Morálne výzvy v tomto rozkole často zlyhávajú, keďže nedokážu preklenúť priepasť medzi súcitom a pragmatizmom. Môže ekonomika – chladná, racionálna a založená na faktoch – priniesť objektívny pohľad tam, kde slepá ideológia zlyháva?

Žiaľ, ani ekonomika, hoci sa považuje za racionálnu a faktami podloženú vedu, nedokáže dať jednoznačnú odpoveď. Podporuje migrácia rast, alebo ho brzdí? Otázka znie jednoducho, no odpoveď na ňu je veľmi zložitá. Príchod vysoko kvalifikovaných inžinierov do Silicon Valley či mladých pracovníkov, ktorí dopĺňajú starnúcu pracovnú silu v Nemecku, je jednoznačne prínosom.

Na druhej strane nekontrolovaný prílev do už tak preťažených komunít môže viesť k napätiu a výrazne zaťažiť verejné služby. Tvrdý postoj, že migrácia je výhradne dobrá alebo výhradne zlá, je príliš zjednodušený. Realita je oveľa zložitejšia a nedá sa zovšeobecniť.

Keď migrácia funguje

Ekonomický prínos migrácie je jasný. Vysoko vzdelaní migranti významne podporujú rast HDP aj vznik nových inovácií. Štúdia „Kvalifikovaná migrácia a štruktúra zamestnanosti v amerických firmách“ (Skilled Immigration and the Employment Structures of US Firms) od S. P. Kerra z roku 2012 ukázala, že americké firmy, ktoré zamestnávajú viac kvalifikovaných migrantov, rastú rýchlejšie a častejšie prichádzajú s novými patentmi. Migranti totiž neprichádzajú len s novými nápadmi, ale prinášajú aj medzinárodné kontakty, investície a odborné skúsenosti, ktoré často urýchľujú technologický pokrok.

Podľa analýzy z roku 2016, ktorú pre Národnú nadáciu pre americkú politiku vypracoval Stuart Andersons, sa imigranti podieľali na vzniku viac ako polovice amerických startupov, ktorých hodnota presiahla jednu miliardu dolárov. Pre technologicky vyspelé krajiny je prilákanie talentovaných odborníkov a nadaných mladých ľudí jednoznačne prínosom.

Na druhej strane však migrácia môže mať negatívne dopady na krajiny, ktoré títo ľudia opúšťajú. Odliv mozgov oslabuje rozvoj v chudobnejších regiónoch, ktoré už aj tak zápasia s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov.

Mnohí migranti sa snažia zmierniť negatívne dôsledky svojho odchodu tým, že posielajú peniaze svojim rodinám späť domov. Tieto finančné prevody, takzvané remitencie, zohrávajú dôležitú úlohu v mnohých rozvojových krajinách. Podľa Svetovej banky dosiahli v roku 2022 toky remitencií do krajín s nízkymi a strednými príjmami až 650 miliárd dolárov. Takéto peniaze pomáhajú znižovať chudobu a udržiavať ekonomickú stabilitu.

Štúdia z roku 2005 od Adamsa a Pagea ukázala, že desaťpercentný nárast remitencií na obyvateľa znižuje mieru chudoby v priemere o 3,5 percenta. Ak sa však zameriavame len na pozitíva, hrozí, že stratíme prehľad o celej situácii.

Negatívny dosah migrácie

Pozerať sa na migráciu len cez ružové okuliare môže byť naozaj zavádzajúce. Jej dôsledky totiž najviac pociťujú práve chudobnejšie vrstvy obyvateľstva v hostiteľských krajinách.

Uvedomoval si to aj Georges Marchais, generálny tajomník francúzskej komunistickej strany, ktorý už v roku 1981 počas prezidentskej kampane žiadal úplné zastavenie migrácie – legálnej aj nelegálnej. Tvrdil, že krajina, kde sú dva milióny ľudí bez práce, si jednoducho nemôže dovoliť prijímať ďalších prisťahovalcov.

To, čo Marchais intuitívne cítil, dnes potvrdzujú aj dáta. George J. Borjas z Harvardskej univerzity ukázal, že prílev nízko kvalifikovaných migrantov môže znížiť mzdy domácim pracovníkom s podobnou úrovňou vzdelania. Vo svojej štúdii z roku 2015 navyše poukázal na to, že novšie vlny migrantov zarábajú menej a začleňujú sa pomalšie ako ich predchodcovia, čo oslabuje ich ekonomickú integráciu.

Ani dnes neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že masová migrácia výrazne podporuje rast HDP. Dobrým príkladom je Spojené kráľovstvo. Aj keď sa tam rozsiahla migrácia začala už na začiatku 21. storočia, celkový rast HDP jej rozsahu nezodpovedal.

Migrácia: prostriedok, nie nevyhnutnosť

Migrácia, podobne ako obchod či technológie, je príliš silná na to, aby sme ju úplne odmietli alebo bez výhrad prijali. Zdravý rozum, ktorý je často prehlušený ideológiou, naznačuje, že najlepšia cesta je vyvážený prístup. V dnešnom svete, ktorý je prepojený technológiami a ekonomikami, je zbytočné stavať múry, rovnako ako je nerozumné otvárať hranice bez dôkladného zváženia.

Migrácia môže podporiť prosperitu, no určite nie je univerzálnym riešením.

Prínosy migrácie závisia od viacerých okolností: od zručností prichádzajúcich, ich kultúrnej a jazykovej blízkosti k hostiteľskej krajine, ako aj od schopnosti tejto krajiny ich začleniť. Ak sa nízko kvalifikovaní migranti nedokážu dobre integrovať, hrozí im nezamestnanosť alebo tlak na znižovanie miezd domácich pracovníkov. Migrácia prináša pozitívne výsledky len vtedy, keď noví obyvatelia pracujú, odvádzajú dane a aktívne sa zapájajú do spoločnosti. V opačnom prípade, ak integrácia zlyhá, môžu spoločenské napätie a finančné bremená výrazne prevýšiť potenciálne výhody.

Výrok Angely Merkelovej z roku 2015 „Wir schaffen das“ („Zvládneme to“) treba chápať nie ako záruku, ale predovšetkým ako výzvu. Riešením nie je ani úplné zatváranie hraníc, ani prijímanie migrantov bez pravidiel. Zmysluplná migračná politika musí byť premyslená, selektívna a zameraná na udržanie spoločenskej súdržnosti. Len takýmto prístupom možno dosiahnuť prosperitu a zároveň udržať stabilitu spoločnosti.

Zhrnutie

Migrácia sama osebe nie je ani dobrá, ani zlá. Je to nástroj, ktorého účinky závisia od spôsobu, akým ho používame. Kvalifikovaní migranti môžu podporiť inovácie a hospodársky rast. Naopak, nekontrolovaná migrácia môže prehĺbiť sociálne nerovnosti a zaťažiť verejné služby. Extrémne názory, či už príliš optimistické alebo príliš negatívne, zakrývajú zložitosť situácie. Výsledok závisí od konkrétnych okolností. Migrácia funguje vtedy, keď je premyslená, dobre integrovaná a spravodlivá. Otázkou nie je, či máme otvoriť alebo zatvoriť hranice, ale ako nájsť zdravú rovnováhu, ktorá prinesie prosperitu bez ohrozenia spoločenskej súdržnosti.