Podozrivý podľa vyhlásenia prokuratúry figuroval medzi hlavnými organizátormi operácie, ktorá v septembri 2022 poškodila obe linky plynovodov sériou podmorských výbuchov neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori.
Výbuchy spôsobili poškodenia na štyroch miestach. Vetva Nord Stream 1 v čase incidentu prepravovala plyn z Ruska do Nemecka, zatiaľ čo Nord Stream 2 ešte nebola sprevádzkovaná pre zastavenie certifikácie v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Plynovod Nord Stream bol dlhodobo kľúčovou energetickou tepnou Európy. Pred útokom zabezpečoval približne 55 miliárd kubických metrov plynu ročne. Nord Stream 2, dokončený v roku 2021, mal túto kapacitu zdvojnásobiť.
Bývalý ukrajinský dôstojník?
Wall Street Journal uviedol, že zatknutý muž je bývalým kapitánom ukrajinskej armády, ktorý slúžil aj v tajnej službe SBU a v elitnej jednotke, ktorá bránila Kyjev počas prvých mesiacov ruskej invázie.
Podľa WSJ viedol tím dvoch vojakov a štyroch civilných potápačov, ktorých tajne naverbovala špeciálna ukrajinská vojenská jednotka s cieľom položiť výbušniny na podmorské potrubia.
Nemecká prokuratúra tieto správy nekomentovala.
Zalužnyj aj Zelenskyj o akcii údajne vedeli
O páchateľoch sa intenzívne špekulovalo, ale zodpovednosť za výbuchy doteraz nikto neprevzal. Dánsko a Švédsko ich označili za sabotáž, no vo februári 2024 vyšetrovania ukončili bez obvinení.
Nemci v auguste 2024 vydali zatykač na ukrajinského inštruktora potápania Volodymyra Z. Web Politico podozrivého identifikoval ako Volodymyra Žuravlova.
Nemecké médiá vtedy informovali, že podozriví sú aj ďalší dvaja ukrajinskí štátni príslušníci. Na útokoch sa vraj mohli podieľať ako potápači, ktorí na potrubie nastražili výbušné zariadenia. Tvrdenia boli podľa médií založené na „informáciách od zahraničnej spravodajskej služby“.
Web Süddeutsche Zeitung vtedy uviedol, že všetci traja mohli byť súčasťou päťčlennej posádky, ktorá sa v septembri 2022, keď vybuchli plynovody, vydala na more na palube lode Andromeda, na ktorej vyšetrovatelia našli stopy výbušnín.
Čo sa týka širších politických príčin útoku na plynovody, denník Wall Street Journal pred rokom v investigatívnej reportáži uviedol, že operáciu údajne viedol bývalý vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, súčasný veľvyslanec Ukrajiny vo Veľkej Británii.
Plán vraj schválil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, no po intervencii americkej CIA svoj verdikt zmenil.
Ukrajinské úrady tieto tvrdenia opakovane odmietli.
Vzťahy Berlína s Kyjevom ostanú zachované
Po zverejnení zatykača na Serhija K. na jeho nájdení spolupracovali talianski karabinieri s európskym zborom Eurojust a Nemeckom prostredníctvom medzinárodnej policajnej spolupráce.
Očakáva sa, že zadržaný bude čoskoro predvedený pred nemecké súdy, ktoré rozhodnú o jeho väzbe a o ďalšom postupe podľa európskeho zatykača.
„Politicky pevne stojíme na strane Ukrajiny a budeme tak robiť aj naďalej,“ povedala nemecká ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová na otázku, či zatknutie ovplyvní vzťahy Berlína s Kyjevom. „Pre mňa je dôležité, že Nemecko je právny štát a zločiny na našom území sa dôsledne vyšetria.“
Ruský veľvyslanec v Nemecku, Sergej Nečajov, povedal pre štátnu tlačovú agentúru TASS, že Moskva naďalej požaduje „objektívne a plnohodnotné vyšetrenie teroristického činu“ a zároveň kritizoval podľa jeho slov „skromné“ informácie o prípade, ktoré poskytli nemecké orgány.
Úrad ukrajinského prezidenta odmietol zatknutie komentovať s odôvodnením, že nie je jasné, koho zadržali. Zopakovali však, že Ukrajina s útokmi nemá nič spoločné.
(tasr, reuters, sie, est)
