K otázke, či budú pedagógovia po návrate povinní odovzdať správu, alebo konkrétny výstup, rezort doplnil, že návrh zákona takúto požiadavku nestanovuje a ponecháva bližšiu úpravu na autonómii vysokých škôl.
Sabatikal pre vysokoškolských učiteľov podporuje aj Rada vysokých škôl (RVŠ) SR, no odmieta, aby bol automaticky nárokovateľný.
„To musí závisieť od toho, či má vysoká škola možnosť plnohodnotne zabezpečiť pedagogický proces, osobitne v prípade špecializovaných prednášok a cvičení,“ zdôraznil pre Štandard predseda RVŠ Martin Putala.
Dlhoročná zástankyňa sabatikalu
Monika Zaviš, profesorka religionistiky z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, patrí medzi dlhoročné zástankyne zavedenia sabatikalu na slovenských univerzitách.
„Osobne sa sabatikalu dožadujem mnoho rokov. Za predpokladu sedemročných intervalov medzi jednotlivými sabatikalmi by som o tri roky už mohla absolvovať svoj štvrtý sabatikal,“ upresnila pre Štandard a pripomenula, že v zahraničí má táto forma tvorivého voľna dlhú tradíciu.
„Keby sme mali takúto možnosť, akú majú vysokoškolskí pedagógovia v zahraničí nielen po niekoľko desaťročí, ale aj stáročí – napríklad Harvardova univerzita začala s možnosťou sabatikalu pre svojich profesorov v roku 1880 –, bol by to veľký krok nášho školstva, ktorý by priniesol nesmierne osobnostné aj vedomostné obohatenie jednotlivých pedagógov,“ vysvetlila.
Podľa Zaviš by návrat pedagóga zo zahraničného akademického pobytu priniesol nielen nové poznatky a impulzy do výskumu, ale aj „konštruktívne zmeny obsahu a spôsobu vyučovania“ a inšpiráciu pre študentov, ktorých označila za najvzácnejších ľudí, partnerov v práci vysokoškolského učiteľa.
Profesorka zároveň zdôraznila potrebu jasného a jednoznačného legislatívneho ukotvenia sabatikalu a realistických kritérií jeho prideľovania, či požiadaviek na výstupy z neho.
„Musia sa vopred dobre a komplexne premyslieť účinné mechanizmy, aby sa z potenciálne krásnej myšlienky sabatikalu na Slovensku nestala nesplniteľná alebo odrádzajúca vízia,“ upozornila.
Zaviš kritizuje bežnú nadmernú administratívnu záťaž, ktorá pedagógov pravidelne oberá o čas a energiu na vedecký rast. Podľa nej by aspoň počas sabatikalu mali mať učitelia možnosť „konečne pracovať sústredene a výlučne, napríklad na svojej budúcej monografii“ bez povinností, ktoré môže vykonávať správne zaškolený administratívny pracovník.
„V záujme slovenského vysokého školstva by mali pedagógovia rásť a rozvíjať sa s minimálnou byrokratickou záťažou a s adekvátnym finančným ohodnotením za svoju ničím nenahraditeľnú, obetavú, vytrvalú a často aj celoživotnú prácu,“ doplnila.
Význam pre študentov a kvalitu výučby
Pedagogička zároveň pripomenula, že sabatikal môže výrazne zvýšiť motiváciu vo vysokoškolskom prostredí, ak je však citlivo, poctivo a premyslene nastavený.
„Osobne vnímam sabatikal ako výlučný čas pre svoj najintenzívnejší rast, čiže pracovnú vyťaženosť, ktorá je ďaleko nad rámec bežných pracovných hodín a pritom je nadchýnajúca a nevedie k znechuteniu z prepracovanosti,“ vysvetlila.
Podľa nej mnohí stále mylne chápu sabatikal ako „platený oddych“, zatiaľ čo jeho skutočný účel je umožniť pedagógom sústredenú prácu na výskume, didaktických inováciách či hodnotných publikáciách.
Zaviš tiež zdôraznila, že internacionalizácia slovenského vysokého školstva sa neplní len prijímaním zahraničných akademikov, ale predovšetkým tým, že slovenskí pedagógovia pravidelne cestujú a čerpajú inšpiráciu zo zahraničných pracovísk, ale aj doma na Slovensku.
Takýto prístup podľa nej priamo zvyšuje kvalitu výučby a obohacuje študentov, za ktorých kvalitný, odborný a všestranný osobnostný rast má pedagóg veľkú zodpovednosť.
„Pre osobné napredovanie pravidelne potrebujeme exkluzívny študijný čas a energiu. Sabatikal je z tohto dôvodu faktickou nevyhnutnosťou,” dodala Zaviš.
Adaptácia po návrate a potenciálne úskalia
Sabatikal môže byť pre vysokoškolských pedagógov skutočne významným psychologickým benefitom, ktorý napomáha predchádzať syndrómu vyhorenia.
„Vysokoškolský pedagóg je povolanie, ktoré vyžaduje byť neustále v trendoch vedeckého poznania, ako aj praxe, čo je značný nápor na psychiku človeka,“ vysvetlila pre Štandard pracovná a organizačná psychologička Eva Klimová.
Podľa odborníčky totiž časom prichádza u pedagógov takzvané „presýtenie“, ktoré môže viesť buď k rutine s negatívnym dôsledkom na kvalitu výučby, alebo k zdravotným problémom.
„Pokiaľ je sabatikal zameraný na výskum a osobný rozvoj, benefit je nielen oddych, ale aj odborný rast. A práve takýto priestor pedagógom v súčasnosti v systéme chýba,“ dodáva Klimová.
Upozorňuje však aj na možné riziká. Jedným z nich je zapojenie sa do výskumu, ktorý vyžaduje značné mentálne nasadenie. Ak totiž výskum neskončí počas sabatikalu a človek sa vráti do práce, paradoxne môže prísť k následnému preťaženiu.
Kontraproduktívny efekt môže vzniknúť aj pri náročnom návrate do pracovného režimu. Organizácia sa totiž môže zmeniť a človek sa musí rýchlo adaptovať.
„Ďalším rizikom je, že zamestnávatelia môžu človeka preťažiť s argumentom ‚veď si oddýchol, nech teraz potiahne‘, čím sa stratí efekt predchádzajúceho voľna. V neposlednom rade sa zamestnanec po sabatikale už nemusí vrátiť, pretože si uvedomí, že v danom prostredí nechce ďalej pracovať,“ uzavrela Klimová.
