Tuskova vláda v Poľsku obmedzuje počet hodín náboženstva na školách. Ústavný súd je proti

Od roku 1992 sú v poľských škôlkach, na základných a stredných školách predmety náboženstvo a etika voliteľnými predmetmi - na rozdiel od Slovenska si však v Poľsku nemusí žiak vyberať a nemusí navštevovať ani jeden z predmetov.

Napriek tomu si žiaci väčšinou zvolili náboženstvo, predmet pôvodne navštevovali takmer všetci a počet vyučovacích hodín za týždeň bol stanovený na dve.

Prvým krokom k obmedzeniu počtu hodín náboženskej výchovy hradených zo štátneho rozpočtu bolo nariadenie ministerky školstva z 26. júla 2024, ktoré okrem iného stanovuje spodnú hranicu počtu žiakov alebo študentov potrebných na konanie výučby.

Na náboženstvo sa podľa nariadenia musí v triede prihlásiť aspoň sedem žiakov, inak bude výučba náboženstva prebiehať v spojení s inými triedami - súčet žiakov z rôznych tried však opäť nesmie byť menší ako sedem.

V prípade základných škôl sa však nemôžu spájať akékoľvek ročníky: medzitriedna skupina smie zahŕňať žiakov z prvého až tretieho, štvrtého až šiesteho alebo siedmeho až ôsmeho ročníka. Deviaty ročník v Poľsku nejestvuje.

Menej a basta

Kľúčovým pre obmedzenie počtu hodín náboženstva je nariadenie ministerky školstva zo 17. januára 2025, na ktoré svojho času upozornila aj Konferencia biskupov Slovenska.

Kým v predškolských zariadeniach zostávajú dve hodiny týždenne, na základných a stredných školách to má byť po novom len jedna hodina.

Ministerstvo síce novým nariadením nezakazuje vyučovať náboženskú výchovu aj nad rámec vyššie uvedených pravidiel, už to však nebude výučba, za ktorú by učiteľ získal plat zo štátneho rozpočtu.

"Ak sa miestna samospráva alebo rodičia rozhodnú, že chcú viac, bude to ich rozhodnutie," vrátane finančného, vysvetlila ministerka.

Šéfka rezortu školstva Barbara Nowacka, predsedníčka koaličnej strany Poľská iniciatíva (Inicjatywa Polska), sa snaží o celkovú reformu školstva.

Nowacka mieni „uľahčiť život žiakom – odbremeniť ich od ťažkých tašiek, preplnených učebných osnov a domácich úloh“.

Spoločenský spor však vyvolávajú práve snahy jej ministerstva o obmedzenie náboženskej výchovy. Okrem samotného skresania počtu vyučovacích hodín ide aj o zavedenie pravidla, že náboženstvo môže byť iba prvou alebo poslednou hodinou v rozvrhu dňa.

Takéto pravidlo má podľa Nowackej ušetriť čas žiakom bez náboženstva - do školy budú môcť prísť o hodinu neskôr, prípadne ju o hodinu skôr opustiť.

Katolíkov ubúda

Ministerka zdôvodnila nariadenie rezortu týkajúce sa hodín náboženskej výchovy tým, že náboženstva mávali deti viac ako niektorých iných predmetov.

Ďalším argumentom bolo, že počet žiakov prejavujúcich záujem o náboženstvo klesá. Túto skutočnosť potvrdzuje portál tvn24 s odvolaním sa na údaje ročenky Katolícka cirkev v Poľsku 1991 - 2011 a údaje neskorších ročeniek Štatistického ústavu katolíckej cirkvi (ISKK).

Kým v roku 2009 navštevovalo hodiny náboženstva 95 percent žiakov a študentov, v školskom roku 2022/2023 to bolo už iba 80,3 percenta.

Najnižšiu mieru dobrovoľnej návštevy náboženskej výchovy dosiahli všeobecnovzdelávacie stredné školy, teda gymnáziá, do ktorých sa nastupuje po ôsmom ročníku, a to 60,1 percenta. Najvyššiu mieru zas základné školy - 88,9 percenta.

Pre nízky záujem o výučbu náboženstva sa už v školskom roku 2022/2023 na 1 462 základných a stredných školách náboženstvo vôbec nevyučovalo.

Otec Piotr Tomasik, konzultant Katolíckej komisie pre vzdelávanie Konferencie biskupov Poľska, pripisuje pokles záujmu o výučbu náboženstva vplyvu rodičov, rovesníkov a médií.

„Rodičia sa často zameriavajú na kariéru svojho dieťaťa, čo vedie k tomu, že sa ich syn alebo dcéra odhlasuje z hodín náboženskej výchovy, pretože byť skutočným veriacim sa v niektorých kruhoch neoplatí. A jestvuje aj určitý trend odhlasovania sa z náboženskej výchovy pod vplyvom rôznych mediálnych a politických kampaní diskreditujúcich Cirkev a vieru,“ uviedol Tomasik pre portál Opoka.

Keď spoločnosť United Surveys v dňoch 15. až 17. decembra 2024 vykonávala prieskum pre portál Wirtualna Polska na vzorke tisíc opýtaných, 67 percent z nich snahu o zníženie počtu hodín náboženstva vítalo.

Až 92 percent opýtaných voličov strán vládnej koalície podporilo skresanie rozsahu výučby náboženstva - pri voličoch opozície však podporu zmenám vyjadrilo iba 14 percent respondentov.

Spomedzi nerozhodnutých voličov podporilo obmedzenie náboženskej výchovy na školách 87 percent opýtaných.

Mladá matka Stanisława, ktorá dá svoje dieťa čoskoro do školy, snahu vlády nepodporuje a považuje ju za "otvorene antipoľskú a antikresťanskú".

"To nie je o tom, koho volíte, to je o úrovni poľskosti a viery v Krista. Ak teraz znížia počet hodín na polovicu bez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu, kto im zabráni o rok či dva zrušiť náboženstvo úplne? Možno nám poradia platiť katechétov z vlastného," hodnotí pre Štandard vládnu iniciatívu matka z Vroclavu.

Viacdetná Sara z dediny v Sliezskom vojvodstve "aspoň takúto mieru sekularizácie" podporuje, a nevidí v snahe Nowackej boj proti poľskosti. Keďže je podľa nej jej dieťa svojím okolím "nútené" navštevovať predmet, víta skresanie hodín na polovicu.

"Na dedine je väčšinou nemožné nezapísať dieťa na náboženstvo - dedina takéto deti a ich rodičov neprijíma, pokojne ich môžu neobslúžiť v obchode. Poľsko však nie je čiernobiele - nechcem, aby si v zahraničí mysleli, že za to, že podporujem obmedzenie náboženstva, stojím v jednom rade s antifašistami volajúcimi po otvorených hraniciach," vysvetľuje pre Štandard Sara.

Pri účasti takmer 21 miliónov voličov v ostatných prezidentských voľbách predstavoval rozdiel medzi vládnym a opozičným kandidátom iba necelých 370-tisíc hlasov – národ je skutočne rozdelený.

Právny spor

Prípadné zníženie počtu hodín etiky je podľa zákona z roku 1992 podmienené rozhodnutím riaditeľa školy, zatiaľ čo v prípade náboženstva je potrebné schválenie zo strany cirkevných predstaviteľov.

Ako pre Štandard uviedlo tlačové oddelenie Konferencie biskupov Poľska (KBP), ešte v auguste minulého roka podalo prezídium KBP petíciu prvému predsedovi Najvyššieho súdu, v ktorej žiadalo, aby podal na Ústavný súd žiadosť o preskúmanie postupu vydania nariadenia z 26. júla 2024.

Dňa 5. augusta predseda Komisie pre katolícku výchovu KBP, biskup Wojciech Osial, vydal vyhlásenie, ktorého podstata tkvie v kritike rezortu školstva pre to, že "zmeny boli zavedené bez zákonom vyžadovaného súhlasu s Cirkvou".

O štyri mesiace nato, 27. novembra 2024, Ústavný súd rozhodol, že predmetné nariadenie ministerky školstva, ktorým sa mení nariadenie o podmienkach a spôsobe organizácie náboženskej výchovy vo verejných škôlkach a školách, je v celom rozsahu v rozpore so starším zákonom o vzdelávacom systéme.

Rovnaký scenár nasledoval aj po druhom ministerkinom nariadení - prezídium KBP vo februári žiadalo prostredníctvom petície Najvyšší súd, aby inicioval preverenie ústavnosti nariadenia zo 17. januára tohto roku, ktoré už priamo obmedzuje počet vyučovacích hodín náboženstva.

Už 3. júla 2025 Ústavný súd potvrdil námietky, ktoré proti nariadeniu vzniesli zástupcovia Katolíckej cirkvi - najnovšie nariadenie je podľa súdu v celom rozsahu v rozpore so starším zákonom a tiež článkami 2 a 7 poľskej ústavy.

Rozsudok Ústavného súdu Poľskej republiky má podľa platných ústavných zákonov konečnú platnosť a mal by znamenať, že sa počet hodín náboženstva znižovať nebude.

Menovanie niektorých sudcov Ústavného súdu počas predchádzajúcej jednofarebnej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) bolo však považované za sporné a politicky motivované - sudcovia boli napokon vymenovaní vďaka Andrzejovi Dudovi, prezidentovi z vládnej strany.

Keďže po posledných parlamentných voľbách zostavil vládu Donald Tusk (Platforma Obywatelska) a strana PiS zostala v opozícii, právny a skutočný stav sa v Poľsku už istý čas rôznia.

Ako prednedávnom uviedol v téme týždňa Štandard, súčasná poľská "vláda ignoruje rozhodnutia Ústavného súdu, popiera ich legitimitu a porušuje článok 178 poľskej ústavy, ktorý zaručuje nezávislosť súdnictva".

Preto aj v tomto prípade nemožno očakávať, že by sa od septembra 2025 počet hodín náboženstva neznížil o polovicu. Na otázku Štandardu, či ministerstvo školstva "plánuje v budúcnosti ďalšie zmeny vo výučbe náboženstva na školách", zástupca riaditeľa tlačového oddelenia Piotr Otrębski uviedol, že ministerstvo "v školskom roku 2025/2026 žiadne ďalšie zmeny v organizácii výučby náboženstva a etiky neplánuje".