Z dokumentu vyplýva, že ministerstvo ani operačné stredisko nemajú zákonnú možnosť tender zrušiť, a už vôbec nie zastaviť alebo plošne odmietnuť všetky žiadosti. Jediným možným riešením je vyhodnotiť žiadosti nanovo, prostredníctvom novej komisie, pričom všetky ostatné cesty sú mimo rámca zákona a môžu viesť k súdnym sporom i finančným náhradám.

Zákon ako mantinel, nie ako odporúčanie

Základný problém spočíva v tom, že právny rámec výberových konaní v oblasti záchrannej služby je presne stanovený. Ústava Slovenskej republiky, ako aj Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, hovoria jasne o tom, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákona.

V tomto prípade teda rezort nemal priestor konať mimo litery zákona, a to ani v prípade, že vznikli pochybnosti o práci komisie.

Zrušenie výberového konania ako takého legislatíva nepozná. Ani štatút komisie, ani podmienky tendra nezverujú rezortu právomoc zastaviť proces, ktorý už prebieha.

Právna analýza preto označuje zverejnené zrušenie výberového konania len za nepriamy spôsob, akým rezort priznal, že hodnotiaca správa nie je dôveryhodná. Rozhodne to však nie je právoplatné ukončenie konania, ktoré by obstálo pred správnym alebo súdnym orgánom.

Zároveň nie je možné, aby štát zastavil správne konania plošne alebo ich zamietol bez riadneho posúdenia každej žiadosti. Správny poriadok stanovuje, kedy možno konanie zastaviť alebo žiadosť zamietnuť.

Ani jeden z týchto dôvodov však v prípade tohto tendra nenastal. Ministerstvo zdravotníctva je tak podľa analýzy povinné pokračovať v správnych konaniach a rozhodnúť na základe skutkovo prevereného stavu.

Oprava chybného procesu musí byť zákonná

V jadre problému stojí otázka, čo so správou výberovej komisie, ktorá je spochybnená. Ministerstvo nemôže vydať povolenia, ak nemá podklad, ktorému možno dôverovať. Právna analýza preto odporúča jedno riešenie, ktoré je síce administratívne náročné, no ako jediné je plne v súlade so zákonom.

Riešenie spočíva vo vymenovaní novej komisie. Pôvodná ukončila svoju činnosť doručením správy, a preto dnes už nemá právomoc konať. Nová komisia musí vyhodnotiť všetky žiadosti nanovo, bez toho, aby menila podmienky súťaže alebo umožnila uchádzačom čokoľvek dopĺňať či meniť. To by totiž porušilo zásadu rovnosti a otvorilo by ďalšie pochybnosti.

Na konci má byť nová hodnotiaca správa. Len tá môže byť základom pre zákonné rozhodovanie ministerstva. Ak by rezort zvolil inú cestu, vystavuje sa riziku žalôb zo strany uchádzačov, ktorí by sa mohli oprávnene domáhať náhrady škody či iných právnych prostriedkov.

Aj návrh dočasne poveriť poskytovateľov, ktorí by prevádzkovali stanice bez licencie, naráža na jasné obmedzenia. Zákon povoľuje takéto dočasné riešenie len vo veľmi výnimočných prípadoch, ako napríklad vtedy, keď sa do tendra nikto neprihlásil alebo ak bolo vydané povolenie právoplatne zrušené.

V tomto prípade sa však výberové konanie uskutočnilo, a preto zákonný dôvod na dočasné poverenie neexistuje.

Politické riziko a otázka dôvery

Celý prípad má napokon aj širší politický rozmer. Ukazuje, ako rýchlo sa z technickej otázky môže stať téma verejnej diskusie. Výberové konania v zdravotníctve nie sú len administratívnou formalitou. Ide o rozhodovanie o prevádzke siete, ktorá má zásadný vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo.

Pochybenia v tomto procese majú preto potenciál prerásť do otázok verejnej dôvery v inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť základné služby.

Ministerstvo sa ocitlo pod tlakom. V situácii, keď sa objavili pochybnosti o práci komisie, hľadalo rýchle riešenie. Rozhodlo sa však pre postup, ktorý zákon nepozná. Tým síce možno chcelo upokojiť situáciu, no v skutočnosti ju ešte viac skomplikovalo. Predĺženie neistoty ohrozuje nielen právnu istotu uchádzačov, ale môže mať aj praktické dôsledky na prevádzku záchraniek.

Ak by v dôsledku administratívnej neistoty došlo k výpadkom v poskytovaní služby, ide už o problém, ktorý ďaleko presahuje rámec jedného ministerstva. Stáva sa to otázkou dôveryhodnosti celej verejnej správy.

Navyše, ak by sa výberové konanie muselo opakovať alebo ak by bolo spochybnené rozhodnutie rezortu, výsledkom by mohla byť ďalšia séria súdnych konaní, ktoré by celý proces predĺžili o mesiace, ak nie roky.

Záchrankový tender ako skúška právneho štátu

Prípad záchrankového tendra z roku 2025 je ilustráciou toho, čo sa môže stať, keď sa štát snaží problém obísť namiesto toho, aby ho riešil v rámci zákona. Z dobrého úmyslu môže vzniknúť právne vákuum, ktoré neprospieva nikomu. Ani pacientom, ani poskytovateľom, ani štátu.

Základné posolstvo právnej analýzy preto nemožno obísť. Ak chce ministerstvo celý proces napraviť, musí sa vrátiť k zákonnému rámcu. Musí vymenovať novú komisiu, ktorá bude spĺňať všetky požiadavky na nezaujatosť.

Tá komisia musí nanovo vyhodnotiť podané žiadosti a pripraviť správu, na základe ktorej bude možné zo strany ministerstva zdravotníctva ukončiť prebiehajúce správne konanie a rozhodnúť. Iba takýto postup má šancu prejsť testom zákonnosti a zároveň uchrániť rezort pred právnymi a politickými následkami.

Aj v oblasti zdravotníckych tendrov platí stará pravda. Rýchle riešenia bývajú často zdrojom dlhodobých problémov. A skratky, ktoré majú urýchliť rozhodovanie, napokon cestu len predĺžia.