Iniciatívu ministerstva práce podporuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško, ktorý svoj názor nezmenil. "Môžete viac získať, ako stratiť," myslí si.
Vďaka projektu môžu dotknutí ľudia získať pracovné návyky i zručnosti a vymaniť sa zo začarovaného kruhu, pomôcť sebe i štátu.
Odmietnutie ponuky bude mať následky
Základný princíp teda spočíva v tom, že ak človek, ktorý môže pracovať, vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce odmietne, buď o dávku v hmotnej núdzi príde, alebo mu bude krátená. "Ak takýto človek odmietne pracovnú ponuku prvýkrát, dávka sa mu odoberie na jeden mesiac, ak to urobí opakovanie, dávka mu bude krátená na tri mesiace,“ vysvetľuje šéf rezortu práce.
Tento proces sa bude cyklicky opakovať, až kým daný človek prijme ponuku na prácu. "Nebude sa už špekulovať ani s falošnými PN-kami," dodáva Tomáš.
Podobný scenár sa zopakuje, ak nenastúpi do zamestnania či pri porušení pracovnej disciplíny. „Čo znamená vhodná pracovná ponuka, je tiež jasne a taxatívne uvedené v zákone,“ opakuje minister. Systém podľa neho vygeneroval 43-tisíc ľudí, ktorým nič nebráni pracovať.
Tento krok je súčasťou širšej stratégie ministerstva práce, ktorá sa zameriava na zníženie závislosti obyvateľov od sociálnych dávok a podpory zamestnanosti.
V novom zákone sa podarilo vyriešiť aj problém s exekúciami, keďže mnoho ľudí nechcelo pracovať, pretože by im exekútori siahali na plat. Ak si človek nájde prácu, po novom bude prvé dva mesiace dostávať aj dávku v hmotnej núdzi v plnej výške.
Tomáš ubezpečuje, že na ľudí, ktorí majú reálnu prekážku v práci, bude uplatnená výnimka.
Práca namiesto dávok upraví aj aktivačný príspevok
Novelizácia legislatívy pre zámer „Práca namiesto dávok“, ktorý počíta s financovaním z viacerých zdrojov vrátane eurofondov, štátneho rozpočtu a medzirezortnej spolupráce na spoločných projektoch, zahŕňala zmeny zákona o službách zamestnanosti a zákona o hmotnej núdzi a projektové riešenia zamerané na motiváciu ľudí v hmotnej núdzi nájsť a udržať si zamestnanie.
Po prijatí vhodnej ponuky práce štát dávku v hmotnej núdzi okamžite nezastaví. Poberateľovi bude v prvých dvoch mesiacoch ponechaná v plnej výške.
Prednosť síce bude mať ponuka reálneho zamestnania, ale pokiaľ úrady práce takúto ponuku nebudú mať, v platnosti ostávajú aj takzvané aktivačné príspevky. "Pristupujeme k nim však trochu inak, motivačne,“ upozorňuje minister.
Pokiaľ sa človek rozhodne, že chce vykonávať len malé obecné služby, dostane základný aktivačný príspevok. Pokiaľ však pritom nastúpi na vzdelávací alebo rekvalifikačný kurz, dostane 1,5-násobok príspevku a pokiaľ si popritom nájde aj prácu, istý čas dostane dvojnásobok.
Aktivačný príspevok je určený pre ľudí, ktorí nie sú riadne zamestnaní, vykonávajú takzvané malé obecné služby. Navrhuje sa jeho odstupňovanie podľa miery aktivity, pričom vyšší príspevok získajú tí, ktorí sa aktívne zapoja do programov pracovnej politiky, vzdelávania a rozšíria sa aj možnosti vykonávania menších obecných služieb.
Príspevok by sa po novom mal týkať širšieho územia. Poberateľ teda bude môcť prispieť svojou činnosťou a odpracovať si potrebný čas aj pre iné obce, kde bude nevyhnutná spolupráca. Zároveň sa zavádza kategorizácia aktivačného príspevku.
Minister podotýka, že zmeny sa dotknú všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nielen tých, ktorí sú evidovaní na úradoch práce.
Projekt vytvárania nových pracovných miest
Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny tvorí dlhodobo nezamestnaná populácia až 40 percent uchádzačov o zamestnanie, pričom 31 percent z nich má nízku kvalifikáciu. Tieto návrhy sú teda podľa ministra reakciou na dlhodobý problém a sú zamerané na lepšiu dostupnosť pracovných príležitostí pre všetkých.
Opatrenia sú podľa ministra v súlade s ústavou. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na precedens z minulosti. „Ak človek neodpracuje malé obecné služby, prichádza o dávku v hmotnej núdzi,“ vysvetlil s dôvetkom, že tento fakt už raz posudzoval ústavný súd a skonštatoval, že to nie je protiústavné.
„My predsa vychádzame z rovnakého princípu, len rozširujeme túto našu ponuku, respektíve túto povinnosť o vhodnú pracovnú ponuku, o vhodné pracovné miesto,“ uzavrel Tomáš s tým, že navrhované zmeny nemajú diskriminačný charakter a nie sú ani rasovo motivované.
Do procesu výberu vhodnej práce budú zapojení taktiež rómski pracovníci, ktorí by mali s úradom práce spolupracovať. Na niektorých úradoch práce budú asistovať úradníkom práce pri sprostredkovaní práce pre rómsku komunitu.
Cieľom podľa ministra je, aby neboli diskriminovaní a aby sa odstránili rôzne typy bariér. V prvej fáze bude približne 40 asistentov na 18 úradoch práce. „Budú to asistenti z konkrétnych lokalít, ktorí poznajú samotnú komunitu. Chcem zdôrazniť, že to je jednotný zákon, platí pre všetkých a nikto nebude nikoho bezdôvodne vyraďovať zo systému evidencie hmotnej núdze,“ ozrejmuje Tomáš.
Dodáva, že tieto kroky nebudú mať výrazný vplyv na konsolidáciu, to však podľa ministra nebolo hlavným cieľom či zámerom. "Motiváciou štátu bolo dostať ľudí do práce," konštatuje s tým, že upravená bude aj dávka v nezamestnanosti tak, aby ľudia boli motivovaní sa čo najskôr vrátiť na trh práce.
Aktuálne je podľa neho neobsadených 107-tisíc pracovných ponúk.
