozhoduje o výnimkách, avšak takéto rozhodovanie by malo podliehať pravidlám, ktoré zabezpečia transparentnosť a zabránia svojvôli. Takéto rozhodnutie by malo byť písomne odôvodnené a spätne kontrolovateľné,“ doplnil Lovász.
