Dodáva, že každý obchodník individuálne komunikuje tento záväzok so svojimi dodávateľmi, aby zabezpečil čo najväčšiu kontinuitu dodávok s cieľom zachovať čo najväčšie zastúpenie slovenských vajec na pultoch. „Na Slovensku je vysoko nadpriemerné zastúpenie slovenských vajec na pultoch, v niektorých sieťach až na úrovni 90 percent. Import vajec je skôr z okolitých krajín, kde je produkcia neklietkových vajec vyššia,“ vysvetľuje.
Treba však povedať, že aj v krajinách západnej Európy zostali aj klietkové chovy, vajcia z nich sa však nepoužívajú na priamu spotrebu, hovorí Krajčovič. Tie sú určené do ďalšej potravinárskej výroby, kde sa sušia, vyrába sa melanž alebo sa predávajú v tekutom stave. Takáto spracovateľská výroba však na Slovensku úplne absentuje.
Je zaujímavé, že k tomuto kroku obchodníkov zatiaľ netlačí a nie je ani schválený žiadny európsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v obohatených klietkových systémoch.
Od roku 2012 platí v EÚ zákaz chovu nosníc v holých klietkach, kde sliepky nemajú dostatok priestoru na prirodzené správanie. Povolené sú len obohatené klietky, ktoré musia spĺňať určité minimálne štandardy, ako napríklad hniezda, podstielka a bidlá.
Prečo sú teda vajcia z podstielkového chovu drahšie a aký je kvalitatívny rozdiel medzi nimi sa Štandard porozprával s predsedom Únie hydinárov Slovenska Danielom Molnárom.
Obchodné reťazce deklarovali, že od tohto roku nebudú predávať vajcia z klietkových chovoch. Naplnili tento svoj zámer?
Zahraničné obchodné reťazce už od roku 2019 avizujú, že od určitého termínu nebudú predávať vo svojich prevádzkach v SR žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. Aktuálne uvádzajú termín po skončení roku 2025.
A čo slovenské reťazce?
Slovenské reťazce deklarujú, že slovenské vajcia z klietkových chovov budú predávať aj naďalej, pretože to slovenská aj európska legislatíva umožňuje.
Zatiaľ teda ešte môžeme v zahraničných reťazcoch nájsť aj vajcia z klietkových chovov...
Napriek tomu, že reťazce deklarujú, že od roku 2025 nebudú predávať vajcia z klietkových chovov, od novembra minulého roku začal na pultoch niektorých reťazcov narastať výrazne podiel klietkových vajec z Ukrajiny. Ukrajina nie je súčasťou EÚ a jej producenti nemusia spĺňať prísne podmienky chovu nosníc nastavené v rámci EÚ a stále môžu chovať nosnice v neobohatených klietkach, ktoré sú v EÚ zakázané od roku 2013 z dôvodu zlých podmienok chovaných nosníc, veľkého množstva nosníc v týchto klietkach a nemožnosti pohybu nosníc v tomto spôsobe chovu.
Ako to myslíte?
Je zaujímavé, že s tým tieto reťazce žiadny problém nemajú, ale v obohatených klietkach na chov nosníc v SR vidia obrovský problém a treba ich zrušiť.
Prečo vajcia z našich klietkových chovov reťazce odmietajú?
To je otázka na zahraničné obchodné reťazce. Našim producentom vajec uvádzajú, že je to požiadavka ich centrál v západnej Európe.
Čo by bol podľa vás ideál na podporu domácej produkcie?
Zdravý rozum hovorí, že by sme mali nechať každého zákazníka rozhodnúť sa samostatne, či chce kupovať vajcia z klietkového chovu, podstielkového chovu alebo z voľného výbehu podľa jeho preferencií alebo finančných možností. A nie ho nútiť kupovať vajcia, ktoré mu nadiktujú obchodné reťazce alebo ochranárske spoločnosti. Naši chovatelia nosníc chovajú nosnice vo všetkých chovných systémoch a dávajú spotrebiteľom možnosť výberu.
Sme vôbec ešte sebestační v produkcii vajec na Slovensku?
Sebestačnosť v produkcii konzumných vajec sa v SR dlhodobo pohybovala v rozmedzí 90 – 100 percent, čo bola najvyššia hodnota spomedzi všetkých živočíšnych komodít. V rokoch 2019 až 2024 sme však zaznamenali postupný pokles sebestačnosti pod úroveň 90 percent.
Prečo sa začala prepadávať sebestačnosť?
Z dôvodu zníženia počtu nosníc z dôvodu rekonštrukcií klietkových chovov na alternatívne chovy, ako aj z dôvodu poklesu produkcie vajec v SR sa v posledných 5 rokoch sebestačnosť v produkcii vajec znížila z 91,5 percent na 80,4 percent.
Aký je rozdiel medzi vajcom z klietkového chovu a podstielkového chovu? Ktoré sú zdravšie?
Spôsob chovu nosníc nemá žiadny vplyv na zloženie ani kvalitu vajec. Pretože tá závisí iba od zloženia podávaného krmiva. Vo všetkých spôsoboch chovu majú nosnice rovnaké zloženie kŕmnych zmesí. Ak sú v krmive pridané nejaké výživové látky navyše, je to uvedené priamo v názve vajec, napríklad omega 6 mastné kyseliny, niektoré minerálne látky.
Nie je teda medzi nimi žiadny rozdiel?
Prikláňam k tomu, že vajcia z obohatených klietkových chovov sú z hľadiska bezpečnosti najbezpečnejšie pre spotrebiteľa. Dôvodom je, že sú oveľa čistejšie ako vajcia z podstielkových chovov a obsahujú niekoľkotisíc násobne menej mikróbov a znečisťujúcich látok.
Prečo vznikla domnienka, že vajcia z podstielkového chovu sú zdravšie?
Tú domnienku musel vysloviť niekto, kto o chove nosníc nemá dostatok vedomostí a nerozumie problematike a určite sa nikdy nezaoberal chovom nosníc a produkciou vajec.
V akej zdravotnej kondícii sú nosnice v klietkovom a podstielkovom chove, ak by to bolo možné porovnať?
Dnes je vyšľachtené veľké množstvo hybridov nosníc, ktoré sú prispôsobené jednotlivým systémom chovov. Ak by mali nosnice v niektorom chovnom systéme zlé podmienky, nosnice by znášali málo vajec alebo by dochádzalo k veľkému úhynu. Pre chovateľa by sa takýto chov stal nevýhodným a ekonomicky neefektívnym a ihneď by prešiel na iný spôsob chovu.
Sú klietky aj v dnešnej dobe vhodné na chov?
Tvrdenie, že klietkový chov nosníc a podotýkam v obohatených klietkach, kde majú väčší životný priestor, je pre nosnice nevhodný, nie je pravdivé. Dokonca, čo sa týka spotreby liekov, tak v podstielkovom chove je niekoľkonásobne vyššia spotreba liekov ako v klietkovom systéme. Z toho vyplýva aj lepší zdravotný stav nosníc v klietkových systémoch.
Prečo mimovládne organizácie tvrdia, že vajcia z podstielkového chovu sú rovnako drahé ako tie z klietkového chovu?
Evidentne nikdy nechovali nosnice a nemajú žiadne informácie z praxe. Pri menšej produkcii vajec na jednotku produkcie v podstielkovom chove, musia byť vždy vyššie náklady. Ak by to bolo inak, chovatelia na celom svete by okamžite prestali chovať nosnice v klietkových systémoch, pretože by to bolo pre chovateľov ekonomicky neefektívne a nevýhodné.
Tak prečo sú vajcia z podstielkového chovu drahšie? Dá sa to vyčísliť na cene jedného vajca o koľko?
Dôvodov, prečo sú vajcia z podstielkových chovov drahšie, je viac. Nosnica v podstielkovom chove znáša približne o 15 percent vajec ročne menej ako nosnica chovaná v klietkovom systéme. Rovnako aj úhyn je v podstielkovom chove dvojnásobne vyšší ako pri klietkovom chove. To spôsobuje nižšiu produkciu vajec a zvyšuje náklady na chov nosníc v podstielkovom systéme.
Čo ešte zvyšuje konečnú cenu tých vajec?
Pri podstielkovom chove zvyšuje náklady aj väčší počet zamestnancov potrebný v chove nosníc, vyššia spotreba krmiva z dôvodu väčšieho výdaja energie na pohyb, vyššia spotreba liekov pre nosnice, väčšia potreba elektrickej energie na ventiláciu haly z dôvodu vyššej tvorby amoniaku.
O koľko sú náklady teda vyššie?
Náklady na produkciu podstielkových vajec sú vyššie približne o 20 percent v porovnaní s klietkovými vajcami. Preto ak pristúpia zahraničné obchodné reťazce k ukončeniu predaja vajec z klietkových chovov, musí spotrebiteľ očakávať zvýšenie cien vajec na pultoch obchodov.
Aké ešte iné dodatočné náklady vznikajú pri zavedení podstielkového chovu oproti klietkovému?
Najväčším problémom pre chovateľov hydiny na Slovensku sú dodatočné náklady spojené s výmenou technológií v halách. Dôvodom je, že životnosť klietkových systémov je ešte minimálne 5 rokov. Ak chovateľ pristúpi na rekonštrukciu chovného systému pred koncom životnosti technológie, do nákladov sa mu premietajú počas tohto obdobia na klietkovú technológiu aj podstielkovú technológiu. Okrem chovných hál musí chovateľ zrekonštruovať aj odchov mládok, kde sa nosnice chovajú.
Aký je v súčasnosti na Slovensku percentuálny pomer nosníc v obohatených klietkových chovoch a v podstielkových chovoch?
Medziročne na Slovensku prichádza v SR k poklesu počtu nosníc v intenzívnych chovoch z dôvodu ich rekonštrukcií na alternatívne spôsoby chovu. Z celkového počtu nosníc sa chovalo ku koncu roku 2024 v klietkových chovoch 62,1 percenta, v podstielkových chovoch 30,5 percenta a vo voľných výbehoch 7,1 percenta a v ekologických chovoch 0,3 percenta nosníc.
Koľko chovov potrebujete prerobiť, aby ste vedeli pokryť spotrebu vajec na Slovensku?
Ak chceme splniť požiadavku zahraničných obchodných reťazcov a nebudeme im po roku 2025 dodávať žiadne vajcia z klietkových chovov, potrebujeme mať v priebehu roku 2025 ukončenú rekonštrukciu ďalších minimálne 22 percent klietkových chovov. Na rekonštrukcie tohto množstva bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške 30 miliónov eur na chovy nosníc a odchovy mládok.
Ako Vám štát pomáha v tejto oblasti. Z úst ministra pôdohospodárstva často počuť o podpore prvovýrobcov. Sú vypísané aj nejaké výzvy pre Vás na podporu investícií do podstielkových chovov?
Tempo rekonštrukcie klietkových chovoch je stále pomalé. Dôvodom je neskoré vyčlenenie finančných prostriedkov na rekonštrukcie klietkových chovov z Programu rozvoja vidieka. Nové projekty pre rekonštrukcie chovov nosníc boli schválené až v závere roku 2024 a v súčasnosti sú technológie iba objednané a realizujú sa až teraz počas letných mesiacov.
Sú už vypísané aj výzvy z nového programového obdobia pre Vás na rekonštrukciu chovov?
Ak by sme chceli zrealizovať rekonštrukcie do konca roku 2025, museli by byť výzvy vypísané už teraz v júli vzhľadom na termíny dodania technológií, ktoré sú v súčasnosti na úrovni 4 až 6 mesiacov [Štandard v predmetnej veci oslovil MPRV SR, poz. red.].
Podstielkový chov teda predstavuje ekonomicky náročnejší systém s vyššími nákladmi na produkciu, ktoré sa premietajú do vyššej ceny vajec. Na druhej strane zlepšuje welfare zvierat a môže znižovať niektoré liečebné náklady.
Efektívnosť je nižšia, avšak trhový dopyt a tlak reťazcov na ukončenie klietkového chovu môžu tento systém z dlhodobého hľadiska ekonomicky podporiť. Je však otázne, prečo nemá zákazník možnosť si voľne vybrať vajcia, ktoré preferuje aj s ohľadom na svoju peňaženku, alebo podpory domácej produkcie.
