Ide o miesta, ktoré sú dôležité pre tok informácií, vysvetlil detektív vo výslužbe. „Na niektorých policajných staniciach vládne zúfalstvo. Keď sme mávali širšie akcie odpočúvania telefónov, často sa stávalo, že sa objavili mená policajtov. Je to šialenstvo, ťažko tomu uveriť,“ opísal situáciu bývalý vyšetrovateľ.
Vedúci filmárskeho štábu Arnd Piechottka vyspovedal viacerých predstaviteľov bezpečnostných zložiek, ktorí potvrdili stíhanie voči policajtom. Tí údajne výmenou za hotovosť či luxusné predmety v hodnote stoviek tisícov eur prezrádzali klanom služobné tajomstvá a kryli ich pred vyšetrovaním.
„Takéto veci vás zasiahnu až do špiku kostí a na druhý deň idete do práce v úplne inom rozpoložení, pretože sa veľmi bojíte, že kolega oproti vám alebo kolega v susednej kancelárii sa tiež nechal kúpiť – a že vás to potenciálne môže vystaviť veľkému nebezpečenstvu,“ priznal vyšetrovateľ, ktorý s takýmto „kúpeným“ policajtom dlhodobo spolupracoval.
„Ide o relatívne novú oblasť výskumu korupcie, pretože to, čo klany vyvinuli, ako využívajú korupciu na svoje kriminálne ciele, je kombináciou rôznych metód, ktoré sme v takejto podobe v predchádzajúcich rokoch nemuseli vidieť,“ priblížila Karin Hollochová z Transparency International Deutschland.
Spolkoví kriminalisti označili klany za „prejav subkultúry“
Ešte v roku 2020 rozhodol Spolkový kriminálny úrad (BKA) o zmene kategorizácie niektorých zločineckých gangov na „klany“ na základe ich etnického pozadia. „Klany arabského pôvodu ovládajú ulice a predovšetkým štvrte červených svetiel v niektorých veľkých nemeckých mestách,“ pripomenula k rozhodnutiu televízia ARD.
Reportáž Po stopách rodinných klanov je v súčasnosti nedostupná. Termín „štvrť červených svetiel“ odkazuje na časť mesta, ktorá sa vyznačuje koncentráciou prostitúcie. To tiež naznačuje ďalšiu oblasť záujmu týchto klanov – obchod s bielym mäsom.
BKA tieto zločinecké rodinné klany označil za „izolované etnické subkultúry“ na základe toho, že „sú organizované patriarchálnym spôsobom“ a „riadia sa vlastným hodnotovým systémom“. Základom pre túto kultúrnu izoláciu je práve pôvod početných rodín, ktoré často pochádzajú z etník ako libanonskí Arabi či Kurdi.
Spravodajský portál Focus vyzdvihol najmä aktivity kurdskej rodiny Mhallamiovcov, ktorá pôsobí okrem Dolného Saska aj v domovskom Libanone či v Turecku.
„Niektoré rodiny prišli do Nemecka na konci libanonskej občianskej vojny. V Nemecku boli kontaktné miesta pre tieto rodiny v štyroch postihnutých spolkových krajinách: Berlín, Brémy, Dolné Sasko a Severné Porýnie-Vestfálsko,“ doplnil pre portál Remix News bývalý krajinský komisár z Dolného Saska Thomas Ganz.
„V týchto spolkových krajinách boli pre tieto početné rodiny tiež priaznivé podmienky. V týchto spolkových krajinách im nehrozila okamžitá deportácia do krajín pôvodu – to už bolo pozastavené,“ vysvetlil príčiny rozmachu klanov.
Ako v roku 2019 upozornil predseda Združenia nemeckých kriminalistov Sebastian Fiedler, tieto zločinecké klany tiež od začiatku migračnej krízy v roku 2014 verbujú prisťahovalcov z Iraku, Sýrie či Afganistanu – v dôsledku čoho ich dlho nebolo možné deportovať do „nebezpečnej tretej krajiny“. Naverbovaní migranti mali podľa Fiedlera predávať drogy „koncovým užívateľom“.
Ojedinelé prípady verbovania úradníkov na stranu klanov sa tiež dostali do médií. Magazín Spiegel vlani poukázal na dva prípady. Prvým bol v novembri 2024 nástup istej ženy palestínskeho pôvodu na pozíciu v daňovom úrade, pričom jej strýko je vodcom berlínskeho klanu menom Arafat Abú-Šakr.
Druhým prípadom bolo zverbovanie zamestnanca spolkového Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí, ktorý podlieha spolkovému colnému úradu. Muž menom Alexandros P. mal podľa prokuratúry v Brémach pomáhať klanu Miriovcov a zhromažďovať informácie o nich v spolkovej finančnej databáze.
Práve nekontrolovaná migrácia pritom spôsobila vznik strán ako AfD či menej známa Únia hodnôt (WerteUnion). Zakladateľ tej druhej Hans-Georg Maaßen pôsobil ako riaditeľ civilnej kontrarozviedky BfV, ktorá naňho založila spis. Jeho bývalí kolegovia ho tak sledujú za to, že založil politický spolok, ktorý razí politiku podobnú tej za čias kancelára Helmuta Kohla.
Ešte pred začiatkom migračnej krízy – na ktorý reagovala vtedajšia kancelárka Angela Merkelová slovami „Zvládneme to“ – odvolali zo správnej rady centrálnej banky sociálneho demokrata Thila Sarazzina. Ten v knihe Nemecko pácha samovraždu varoval, že Nemci sa v dôsledku demografie môžu stať menšinou vo vlastnej krajine.
Ako ukázala reportáž ZDF, v zmene Nemcov na menšinu migrantom napomáhajú predstavitelia vlastných bezpečnostných zložiek.
