Chorobu z povolania ľudia často nehlásia. Mesačné odškodné je v stovkách eur

V minulom roku bolo na Slovensku hlásených 423 novopriznaných chorôb z povolania. Najčastejšou príčinou bolo dlhodobé, nadmerné a jednostranné zaťaženie končatín, následkom čoho vznikali ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín.

Najzastúpenejšou diagnózou bol syndróm karpálneho tunela, nasledovali infekčné a parazitárne choroby, COVID-19 a choroby z vibrácií. Vyplýva to z tohtoročných štatistík Národného centra zdravotníckych informácií.

U mužov vznikajú hlavne pri zamestnaní v priemyselnej výrobe a u žien prevažuje oblasť zdravotníctva. Najzastúpenejšou vekovou kategóriou boli u žien aj mužov pracujúci vo veku od 55 do 59 rokov a následne od 50 do 54 rokov, čo predstavovalo takmer polovicu všetkých prípadov.

Z celkového množstva novopriznaných chorôb z povolania bolo 215 žien a 208 mužov.

Chorobu z povolania reálne priznali najčastejšie mužom zamestnaným ako pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe alebo doprave, ďalej operátorom stacionárnych strojov a zariadení a kvalifikovaným pracovníkom v hutníctve a strojárstve.

U žien išlo prevažne o zamestnankyne v zdravotníctve, konkrétnejšie špecialistky alebo odborné pracovníčky, operátorky stacionárnych strojov a zariadení, montážne pracovníčky alebo pracovníčky v oblasti osobnej starostlivosti.

Zamestnanci často netušia, že ich choroba vyplýva z povolania

Podľa Konfederácie odborových zväzov SR si mnohí zamestnanci na Slovensku ani neuvedomujú, že ich zdravotné problémy môžu súvisieť s výkonom práce.

„Tento nedostatok povedomia sa prejavuje veľmi negatívne, pretože zamestnanci, obávajúc sa postihov a pre neinformovanosť o svojich právach, často neoznámia vznik poškodenia zdravia,“ konštatuje hovorkyňa zväzu Martina Nemethová.

Stúpa počet prípadov, keď vzniká podozrenie na choroby z povolania alebo ľudia prichádzajú o zdravotnú spôsobilosť pracovať. Týka sa to najmä zamestnancov v druhej rizikovej kategórii. Patria sem pracovníci v priemysle, službách či upratovaní, ktorí prichádzajú do kontaktu s chemikáliami, ako aj ľudia pracujúci v podnikoch verejného stravovania či potravinárstve, kde sa často pracuje v chlade alebo, naopak, vo veľmi teplom a vlhkom prostredí.

Do tejto skupiny spadajú aj zdravotné sestry a sanitári vystavení fyzickej námahe, biologickému riziku a práci na zmeny či skladníci manipulujúci s ťažkými nákladmi.

Nemethová zároveň objasňuje, že pri zistení podozrenia na chorobu z povolania zamestnávatelia často označujú za príčinu nedostatok osobných predpokladov zamestnancov, čím sa vyhýbajú zodpovednosti. Odboroví inšpektori bezpečnosti práce preto vykonávajú kontrolnú činnosť.

V súčasnosti odbory neinformujú o každej priznanej chorobe z povolania, čo zväz vníma negatívne.

„Nemôžeme sa priamo podieľať na posudzovaní, do akej miery spôsobila chorobu z povolania práca. Svedčí o tom aj fakt, že v roku 2024 bolo zo strany našich inšpektorov riešených len 26 chorôb z povolania, ale celkovo bolo až 423 novopriznaných,“ upozornila.  

Duševné ťažkosti zatiaľ lavírujú

Zvláštnou kapitolou chorôb z povolania sú psychické a psychiatrické problémy. Hoci Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne neklasifikuje napríklad syndróm vyhorenia ako chorobu, slovenské poisťovne ho v niektorých prípadoch akceptujú ako relevantný faktor pri posudzovaní invalidity alebo škody na zdraví.

„V rámci povinného poistenia alebo poistných udalostí môže byť syndróm vyhorenia uznaný ako riziko invalidity. Najmä v závažných prípadoch, keď vedie k poklesu pracovnej schopnosti o viac ako 40  percent. Z pohľadu platnej legislatívy však vyhorenie na Slovensku nie je zaradené medzi choroby z povolania, a teda nemôže byť oficiálne priznané ako choroba z povolania,“ dodáva.

Zväz zatiaľ nemá zaznamenané oficiálne prípady choroby z povolania spôsobenej stresom, šikanou na pracovisku alebo vyhorením.

„Napriek tomu dlhodobo a konzistentne upozorňujeme na závažnosť novovznikajúcich a psychosociálnych rizík, a to ako na národnej, tak aj medzinárodnej úrovni,“ upozornila Nemethová. Zmeny v pracovnom prostredí, rastúci tlak na výkon a znižujúce možnosti regenerácie výrazne prispievajú k nárastu psychických problémov zamestnancov.

Podľa nej je nevyhnutné, aby sa legislatíva a systém ochrany zdravia pri práci dynamickejšie prispôsobovali tejto realite a zabezpečili lepšiu prevenciu, ochranu a podporu duševného zdravia zamestnancov.

Na čo máte nárok po priznaní choroby z povolania?

O tom, či ide o chorobu z povolania, rozhodujú kliniky pracovného lekárstva a toxikológie. Potom Sociálna poisťovňa určí, či má človek nárok na úrazové dávky, odškodnenie za poškodenie zdravia alebo úmrtie spôsobené prácou.

Ako upresňuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr, v praxi proces prebieha tak, že ošetrujúci lekár odošle klienta-zamestnanca s podozrením na výskyt choroby z povolania na vyšetrenie do špecializovaného pracoviska.

Tam ho kompletne vyšetria a posúdia, či má alebo nemá chorobu z povolania. Pracovné podmienky a spôsob jeho práce prešetruje príslušný úrad verejného zdravotníctva.

Ak sa u klienta potvrdí výskyt choroby z povolania, vystavia mu takzvané Hlásenie choroby z povolania. Potom si môže podať žiadosť o jednu alebo viacero úrazových dávok.

Najčastejšou priznanou úrazovou dávkou je úrazový príplatok. Poskytuje sa v prípadoch, keď je klient dočasne práceneschopný z dôvodu uznanej choroby z povolania a vypláca sa súbežne s náhradou príjmu. Konkrétna výška úrazového príplatku závisí od vymeriavacieho základu klienta a od počtu dní dočasnej práceneschopnosti. Priemerná výška tejto dávky za rok 2025 je približne tristo eur.

Ďalšou často priznávanou úrazovou dávkou je jednorazová náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. 

„Pri určení výšky tejto dávky sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, pričom hodnota jedného bodu na rok 2025 je stanovená vo výške 30,48 eura,“ uviedol hovorca. Výška dávky sa určí ako násobok prideleného počtu bodov a hodnoty jedného bodu. Priemerná výška tejto dávky za rok 2025 je zatiaľ 7 500 eur.

Priznáva sa aj úrazová renta. Ide o dlhodobú dávku, ktorá klientovi kompenzuje výpadok príjmu, ak už nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie, v ktorom mu vznikla choroba z povolania.

„Rozhodujúcim faktorom je v tomto prípade pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Tento pokles stanovujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Rozhodujúcou podmienkou nároku je pokles vyšší ako 40 percent. Ak je táto podmienka splnená, odvíja sa výška úrazovej renty od konkrétne stanovenej výšky poklesu a vymeriavacieho základu klienta,“ vysvetlil Kontúr. Jej priemerná výška sa aktuálne pohybuje na úrovni 590 eur mesačne. 

Nárok na úrazovú rentu však klientovi nevznikne, ak dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Od priznanej úrazovej renty sa tiež odpočítava invalidný dôchodok.

Za rok 2024 Sociálna poisťovňa eviduje 404 nahlásených chorôb z povolania a za rok 2025 je ich zatiaľ 207.