Podľa prezentovaných prepočtov sa globálna miera plodnosti prepadla pod mieru obnovy už v roku 2023. Pre vyššiu úmrtnosť mladých žien a selektívne potraty v rozvojovom svete ráta s hranicou 2,21 detí na ženu, a nie 2,1, ako kalkuluje OSN.

Reálnu plodnosť v roku 2024 vyrátal ekonóm na 2,17 detí, miesto oficiálneho údaju 2,25 zo strany OSN. Populácia planéty sa preto začne zmenšovať už v roku 2055. Prudký prepad plodnosti začal už okolo roku 2014, nemožno z neho teda viniť ani nedávnu pandémiu.

Oficiálne predikcie, ktoré rátajú s o niečo neskorším zmenšovaním globálnej populácie, podľa Fernándeza-Villaverde a jeho kolegov „nadhodnocujú“ realitu. Dôkazom nie sú len ťažko uveriteľné predikcie OSN, ktoré počítajú s budúcim chabo zdôvodneným náhlym zvýšením plodnosti vo viacerých krajinách. Pozastavujú sa aj nad významnými korekciami populácie pri nedávnych sčítaniach ľudu.

Napríklad Brazília pri sčítaní v roku 2022 zistila, že má miesto predikovaných 212 miliónov obyvateľov len 203 miliónov. Dohľadal som si ďalšie príklady: Kolumbia v roku 2018 čakala 50 miliónov, napočítala necelých 46. Poľsko čakalo 41 miliónov, napočítalo 39. Sčítanie ukázalo „nadstrelené“ predikcie aj v afrických štátoch ako Eritrea či Botswana.

Na prednáške Fernándeza-Villaverde zaznela aj unikátna novinka. Podľa jeho prepočtov sa čoraz viac krajín so stredným príjmom posúva na najnižšie priečky plodnosti. Štáty ako Thajsko, Kolumbia, Irán či Turecko a Mexiko majú nižšiu plodnosť ako USA a niektoré ďalšie západné krajiny. Ekonóm z pennsylvánskej univerzity vyslovil hypotézu, že pri zachovaní súčasného trendu budú mať dnešné vyspelé štáty okolo roku 2060 vyššiu plodnosť než dnešné rozvíjajúce sa krajiny.

Dlhodobé ekonomické dôsledky populačného poklesu netreba znova rozoberať. Ani to, že doterajšie politiky snažiace sa zvrátiť tento trend nezabrali.

Fernández-Villaverde však ponúka aspoň štipku optimizmu. Najmä mladším štátom sa otvára dočasné okno, keď im veľká ekonomicky aktívna populácia umožňuje urobiť si kapitálové „zásoby“, zreformovať ekonomiky a využiť čas na prípravu na starnutie. Je to príležitosť prebudovať preľudnené mestá tretieho sveta na príjemnejšie miesta na život.

Nanešťastie v krajinách ako Slovensko to až tak neplatí. Obdobie ekonomický aktívnych boomerov sa z veľkej časti prejedlo. Nevytvorili sa kapitálové rezervy na úrovni verejnej správy či na úrovni zdravotníctva. V dôchodkoch sa o to pokúsil druhý pilier a hoci je v ňom naakumulovaný kapitál za zhruba 17 miliárd eur, je to málo. Bez politických zásahov to mohlo byť dva- až trikrát viac. Prvé Husákove deti pôjdu do dôchodku už o deväť rokov. Okno sa nám už zatvára.