Žiakov trápia rastúce úzkosti. Štát bude pravidelne monitorovať ich duševné zdravie

Ide o dôležitý krok smerom k vytvoreniu dlhodobého systému podpory detí a mladých ľudí na Slovensku, ktorý bude vychádzať z pravidelného zberu a analýzy spoľahlivých dát.

Správa čerpá zo súhrnu viac ako 250 výskumov uskutočnených v období rokov 2018 až 2023. Zachytáva duševné zdravie detí, žiakov a študentov vo veku od 3 do 26 rokov a upozorňuje na viacero znepokojujúcich trendov.

Poukázala na pokles životnej spokojnosti u mladých ľudí. Zhoršené výsledky mali najmä dievčatá. Rástli tiež úzkostné a depresívne prejavy, ktoré súviseli aj s čoraz väčším nedostatkom spánku. 

Chýbajú informácie o zraniteľných skupinách

Analýza zároveň kriticky hodnotí súčasný stav výskumných poznatkov. Výrazne totiž chýbajú dáta o zraniteľných skupinách detí, vrátane najmenších detí v materských školách, žiakov so špeciálnymi potrebami, detí z marginalizovaných rómskych komunít, mladých ľudí z Ukrajiny či tých, ktorí prichádzajú do kontaktu s trestným systémom.

„Aktuálne výskumy sú väčšinou prierezové, zachytávajú len okamžitý stav. Máme nedostatočné pochopenie vývoja duševného zdravia v čase, hoci práve počas detstva a dospievania dochádza k najzásadnejším zmenám,“ vysvetľuje odborníčka z projektu Eva Rajčániová.

Systematický zber dát od jesene 

Hoci problémy s duševným zdravím detí a mladých ľudí na Slovensku narastajú už roky, doteraz neexistoval systematický monitoring, ktorý by poskytoval komplexný obraz o ich psychickom stave. 

Ministerstvo školstva pre Štandard priznalo, že niektoré výskumy sa už v minulosti realizovali, no chýbal im jednotný rámec a celonárodný charakter. 

Rezort však v rámci národného projektu Dáta o duševnom zdraví odštartoval zmeny, ktoré majú tento nedostatok napraviť.

Už na jeseň tohto roka spustí reprezentatívny výskum, ktorý má dlhodobo sledovať vývoj duševného zdravia detí a mladých ľudí v školskom prostredí.

Výsledky výskumu zverejnia v komplexnej Správe o obraze duševného zdravia detí, žiakov a študentov. Cieľom projektu je vytvoriť spoľahlivý systém zberu dát, ktorý sa bude opakovať každé tri roky. 

Do výskumu sa zapojí približne 15-tisíc respondentov. 

„Zohľadnili sme kraj, stupeň vzdelávania a ročník, zriaďovateľa školy či vyučovací jazyk školy. Na základe takto stanovených kritérií boli následne náhodne vybrané školy, ktoré budú oslovené k spolupráci a ktorých žiaci a študenti budú požiadaní o účasť v zbere dát," uviedol rezort pre Štandard.

Zistenia však nezostanú len v akademických správach, ale budú slúžiť ako podklad na konkrétne opatrenia v školskom prostredí. 

Tlak na výkon a problémy so šikanou

Zuzana Juráneková z IPčka pre Štandard vysvetlila, že psychické problémy detí sa líšia podľa veku. 

Na základných školách ide často o preťaženie, strach zo školy, úzkosti či problémy so správaním, ktoré deti vyjadrujú rôznymi spôsobmi – tichom, podráždenosťou alebo, naopak, hlučnosťou. Môže to súvisieť aj s konfliktmi doma alebo šikanou.

Na stredných školách sa pridávajú závažnejšie témy ako sebapoškodzovanie, depresie, pocit prázdnoty, tlak na výkon či hľadanie identity. Mladí ľudia sa často cítia stratení, uzatvárajú sa alebo utiekajú do online sveta. 

Juráneková zdôraznila, že „deti potrebujú bezpečie a jasné hranice, zatiaľ čo tínedžeri potrebujú rešpekt a priestor, aby sa mohli otvoriť bez odsudzovania“. 

Podľa nej má školský systém na psychickú pohodu detí veľký vplyv. Často väčší, než si dospelí uvedomujú. 

„V škole trávia deti veľkú časť svojho dňa, a to, ako sa tam cítia, ovplyvňuje ich sebaobraz aj schopnosť zvládať stres,“ vysvetlila. Tlak na výkon, testovanie či porovnávanie môže v deťoch vyvolávať úzkosť a pocit nedostatočnosti. 

Juráneková dodala, že mladí často cítia osamelosť a bezmocnosť. Škola by tiež nemala byť len o známkach, ale aj o podpore a rozvoji osobnosti. 

„Ak má dieťa duševnú nepohodu, nie je to len jeho chyba. Treba sa pozrieť aj na prostredie, v ktorom žije a učí sa. Je dôležité vytvárať v školách bezpečné a podporné prostredie, ktoré berie deti vážne,“ zdôraznila.

Psychológovia iniciatívu ministerstva vítajú

Psychologička Eva Poláková vníma snahu ministerstva systematicky sledovať duševné zdravie detí ako veľmi dôležitý krok. Zdôraznila, že výskum by mal zachytiť viaceré kľúčové oblasti, aby bol čo najúplnejší a najefektívnejší. 

„Mal by zachytiť aktuálny stav duševného zdravia detí, faktory, ktoré ho ovplyvňujú, včasné varovné signály, dôležitosť a účinnosť preventívnych opatrení a mnoho ďalších aspektov,“ vysvetlila pre Štandard. 

Aj školský psychológ Tomáš Trembáč vyjadril podporu projektu. „Ak chceme niečo meniť, musíme lepšie porozumieť tomu, čo deti aktuálne prežívajú,“ povedal pre redakciu.

Svoju prácu v Centre poradenstva a prevencie označil za dôležitú skúsenosť, ktorá mu umožnila vnímať zmeny v prežívaní žiakov, atmosfére v triedach či výskyte rôznych diagnóz. 

„Zaujalo ma to, ako sa v čase mení prežívanie žiakov, atmosféra v triedach, výskyt niektorých diagnóz, nové trendy v trávení času či témy, ktoré sa objavujú pri kontaktoch s Linkou detskej istoty,“ opísal.

Podľa neho by výskum mal ísť ďalej než len k číslam a slúžiť ako „most k zmenám v praxi“. 

Medzi kľúčové oblasti, ktoré by mal sledovať, patria napríklad emócie, ktoré deti denne prežívajú v škole, doma či v kolektíve, zdroje stresu a motivácie, pocit bezpečia v školskom prostredí či vnímanie samých seba a vzťahov s priateľmi, rodičmi a učiteľmi.

Trembáč tiež zdôraznil význam sledovania medziľudských vzťahov, dostupnosti opory, vplyvu digitálneho prostredia a sociálnych sietí, ale aj životného štýlu, záľub či ambícií detí do budúcnosti. 

„Ako sa máš?”

Tamara, študentka gymnázia, priznala, že sa často cíti pod veľkým tlakom. Chce dosiahnuť dobré výsledky, pripraviť sa na maturitu a dostať sa na vysokú školu, no aj ona má občas pocit, že je toho priveľa.

„Porovnávam sa s ostatnými a bojím sa zlyhania. Pomáha mi blízky okruh kamarátov, s ktorými sa môžem porozprávať, keď sa necítim dobre.”

Vníma, že o duševnom zdraví sa dnes hovorí viac ako kedysi, no v školách podľa nej stále chýba niekto, komu by žiaci mohli dôverovať. „Potrebujeme človeka, ktorý by nám vedel reálne pomôcť,“ zdôraznila.

Nina, študentka strednej odbornej školy, hovorí, že má dni, keď sa cíti dobre, ale aj také, keď by najradšej zostala doma a s nikým nehovorila. „Je toho veľa, škola, brigáda, problémy doma. Niekedy mám pocit, že všetko musím zvládnuť sama,“ priznala.

Pomáha jej, keď sa môže ísť prejsť alebo si písať denník. V škole však podľa nej chýba osoba, s ktorou by sa dalo porozprávať aj o osobných veciach. „Nie každý má rodičov alebo učiteľov, ktorým sa dá zveriť. A medzi spolužiakmi sa o týchto veciach skoro vôbec nehovorí,“ dodala.

Adam sa pripravuje na štúdium na vysokej škole. „Občas ma prepadne stres z budúcnosti, z toho, či to zvládnem, či som si vybral správne,“ povedal.

Ako ďalej uviedol, o duševnom zdraví by sa malo hovoriť otvorenejšie a častejšie aj medzi študentmi. „Nie je hanba cítiť sa zle, ale stále sa bojíme, čo si o nás kto pomyslí. Pritom by stačilo, keby sa ľudia viac počúvali,“ myslí si.

Na školách by podľa neho mala byť väčšia podpora pre študentov aj mimo výučby. „Občas by úplne stačilo, keby sa niekto opýtal, ako sa máme. Úprimne, nie iba medzi rečou,“ uzavrel Adam.