Dvojzmenné prevádzky škôl vzdelávajú tisíce rómskych detí. Štát plánuje ich zrušenie

Poukázal na to aj nedávny prípad z obce Richnava, kde viac ako 200 rómskym deťom hrozí, že od septembra nebudú môcť nastúpiť do školy. Dôvodom je zrušenie dvojzmennej prevádzky v miestnej škole, ktoré schválil rezort školstva. Na náhradnom riešení sa zatiaľ nedohodli.

Ministerstvo tvrdí, že obec odmietla ich doterajšie ponuky. Starosta Peter Biroš sa bráni, že zriaďovateľom školy je štát a navrhované riešenia samospráva nemohla zrealizovať.

Základná škola v Richnave funguje v dvojzmennej prevádzke od školského roku 2019/2020, keď musela prijať deti z obce Richnava po vypovedaní školského obvodu susednou Kluknavou. 

Bývalý europoslanec a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák označil situáciu za kritické zlyhanie štátu. „V septembri nebude mať viac ako 200 detí, kam nastúpiť. Vláda má k dispozícii miliardu eur na pomoc rómskej komunite, no na tieto deti zabudla,“ povedal.

Politici preto vyzývajú rezort školstva aj splnomocnenca na okamžité riešenie. Ak situáciu nevyriešia do začiatku školského roka, zástupcovia rómskych komunít avizujú protest pred ministerstvom školstva aj úradom splnomocnenca.

Rastúci počet žiakov v Lomničke

Aj Základná škola s materskou školou v Lomničke má dlhodobý problém s nedostatočnými kapacitami, pre ktorý už viac ako 20 rokov funguje v dvojzmennej prevádzke. 

Riaditeľ školy Miroslav Zelina pre Štandard objasnil, že dôvodom je najmä rastúci počet obyvateľov v obci. „V súčasnosti sa na druhej popoludňajšej zmene vzdeláva viac ako 400 žiakov. Ide najmä o deti prvého stupňa vo veku sedem až jedenásť rokov,“ povedal.

Škola aktuálne využíva štyri budovy, pričom Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Starej Ľubovni schválil kapacitu len na 460 žiakov. 

V školskom roku 2025/2026 však zariadenie očakáva až 909 žiakov, ktorých rozdelia do 59 tried. V dopoludňajších hodinách budú vyučovať v 30 triedach, popoludní v 29. 

Takéto rozdelenie má podľa riaditeľa vážne nedostatky. „Popoludní výrazne klesá výkonová krivka žiakov. Sú unavení, horšie sa sústredia, a najmä v zimných mesiacoch sa učia pri umelom osvetlení a domov odchádzajú za tmy,“ vysvetlil Zelina. 

Dopad to má aj na predprimárne vzdelávanie. V miestnej materskej škole funguje tiež dvojzmenná, hoci poldenná prevádzka. „Čas na prípravu detí do základnej školy je nedostatočný, čo sa odzrkadľuje v ich školskej nepripravenosti pri nástupe do školy,“ opísal.

Dochádzku žiakov podľa neho nezlepšuje ani samotný model vyučovania. „Dochádzka nie je na dobrej úrovni bez ohľadu na zmennosť, no rodičia by uvítali, keby bola v Lomničke len jednozmenná prevádzka materskej aj základnej školy,“ dodal.

Preťažená škola v Jarovniciach

V školskom roku 2024/2025 bola mimoriadne zaťažená aj Základná škola v Jarovniciach. Navštevovalo ju až 1 223 žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. 

Dôsledkom vysokej vyťaženosti je aj výučba v dvoch zmenách. Až 431 žiakov vzdelávali popoludní, čo malo negatívny vplyv na ich sústredenosť a celkové výsledky.

Ako pre Štandard uviedla riaditeľka školy Mária Horváthová, medzi najväčšie výzvy patrí preplnenosť školy, výučba v dvojzmennej prevádzke, jazyková bariéra, slabá predškolská pripravenosť detí, záškoláctvo, ako aj vysoký počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia.

V novom školskom roku otvárajú navyše dve špeciálne triedy. Avšak aj napriek snahe pedagógov zostáva situácia náročná. „Potrebujeme lepšiu spoluprácu s rodičmi, skrátenie doby čakania na správy od odborných lekárov, menej žiakov v triedach, viac asistentov a pomocných vychovávateľov,“ vymenovala riaditeľka. 

Štát chce dvojzmennosť odstrániť

Podľa informácií, ktoré Štandardu poskytlo ministerstvo školstva, na Slovensku v súčasnosti funguje vyučovanie v dvojzmennej prevádzke v 47 obciach. Ide najmä o školy, ktoré navštevujú deti z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. 

Ako však rezort uviedol, situácia sa mení. V týchto obciach aktuálne realizujú projekty na odstránenie dvojzmennej prevádzky, ktoré financujú z Plánu obnovy a odolnosti SR. Ministerstvo plánuje investovať viac ako 87 miliónov eur do výstavby nových škôl, prístavieb a rekonštrukcií existujúcich budov.

Zákaz dvojzmennej prevádzky, ktorý štát v súčasnosti pripravuje, by tak mal žiakom z týchto komunít priniesť lepšie podmienky na učenie. „Prechodom na vyučovanie v dopoludňajších hodinách budú mať žiaci viac energie a lepšiu koncentráciu. Nebudú bez dozoru dospelých, budú sa môcť stravovať v školskej jedálni a popoludní sa zapojiť do mimoškolských aktivít,“ uviedol rezort pre Štandard.

V súvislosti s plánovaným zlučovaním škôl ministerstvo objasnilo, že sa bude týkať predovšetkým tých malých, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené počty žiakov. Škôl s dvojzmennou prevádzkou by sa teda dotknúť nemalo.

Rezort zároveň ubezpečil, že zrušenie dvojzmennej prevádzky neznamená, že by deti zostali bez prístupu ku vzdelaniu. „Žiakom, pre ktorých škola nemá kapacitné možnosti, musí samospráva zabezpečiť vzdelávanie a dopravu do iných škôl v susedných obciach,“ dodalo ministerstvo.

Popoludňajšia výučba zaťažuje najmenších

Podľa Bronislavy Kundrátovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, výučba v popoludňajších hodinách predstavuje pre deti mladšieho školského veku výraznú záťaž. Ovplyvňuje ich schopnosť sústrediť sa, zvládať školské povinnosti a negatívne pôsobí aj na ich psychickú pohodu. 

Schopnosť koncentrácie u šesť až sedemročných detí je najefektívnejšia v dopoludňajších hodinách. „V tomto veku dokážu cielene pracovať len desať až dvanásť minút. Presúvanie vyučovania na popoludnie zvyšuje nároky na ich pozornosť a hlavne na autoreguláciu, teda schopnosť udržať sústredenie a dodržiavať pracovné povinnosti,“ opísala odborníčka pre Štandard.

Zároveň pripomenula, že školská práca kladie na deti nové výkonnostné aj emočné nároky. Musia sa odlúčiť od rodiča, prispôsobiť sa autorite učiteľa a začleniť sa do kolektívu. 

V takýchto podmienkach je stabilný režim dôležitý, najmä v období, keď si dieťa vytvára návyky na striedanie práce a oddychu. 

Dvojzmennosť je podľa nej náročná pre deti akéhokoľvek veku, no pri mladších školákoch a najmä v spojení s hyperaktivitou môže viesť k ťažkostiam so spánkovým režimom, učením aj k problémovému správaniu.