Za tieto peniaze má Thielova firma v najbližších desiatich rokoch vyvinúť AI sledovacie modely pre nasadenie v bojových podmienkach. Pravdepodobne pôjde o model podobný tomu, aký nedávno vyvinula Univerzita Johna Hopkinsa v štáte Maryland, ktorý vypočítava scenáre bojových operácií – takzvaných war games.
Nástroj GenWar má používať utajované informácie v správe ministerstva obrany, ktoré má o potenciálnych nepriateľských silách, s cieľom plánovania bojových scenárov, ktoré americká armáda vyhrá.
Palantir však vyvinul aj nástroj s názvom Gotham - nazvaný podľa mesta v diele Batman - ktorý policajné zložky využívajú na sledovanie podozrivých osôb. Naposledy ho nasadili viaceré spolkové krajiny Nemecka, čo sa stretlo s pochvalnými reakciami policajných odborárov a kritikou ľudskoprávnych aktivistov.
Aj ďalšia firma, ktorej názov čerpá inšpiráciu z veľdiela J. R. R. Tolkiena, získala masívne ocenenie od amerických ozbrojených síl. Spoločnosť Anduril Industries dostala grant 99,6 milióna dolárov na vývoj technológie, ktorá umožňuje zdieľanie spravodajských informácií medzi dronmi nasadenými na bojisku.
Cieľom je priblížiť operačné velenie a rozhodovanie situácii na bojisku, zbližovanie týchto technológií a vojenského priemyslu však zákonite budí obavy. Najmä Palantir však z tohto spájania vychádza ako víťaz, jeho akcie totiž rapídne rýchlo rástli.
Rozvoj Hviezdnej brány
Deň po inaugurácii oznámil Trump rozsiahle investície do umelej inteligencie (AI), popri zverejnení sumy 500 miliárd dolárov tiež ohlásil založenie projektu Stargate. Na tom sa podieľajú firmy OpenAI (ktorá vyvíja veľký jazykový model ChatGPT), Oracle a japonská SoftBank.
Stargate tiež buduje svoje výpočtové kapacity v Texase, pričom koncom minulého mesiaca opätovne rozšírila svoju infraštruktúru. V lokalite Stargate I v texaskom meste Abilene rozšírili výpočtovú kapacitu o 4,5 gigawattu – to je v súlade s nedávno avizovaným plánom „víťazstva v AI závodoch“.
Obyvatelia mesta a priľahlých oblastí sa v súvislosti s rozvojom dátových centier obrátili na štátny vodárenský podnik. Dátové centrá totiž na chladenie spotrebúvajú pitnú vodu, v dôsledku čoho z vodojemov zmizlo v rokoch 2023 až 2024 takmer 1,8 miliardy litrov vody.
Ako pripomenul portál Austin Chronicle, do roku 2030 sa majú dátové kapacity v Texase zdesaťnásobiť. Už teraz však v okrese San Antonio platí tretí stupeň obmedzenia používania pitnej vody – územnosprávna jednotka tým nariaďuje skrátenie doby sprchovania či zákaz polievania trávnikov.
Na konci dekády tak podľa výpočtov vodárenských spoločností majú dátové strediská spotrebovať viac ako 1,5 bilióna litrov vody ročne. V oblasti, ktorá je podľa zistení agentúry NASA vystavená cyklickým „supersuchám“, je to viac ako problematické.
Na rozširovaní kapacít sa podieľa aj ďalšia firma z Trumpovho okruhu „tech-lordov“ Nvidia. Väčší nárast hodnoty však zaznamenala OpenAI Sama Altmana, ktorú vďaka prílevu investícií vyše ôsmich miliárd zvýšila svoju hodnotu na približne 300 miliárd dolárov.
Na tejto závratnej sume sa podieľali investičné firmy ako Blackstone či Texas Pacific Group (TPG), ktoré zvyčajne do umelej inteligencie neinvestujú.
Pozorujeme tak zbližovanie veľkého kapitálu, umelej inteligencie, digitálnych technológií ako celku a vojenského priemyslu.
Pridávajú sa ďalšie odvetvia
Umelá inteligencia už začala prerastať aj do zdravotníctva. Napriek negatívnemu mediálnemu obrazu schválil minister zdravotníctva Robert F. Kennedy dohodu s firmami ako Amazon, Google, OpenAI, Apple, Anthropic či Microsoft, ktorej výsledkom bude systém na zdieľanie zdravotníckych údajov.
„Cieľom tejto iniciatívy je vybudovať inteligentnejší, bezpečnejší a personalizovanejší systém zdravotnej starostlivosti,“ avizovala hovorkyňa Centra pre služby zdravotnej starostlivosti (CMS) Catherine Howdenová. Iniciatívu však okrem rezortu zdravotníctva zastrešuje aj Biely dom, čo opäť nahráva obavám zo sledovania.
Šéf CMS Mehmet Oz na tlačovom brífingu 30. júla oznámil, že centrum v rámci plánovanej interoperability zdravotníckych údajov nasadí modely umelej inteligencie na zjednodušenie kontrol symptómov, plánovania termínov vyšetrení či elimináciu papierových formulárov.
Do procesu vstupu AI do zdravotnej starostlivosti sa zapojilo približne 60 technologických firiem, ktoré sú však povinné zabezpečiť systémy pred nevyžiadanými prístupmi. Lekári i pacienti tak budú povinní evidovať, kto a prečo vstupuje do záznamov.
Ešte vlani pritom americký Národný zdravotný inštitút (NIH) upozornil, že zatiaľ čo AI vie mimoriadne presne diagnostikovať genetické ochorenia na základe „učebnicových“ definícií, jej presnosť značne klesá pri opise symptómov zo strany pacientov.
Výskumníci použili 63 všeobecne rozšírených genetických ochorení vrátane kosáčikovej anémie či cystickej fibrózy. Niektoré vzácnejšie defekty sa však u rôznych ľudí prejavujú rôzne, vedci tak vybrali len niektoré symptómy, ktoré zaradili do promptu, čiže príkazu pre AI.
Opýtali sa tiež viacerých veľkých jazykových modelov, presnosť ich odpovedí bola prekvapujúca. Schopnosť určiť správne genetické ochorenie sa pohybovala od 21 po 90 percent, pričom najlepším sa ukázal byť ChatGPT-4.
Napriek tomu vedci považujú modely umelej inteligencie za vysoko prínosné pre diagnostiku, najmä v oblasti personalizovaných vyšetrení. Rozvoj umelej inteligencie tiež vítajú v súvislosti s očakávaným nárastom presnosti diagnostiky.
Ešte v roku 2017 predstavila spoločnosť ThinkGenetic nástroj SymptomMatcher, ktorý v poslednej aktualizácii hľadá symptómy zriedkavých genetických ochorení v elektronických záznamoch pacientov. Preto prominentní genetici vyzvali svojich kolegov, aby sa „pripravili“ na plošný nástup AI do odvetvia.
Technológia na pozmenenie vlastných génov, známa ako CRISPR, je pritom patentovaná od roku 2013. Je preto len otázkou času, kedy AI modely začnú sami navrhovať genetické úpravy svojim používateľom.
Čipy v mozgu a superinteligencia
Ďalšou kapitolou, ktorú možno rátať do zdravotníctva, hoci pôsobí ako sci-fi, sú neurálne technológie. V skratke ide o čipy implantované do mozgu v rámci rozhrania, cez ktoré prúdia informačné vzruchy.
Zatiaľ najznámejšou technológiou tohto typu je Neuralink od rovnomennej firmy miliardára Elona Muska. Ešte v januári 2024 implantovali toto zariadenie kvadruplegikovi - teda človeku s ochrnutím všetkých štyroch končatín - Nolandovi Arbaughovi.
Ten vďaka nemu vedel ovládať myš a hral počítačový šach. Hoci niekoľko vlákien rozhrania sa mu v máji toho roku oddelilo od neurónov, funkčnosť to len spomalilo.
Podobné rozhranie typu BCI (brain-computer interface) predstavil vo štvrtok aj výskumný tím Stanfordovej univerzity. Novinkou je, že tento čip je schopný dekódovať nielen želané pohyby, ale aj želané slová – má tak kapacitu pre vyjadrenie „vnútorných monológov“.
V stredobode pozornosti sa tak môže ocitnúť scenár, v ktorom AI začne vstupovať do ľudských myšlienok. Išlo by to ruka v ruke s vývojom, ktorý naposledy koncom júla naznačil Mark Zuckerberg.
„V priebehu posledných niekoľkých mesiacov sme si začali všímať záblesky toho, ako sa AI systémy vylepšujú samy od seba. Vylepšovanie je zatiaľ pomalé, ale nepopierateľné. Vývoj superinteligentných systémov je teraz na dohľad,“ vyhlásil šéf Mety na svojom blogu 30. júla.
Zakladateľ platformy Facebook poznamenal, že AI v najbližších rokoch „vylepší všetky naše existujúce systémy“, etickou otázkou však ostáva, „kam ju nasmerujeme“. Hoci to podľa neho predstavuje „novú éru“, v celkovom rámci ľudského vývoja „to bude len pokračovanie historických trendov“.
„Ešte pred 200 rokmi bolo 90 percent ľudí farmármi, ktorí pestovali potraviny, aby prežili. Technologický pokrok postupne oslobodil veľkú časť ľudstva, aby sa menej sústredilo na prežitie a viac na činnosti, ktoré si sami zvolíme,“ dodal optimisticky.
Na život každého jednotlivca bude mať podľa Zuckerberga vplyv fakt, že „každý bude mať personalizovanú superinteligenciu“, ktorá umožní „vyvinúť sa v človeka, ktorým chce byť“.
„Víziou spoločnosti Meta je priniesť osobnú superinteligenciu každému. Veríme v to, že túto silu vložíme do rúk ľudí, aby ju mohli nasmerovať na to, čo v živote považujú za dôležité,“ vyhlásil.
Tento nezadržateľný vývoj – editovanie vlastného genómu, neobmedzené prúdenie informácií, vyjadrovanie myšlienok bez úst a hlasiviek – pred ľudstvo predkladá fundamentálnu otázku: Čo znamená byť človekom?
Prvé geneticky modifikované deti sa v Číne narodili ešte v roku 2019 – práve vďaka technológii CRISPR.Cas9. Ak by v budúcnosti takíto ľudia využívali mozgové čipy a „personalizovanú“ AI, vyvstáva otázka, do akej miery budú ešte ľuďmi.
