Počet kamzíkov vo Vysokých Tatrách klesol. Pokus o záložnú populáciu v minulosti nevyšiel

Podľa odborníkov ide o bežný jav súvisiaci s rýchlym pohybom zvierat, neprístupnosťou terénu a vizuálnym obmedzením v horskom prostredí. Najväčšiu čriedu – pozostávajúcu z 35 kusov – zaznamenali v Západných Tatrách. 

S Poliakmi sa koordinujú

Zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová pre Štandard uviedla, že rátanie kamzíkov sa koná dvakrát ročne. Má svoje pravidlá a ľudia, ktorí ho vykonávajú, musia mať znalosti o správaní týchto zvierat či ich morfológii.

„Sčítavanie je výnimočné tým, že musíme vyraziť do terénu zavčasu ráno. Musíme poznať pastevný cyklus, ktorý sa v letnom období začína okolo štvrtej hodiny,“ vysvetlila Feriancová.

Kamzíky sa neskôr v dôsledku slnečného svetla presúvajú aj na poľskú stranu Tatier. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu tých istých zvierat, slovenské a poľské tímy sa počas sčítania stretávajú priamo v teréne a údaje spolu vyhodnocujú.

„Čriedy sa pohybujú cez hranice tam a späť. Musíme preto spätne overiť, či ide o tie isté kamzíky, alebo o nové jedince,“ vysvetlila zoologička.

---

Pri sčítaní zohráva dôležitú úlohu určenie pohlavia, veľkosť čried aj vek mláďat. Na základe týchto údajov dokážu odborníci posúdiť, či ide o tú istú skupinu zvierat, alebo o inú. Výsledky potom porovnávajú s poľskými kolegami, aby sa predišlo duplicite.

Čo si všímať

Ľudia, ktorí sa podieľajú na sčítaní, musia dobre poznať terén a vedieť, kde kamzíky hľadať. Pravidelne navštevujú tie isté doliny, pretože už vedia, kde sa zvieratá zvyknú pásť či ukrývať.

Zabrať dá aj rozpoznanie pohlavia kamzíkov. „Keď je to vzdialenosť povedzme 20 metrov, je to jednoduché. Pokiaľ je to 100 či 150 metrov už treba aj ďalekohľady,“ uviedla Feriancová.

Zvieratá rozlišujú podľa vonkajších znakov – samce bývajú spravidla väčšie. Rozdiely však môže ovplyvniť aj ročné obdobie, keďže letná a zimná srsť sa líšia. Dôležitý je aj zdravotný stav, niektoré jedince totiž môžu pôsobiť chudšie.

„Rozpoznávacím znakom sú hlavne rožky. U samcov sú viac zahnuté ako u samíc. Pohlavie možno rozpoznať aj podľa spôsobu močenia,“ doplnila zoologička.

Skúmajú dôvody poklesu populácie

Jarné sčítanie kamzičej zveri potvrdilo oproti jeseni o 209 kusov menej.

„Hoci prírastok mláďat nás potešil, celkové výsledky naznačujú určitú zmenu. Zatiaľ neviem povedať jej dôvody, ale budeme sa venovať ďalšiemu skúmaniu možných príčin poklesu,“ uviedla Feriancová.

Zvieratá doplácajú nielen na horšiu klímu. „Ľudský faktor tu zohráva veľmi veľkú úlohu. Vo Vysokých Tatrách ide o masový turizmus, skialpinizmus či lety vrtuľníkov,“ vysvetlila Feriancová.

Podľa odborníčky môže byť jarné sčítanie čiastočne skreslené, keďže kamzíky v tomto období vyhľadávajú tieň a bývajú menej aktívne. Pozorovanie navyše sťažuje náročný terén a nepriaznivé počasie. Aj preto sa pri monitoringu počíta s možnou odchýlkou 10 až 12 percent.

Kamzík vrchovský tatranský je vysoko špecializovaný druh, ktorý sa adaptoval na život v extrémnych vysokohorských podmienkach - výlučne v pohorí Tatier.

Každý výrazný pokles v početnosti nesie potenciálne riziká pre genetickú vitalitu populácie a zvyšuje jej zraniteľnosť voči externým stresovým faktorom – klimatickým, biologickým aj antropogénnym. 

Dlhodobým cieľom pracovníkov Správy TANAP-u je nielen stabilizácia, ale aj posilňovanie kamzičej populácie. Monitorovanie slúži ako včasný varovný systém, ktorý umožňuje reagovať na negatívne trendy.

„Pokiaľ by došlo k poklesu populácie pod kritickú hranicu, akú sme zaznamenali koncom 90. rokov – pod 300 jedincov – mohlo by to mať nezvratné dôsledky pre celý poddruh,“ priblížil na sociálnej sieti riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa.

Dodržiavanie pravidiel

Kamzíky ohrozujú nielen ohňostroje, drony či vrtuľníky, ale aj správanie návštevníkov našich veľhôr. Zvieratá často hynú po pádoch.

Aktuálne majú mláďatá a po vyrušení môžu vybehnúť do nevhodných lokalít. „Tam sa môžu pošmyknúť, čo potenciálne povedie k vážnym zraneniam až smrti,“ doplnila zoologička.

Návštevníci by sa mali vždy držať vyznačených chodníkov. Ak vkročia na miesta, kde kamzíky odpočívajú, môžu ich vyplašiť a vytlačiť z prostredia, ktoré im vyhovuje a kde majú potravu.

„Zvieratá sú zvyknuté, že ľudia sa pohybujú v rámci chodníka. Po prekročení únikovej vzdialenosti sa kamzík dostáva do stresu. Môže sa zdať, že sa ľudí nebojí, lebo je na nich naučený, ak však zídu z chodníka, už to nie je pre neho komfortná situácia,“ opísala Feriancová.

Problémom sú aj psi, preto obmedzili ich vstup. Ľudia nedodržiavali pravidlá a nemali ich na vôdzkach. „Argumentovali, že pes nič neurobí, ale opak bol pravdou. Ani brechanie nie je prirodzené v takomto vysokohorskom prostredí. Kamzík vníma psa automaticky ako predátora,“ doplnila Feriancová. 

Nie je kamzík ako kamzík

Kamzíky nemajú svoj domov len vo Vysokých Tatrách. Návštevník ich môže stretnúť aj v Nízkych Tatrách – ide však o miešanca.

Čistá forma kamzíka vrchovského tatranského sa vyskytuje len vo Vysokých Tatrách.

Nízke Tatry kedysi tieto kusy nemali, preto si ich vybrali ako miesto na vytvorenie záložnej populácie vysokohorského kamzíka. V 70. rokoch 20. storočia tam priviezli jedince odchytené vo Vysokých Tatrách.

V 50. a 60. rokoch doviezli do Veľkej Fatry a Slovenského raja alpské kamzíky, ktoré sa neskôr rozšírili aj do Nízkych Tatier. Tam sa skrížili s pôvodnými tatranskými kamzíkmi, čím sa zámer vytvoriť čistú záložnú populáciu znehodnotil.

V Nízkych Tatrách možno teda vidieť kamzíky aj v lese. Pôvodný tatranský druh sa však bojí lesa aj kosodreviny a schádza tam len výnimočne počas nepriaznivého počasia.

Zhruba pred 50 rokmi sa zoológ Milíč Blahout zaslúžil o uznanie kamzíka vrchovského tatranského ako jedinečného poddruhu – takzvanej geografickej rasy – žijúcej vo Vysokých Tatrách.

Na základe porovnania lebiek (kraniometrie) dokázal odlíšiť tatranského kamzíka od alpského aj ich krížencov. Jeho závery neskôr potvrdili aj genetické analýzy.