Laktačná poradkyňa: Dojčenie je prirodzené, no nie jednoduché

„Väčšina mamičiek si myslí, že pôrodom to všetko končí. Ale pôrodom ešte len všetko začína,“ hovorí na začiatok pre Štandard Mária Tomašová, pôrodná asistentka a laktačná poradkyňa z Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Agel Krompachy. 

Vraví, že dojčenie má byť prirodzené, no nie je vždy jednoduché a mamičkám je mnohokrát potrebné pomôcť. V nemocnici robia kurz o dojčení raz za mesiac. Hovorí, že záujem je striedavý, raz väčší, inokedy menší. S istotou však vie, že mamy, ktoré ho absolvujú, majú po pôrode s dojčením problémy menšie. 

„Všetci si myslia, že je to jednoduché, no sklame ich možno prvá prekážka, a tou je bolesť bradaviek, ktorá sa objaví na druhý deň od prisatia bábätka,“ konštatuje.

Začiatky sú kľúčové

Veľký význam prikladá priloženiu novorodeniatka k matkinmu prsníku bezprostredne po pôrode, čo môže mnoho vecí pri následnom dojčení ovplyvniť – ide o takzvaný bonding. Počas prvej hodiny života, ktorú nazývajú aj zlatou hodinkou, má bábätko najsilnejší sací reflex. 

„Počas tejto hodinky by sa každé bábätko malo prisať, no nie je to u každého tak, niektoré potrebuje dlhší čas, čo je ale tiež v poriadku,“ hovorí. 

Prvou tekutinou, ktorú novorodenci vypijú z prsníka je kolostrum alebo inak nazývané aj tekuté zlato. „Má vitamíny, všetky obranné látky, obsahuje protilátky a na jeho základe sa buduje obranyschopnosť dieťaťa,“ vymenúva prednosti odborníčka.

V neposlednom rade oplýva tekutina mierne laxatívnym účinkom, takže pomáha vylúčiť smolku – čiže prvú čiernu stolicu novorodenca.

Ak by ju dieťa nevylúčilo do 48 hodín, mohlo by spôsobiť zvýšenie hladiny bilirubínu a následne novorodenenckú žltačku. 

Druhým dôležitým bodom, ktorý zlepší začiatok dojčenia, je fyzický kontakt matky a dieťaťa. Tomašová objasňuje, že kontakt telo na telo, respektíve koža na kožu, zabezpečí emocionálne puto a tiež pocit blízkosti a bezpečia pre bábätko. 

Množstvo kolostra a materského mlieka označuje za veľmi individuálnu záležitosť. „Niekedy je to aj tak, že mliečka je zo začiatku menej, mamky to rozruší, prestanú dojčiť, respektíve dajú hneď fľašu s umelým mliekom a nevedia, že sa situácia môže vyvinúť aj úplne inak,“ približuje a dodáva, že veľkým nepriateľom pri dojčení je stres. Mamy sa boja, že dieťa bude hladné. 

„Je preto veľmi zásadné, aby boli trpezlivé, aby mali pokoj, pohodu a verili, že to zvládnu. Je to veľká zmena, pôrod je zaťažujúci, žena je unavená a ešte má pracovať so sebou. Je to niekedy veľmi náročné. Ale my ženy sme na to stvorené a zvládneme to,“ uisťuje Tomašová. 

Dojčenie ako zážitok

Kľúčom k úspešnému dojčeniu je okrem psychickej pohody matky aj správna poloha dieťaťa a časté prisávanie. Tvorba mlieka totiž závisí práve od nich. Ako vhodné polohy označuje odborníčka polohu Madony, priečnu polohu alebo aj takzvanú futbalovú polohu. 

Dieťa by malo mať bradu v prsníku, noštek voľný na dýchanie a v jednej línii by malo ísť uško, plece a bedro. 

„Správne polohy sú vhodné na to, aby bábätko vedelo prsník optimálne vyprázdniť. Vždy sa snažím mamičku navodiť na to, čo je jej najpohodlnejšie, podľa veľkosti prsníkov, bruška, či je po cisárskom reze alebo spontánnom pôrode,“ vysvetľuje Tomašová.

Dodáva, že novinkou v tejto oblasti je biologické – intuitívne dojčenie, keď mamička leží na chrbte a bábätko samo hľadá prsník. 

„Túto metódu využívame vtedy, ak bábätko odmieta držanie či akúkoľvek manipuláciu s hlavičkou,“ spresňuje.

V súčasnosti jestvuje na podporu dojčenia niekoľko ďalších techník, ktoré môžu novopečené mamičky využiť.

Ide napríklad o kvetinkovú či lymfatickú masáž prsníkov, pričom v kvetinkovej ide o stláčanie dvorca bradavky tak, aby následne viac vystúpila a bola pre dieťa lepšie uchopiteľná. 

Zároveň môže odblokovať mlieko z tejto oblasti, ktoré tam môže byť nahromadené. Lymfatická masáž slúži na uvoľnenie naliatych prsníkov, na ktorých už je možné pozorovať zvýšenú žilovú kresbu. Novinkou, ktorá by mala zlepšiť tok materského mlieka, je tejping, čiže použitie tejpovacích pásov. 

Odporúča aj oxytocínovú masáž, v rámci ktorej sa prsník vezme medzi dlane z bokov a potom zhora a zdola a následne sa vytrasie. Pomôže to k rýchlejšiemu odtoku mlieka z prsníka.

Výživové doplnky na zvýšenie tvorby mlieka nezavrhuje, ale ani neodporúča. Podľa jej slov posledné odborné štúdie hovoria, že pôsobia skôr ako placebo efekt. 

Mamy vidia všetky hviezdy 

Čo nechce zažiť žiadna z čerstvých matiek, sú ťažkosti súvisiace s dojčením. Patria medzi ne napríklad ragády, čiže trhlinky na bradavkách spôsobené nesprávnym prisatím bábätka, ale aj zápaly prsníkov rôznych štádií. 

„Je to presne tá bolesť, ktorá mamičky od dojčenia dokáže odradiť. Ide o skutočne nepríjemné pocity, ktoré však majú riešenie. Pri ragádach zväčša pomôže upraviť polohu pri dojčení. Zápaly vznikajú najmä z toho, že mlieko sa vplyvom tvorby hormónov naleje a mamičky si neodsajú prsníky do uvoľnenia. Mlieko sa hromadí a prsníky začnú tvrdnúť, z čoho vznikne zápal,“ vysvetľuje odborníčka nezriedkavý jav. 

Niektoré ženy skončia s takýmto zápalom aj na operačnom stole s následnou antibiotickou liečbou. Tomašová však vraví, že v úvodnej fáze môžu pomôcť aj obklady, zábaly, časté dojčenie a odsávanie odsávačkou.

Upozorňuje, že pri takýchto komplikáciách je najlepšie poradiť sa s laktačnou poradkyňou, ktorá má zdravotnícke vzdelanie.

Niektoré poradkyne, ktoré ho nemajú, si totiž urobia kurz, no odporúčajú lieky, ktoré nie sú vhodné, prípadne majú negatívne nežiaduce účinky. „Lieky patria do kompetencie lekárov,“ zdôrazňuje.

Prínos materského mlieka je neoceniteľný

Ako uvádza profesionálna laktačná poradkyňa, v poslednom období evidujú mnoho žien, ktoré dojčiť vyslovene nechcú. Zdravotníkom to oznámia po pôrode a hneď žiadajú lieky na zastavenie laktácie. 

„Dôvody môžu byť akékoľvek. No najčastejšie je to zlá predchádzajúca skúsenosť s dojčením, tlak okolia, ale aj pohodlnosť,“ vymenúva Tomašová.

Zároveň však vraví, že klady dojčenia sú neoceniteľné. Dojčenie je podľa jej slov náročnejšie, no zabezpečí bábätku obranyschopnosť bez prípravkov z lekárne. Materské mlieko je presne prispôsobené potrebám dieťaťa. 

„Ide o dynamickú tekutinu, ktorá sa mení podľa potreby. Ak dieťa potrebuje viac cukru alebo tuku, vie sa prispôsobiť. Nespôsobuje tráviace ťažkosti, málokedy majú po ňom deti nadúvanie, koliky. Dojčenie má vplyv aj ako prevencia syndrómu náhleho úmrtia tým, že mama je dieťaťu vždy nablízku. Nesmieme zabudnúť ani na emocionálnu stránku, keď dojčenie pomáha dieťatko upokojiť, napríklad počas choroby či teploty,“ vymenúva kladné stránky laktačná poradkyňa. 

Upozorňuje aj na environmentálny a ekonomický aspekt dojčenia. „Neskutočne šetrí čas, peniaze a planétu – dojčením nevytvárame odpad, šetríme energie a suroviny,“ pripomína. 

Spresňuje, že mlieko sa počas jedného dojčenia delí na predné a zadné s tým, že predné slúži na napitie a zadné na nasýtenie.

Mamám odporúča kompresie prsníkov: čiže ak vidia, že dieťa počas dojčenia prestane sať a zaspáva, môžu rukou zatlačiť na prsník, čím sa spustí tok mlieka a dieťa ho príjme viac.

Ako dlho je dojčenie prospešné? 

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dieťa výlučne dojčiť do šiestich mesiacov života. Optimálna frekvencia dojčenia novorodenca je každé dve-tri hodiny, čiže 8- až 12-krát denne, a to aj po 40 minútach, pričom aktívne sať musí približne dvadsať minút. Intervaly sa rastom dieťaťa skracujú. 

„Na dojčenie neodporúčam dieťa násilne budiť, ale pomaličky ho rozbaliť, dať si ho na hrudník a ono si samo nájde cestu, keď zacíti vôňu mamkinho mliečka,“ vysvetľuje odborníčka s tým, že dojčiť by sa malo na požiadanie. 

Dopĺňa, že dobrý základ dostane dieťa v materskom mlieku v prvom polroku života. Následne je už na samotných mamách, ako dlho v ňom budú ešte pokračovať. Podľa jej názoru dva roky sú doba, keď je pre dieťa dojčenie prospešné.

Niekedy stačí aj kvapka

Túžba matiek dojčiť a odovzdať dieťaťu to najlepšie zo seba je veľká. Niekedy však príde kruté vytriezvenie, keď nemajú dostatok mlieka, majú zápaly a dojčenie predčasne ukončia. Sprevádzajú ich potom pocity nedostatočnosti, zlyhania alebo zúfalstva. 

„Keď je mamka v nepohode, bábätku to neprospieva. Nie je hanbou vyhľadať zdravotníkov, odbornú  pomoc alebo žiadať o väčšiu podporu v rodine. V prípade ťažkostí s dojčením je dôležité ako prvú kontaktovať laktačnú poradkyňu,“ odporúča.  

Vie, že nie každá mamička môže dojčiť. "Netreba však zúfať. Niekedy stačí aj kvapka, tá je často oveľa viac, než si myslíme. Okrem toho, v ďalšom tehotenstve to môže byť iné. Najdôležitejšie je zariadiť sa tak, aby bola mamka v pohode a cítila sa dobre s vlastným rozhodnutím," približuje Tomašová.

Ak je totiž spokojná matka, je spokojné aj dieťa. Neradno sa porovnávať s inými a ísť s dojčením do krajností.

"Každá cesta materstvom je jedinečná a hodná rešpektu,“ odkazuje odborníčka všetkým ženám, ktorým tento životný krok nedopadol podľa ich predstáv.