Podporné opatrenia v školách zlyhávajú. Deťom pomáhame príliš neskoro, hovorí odborník

Vyplýva to zo správy Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ktorá na podnet ministerstva školstva počas uplynulého školského roka preverila, ako školy podporujú žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zamerala sa na 40 škôl vo všetkých krajoch Slovenska.

Podľa zistení inšpektorov podporu poskytli len približne desiatim percentám žiakov. Priemerný žiak dostal 2 až 3 opatrenia na celý školský rok, najmä v povinných predmetoch.

Najčastejšie išlo o úpravu učiva, spôsobu vyučovania a hodnotenia. Školy poskytovali aj pomoc pri rozvoji zručností, kompenzačné pomôcky či podporu pedagogického asistenta v triede.

Rómski žiaci bez podpory

Dvanásť zo 40 kontrolovaných škôl navštevovali vo väčšej miere deti z rómskej komunity, vrátane tých z marginalizovaných osád. Práve tieto školy vykazovali alarmujúce rozdiely v podpore žiakov. 

Kým v iných školách poskytovali podporné opatrenia takmer dvom tretinám žiakov so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia, v školách s rómskou väčšinou to bolo len 11,6 percenta.

Inšpekcia upozornila aj na výrazný deficit mimoškolských aktivít. Až 92,1 percenta žiakov prvého stupňa v školách s väčšinovým podielom rómskych detí nenavštevovalo školský klub detí (ŠKD). 

„Výchovný program v ŠKD má pre týchto žiakov zásadný význam. Zabezpečuje činnosti súvisiace s prípravou na vyučovanie, záujmové aktivity i oddych mimo vyučovania,“ informovala ŠŠI. 

V niektorých prípadoch školy ani družinu nezriadili, a to najmä pre nedostatok priestoru alebo dvojzmennú prevádzku.

Rodičia neprejavujú záujem

Podľa inšpekcie je najväčšou prekážkou inkluzívneho vzdelávania chudoba a nezáujem rodičov o školu, čo často vedie k vysokej absencii detí.

Zo systémových problémov je to zložitý administratívny proces pri nastavovaní opatrení, nedostatok pedagogických a odborných zamestnancov, chýbajúce školské podporné tímy či možnosť zákonných zástupcov ospravedlniť vysoký počet vymeškaných hodín.

Štát sľubuje zmeny

Na zistenia ŠŠI reagovalo aj ministerstvo školstva, ktoré pre Štandard uviedlo, že si uvedomuje vážnosť situácie a podniká kroky na zlepšenie. Zistenia môžu byť podľa rezortu dôsledkom viacerých systémových bariér. 

„Mnohé rodiny sú nedostatočne informované o možnosti získať podporné opatrenia alebo narážajú na bariéry pri ich zabezpečení, napríklad pri návšteve centier poradenstva a prevencie (CPP), ktoré sú často nevyhnutným krokom v procese,” ozrejmilo ministerstvo.

Prisľúbilo aj konkrétne zmeny v legislatíve a zjednodušenie procesu poskytovania pomoci. 

„Podnikli sme už prvé kroky k debyrokratizácii poskytovania podporných opatrení a v ich revízii pre efektívnejšiu podporu naďalej pokračujeme. Kľúčové je, že od septembra 2026 budú podporné opatrenia nárokovateľné.”

Rezort rieši aj nedostatok odborného personálu, ktorého absencia je podľa inšpekcie jednou z hlavných príčin nízkej efektivity podpory. V minulom školskom roku sa zvýšil počet financovaných úväzkov na odborných zamestnancov o tisícpäťsto.

Zároveň predstavili systém terénnych odborníkov, ktorí pomáhajú školám tam, kde chýba potrebný personál – buď pre nízky úväzok, alebo preto, že ho na trhu jednoducho niet.

Ministerstvo prisľúbilo, že bude v tejto oblasti pokračovať. Chce výraznejšie posilniť sieť školských psychológov, špeciálnych pedagógov a pedagogických asistentov, aby sa podporné opatrenia stali reálnym nástrojom pomoci.

Podpora napriek ťažkostiam

Základnú školu v Jarovniciach navštevovalo v školskom roku 2024/2025 až 1 223 žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. 

„Medzi naše najväčšie výzvy patrí priestorová kapacita, jazyková bariéra, slabá predškolská pripravenosť, záškoláctvo a vysoký počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ uviedla pre Štandard riaditeľka školy Mária Horváthová. 

Napriek tomu sa škole darí udržiavať chod vďaka kvalitnému podpornému tímu a spolupráci s poradenskými zariadeniami.

„Máme plnohodnotný a kvalitný podporný tím. Dve sociálne pedagogičky, dve špeciálne pedagogičky, školskú psychologičku a až pätnásť pedagogických asistentov. Spolupracujeme aj so štátnymi a súkromnými centrami poradenstva a prevencie,“ doplnila Horváthová.

Špecialisti len na dobu určitú

Problémy nemajú len školy s vysokým podielom žiakov z marginalizovaných skupín. S neistotou a nedostatkom systémovej podpory zápasia aj „bežné” vzdelávacie zariadenia.

„V uplynulom školskom roku sme mali špeciálneho pedagóga a pedagogického asistenta,“ uviedla pre denník Štandard Monika Rišková, riaditeľka Základnej školy s materskou školou Ľubovec.

Dodala, že podporu oficiálne poskytli približne 20 žiakom vo forme individuálnych plánov, práce asistenta či logopéda. 

Najväčšou výzvou však podľa nej zostáva udržateľnosť týchto pozícií. 

„Najviac by sme potrebovali udržať pracovné miesta špeciálneho pedagóga a pedagogického asistenta. Tie sú však naviazané na zdroje z projektu Podpora pomáhajúcich profesií 3. Nevieme, či tieto pozície po ukončení projektu bude v našich možnostiach udržať,“ upozornila Rišková.

Školy nevedia, ako pomáhať deťom

Podľa odborníkov zistenia ŠŠI len potvrdzujú, že samotná reforma bola od začiatku zle nastavená.

„Zistenia inšpekcie sú v súlade s tým, ako bola celá reforma realizovaná, spustená a manažovaná, čiže veľmi slabo,“ povedal pre Štandard Viktor Križo, koordinátor odborného centra Inklucentrum.

Podľa neho školy často netušia, ako s podpornými opatreniami narábať a celý systém je extrémne byrokratický. 

„Ministerstvo ich v praxi realizuje stále veľmi obmedzene. Napríklad doučovanie a jazykové kurzy pre cudzincov sú prakticky nerealizované, zle nastavené a školy ich takmer vôbec nevyužívajú,“ dodal.

Križo otvorene hovorí aj o rozdieloch medzi školami. Ako uviedol, časť z nich stále nechce robiť prácu navyše a postačuje si len s „prevádzkou na úrovni supermarketu”. 

„Niektoré školy, aj vplyvom tragédií, pochopili, že deťom sa treba venovať. No často tápajú, nevedia ako, chýba im metodická a informačná podpora. A potom je tu aj nemalá skupina škôl, ktoré robia podporu deťom už desaťročia nezávisle od akejkoľvek reformy,” skonštatoval.

Pomoc prichádza neskoro

Koordinátor Inklucentra zároveň kritizuje súčasnú podobu podporných opatrení, ktoré sú podľa neho nastavené skôr formálne než prakticky. 

Problémy žiakov sú podľa neho často zjavné hneď, no v dôsledku zdĺhavého systému dostávajú pomoc až o rok, čo predražuje celý proces a znižuje jeho efektivitu. 

Nedostatočná a oneskorená podpora podľa Križa navyše zvyšuje riziko sociálno-patologických javov a neskôr aj náklady štátu na resocializáciu.

Apeluje preto na dlhodobejšie a systémové uvažovanie politikov. Investície do podpory v materských a základných školách by sa podľa neho mohli vrátiť v horizonte desiatich až dvadsiatich rokov, za predpokladu, že sa štát začne správať zodpovedne a s víziou.