Komplikácie a chaos. Nový stavebný zákon priniesol namiesto zjednodušenia problémy

Zaujímali sme sa o prvé skúsenosti samospráv pri uplatňovaní nového stavebného zákona, ktorý je účinný od 1. apríla. Oproti minulosti by mal postupne uľahčiť a zrýchliť rozhodovania o nových stavbách. Kým sa tak naozaj stane, bude zrejme treba ešte viac času.

Mestá Nové Zámky a Snina po piatich mesiacoch od veľkých zmien potvrdzujú, že stavebné konania nie sú jednoduchšie, naopak, sú komplikovanejšie a zložitejšie. Popri nových podmienkach zároveň platia aj staré do 31. marca, podľa ktorých miestne stavebné úrady pri neskončených konaniach tiež postupujú.

Bez dostatočnej metodickej podpory

„Nový stavebný zákon bol spustený prirýchlo, bez otestovania v praxi, bez príslušných vykonávacích vyhlášok a s nefunkčným portálom, ktorý dodnes úplne nefunguje,“ uviedla pre Štandard hovorkyňa Nových Zámkov Petronela Bernáth. Celá ťarcha nákladov na technické vybavenie stavebných úradov je pritom na mestách a obciach.

„Doterajšie hlavné poznatky: mätúce nové názvoslovie stavebných pojmov, nejednoznačne nastavené poplatky, nezmysel fikcie stanovísk, neexistencia jednotných tlačív, vzorov a metodických pokynov,“ vymenovala hovorkyňa.

Problémy pre nedostatok odborne spôsobilých pracovníkov a poddimenzovanie stavebných úradov sa prehĺbili. Pre nereálne lehoty na vybavenie je zo zákona nutné vracať poplatky.

Podľa Nových Zámkov treba sfunkčniť Portál výstavby, zjednotiť metodické postupy, prerobiť poplatky, lehoty, ako aj jasne prepojiť legislatívu stavebnú, katastrálnu, vykonávacie predpisy a správny poriadok.

„Bez dostatočnej metodickej podpory nadriadených orgánov nie je možné plynulo a jasne pracovať na nových podaniach. Platnosť dvoch súbežne platných legislatív a práca na rôznych nekompatibilných programoch vytvárajú obrovský chaos,“ upozornila Bernáth.

V praxi si často nevedia poradiť

Mesto Snina tiež priznáva, že má s novým stavebným zákonom skôr negatívne ako pozitívne skúsenosti. Tvrdí, že informačný systém nefunguje a prijímajú listinnú formu podaní.

„Zverejnené formuláre obsahujú podľa nášho názoru aj zbytočné kolónky, niektoré údaje chýbajú. Formuláre sú náročné pre vyplnenie stavebníkom,“ priblížila pre Štandard vedúca oddelenia výstavby, územného plánovania, životného prostredia a stavebného poriadku na Mestskom úrade v Snine Marcela Miková.

Napriek tomu, že so stavebným zákonom a s vyhláškami sú oboznámení, v praxi si často nevedia poradiť. „Nevieme vybaviť stavebníka k spokojnosti tak, ako to bolo doteraz. Komunikácia s nadriadeným orgánom je zložitá. Nevieme dostať ihneď radu, ako postupovať,“ podotkla.

Podľa nej nemôžu čakať mesiac na e-mailovú odpoveď, lebo stavebník chce stavať a nie čakať na e-mail.

„Dokonca sme dostali telefonickú odpoveď, že majú usmernenie, podľa ktorého nás nemôžu usmerňovať. Často nás Úrad pre územné plánovanie a výstavbu odkazuje na Ministerstvo dopravy SR a ministerstvo na úrad,“ poukázala Miková.

V Snine by uvítali také školenie, kde preberú celý postup pri vybavení konkrétnej žiadosti o stavebnom zámere, či spojenie stavebného zámeru s projektom stavby.

Predpoklad skrátenia povoľovania

Nový stavebný zákon znamená najväčšiu reformu stavebnej legislatívy za uplynulé polstoročie. Cieľom Ministerstva dopravy SR, ktoré zásadné zmeny pravidiel pripravilo a presadilo, je odbremeniť občanov od zbytočnej byrokracie a aby povoľovacie procesy boli jednoduchšie a rýchlejšie.

„Chápeme kritické hlasy, že niektoré úrady vnímajú v praxi chaos alebo zvýšenú administratívu. Hlavným dôvodom je, že ide o úplne nové pravidlá a zároveň sa spúšťa elektronizácia procesov. Je preto prirodzené, že určitý čas potrvá, kým sa úrady aj stavebníci v novom prostredí zorientujú,“ reaguje pre Štandard hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

Stavebné úrady sa podľa ministerstva postupne adaptujú na nový systém. Otázky a neistoty na začiatku považuje za prirodzené najmä preto, že úrady prechádzajú z papierovej agendy na elektronické konania a musia si vytvoriť nové postupy a rutinu.

„To môže dočasne spôsobiť predlžovanie konaní. Dôležité však je, že samotné princípy zákona – integrované konanie a zavedenie fikcie súhlasu – vytvárajú predpoklad na to, aby sa povoľovanie v konečnom dôsledku skracovalo,“ pokračovala rezortná hovorkyňa.

Chcú odstrániť nejasnosti

Metodiku a školenia má v kompetencii Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, s ktorým ministerstvo dopravy úzko spolupracuje. Už vyškolili niekoľko tisíc účastníkov a školenia pokračujú. Pripravujú aj metodické usmernenia, ktoré majú pomôcť odstrániť nejasnosti v praxi.

„Našou ambíciou je v spolupráci s úradom a profesijnými komorami priebežne identifikovať úzke miesta a pružne reagovať – či už formou zrozumiteľnejších tlačív, metodických príručiek, jednotného výkladu zákona, alebo praktických workshopov pre úrady a stavebníkov,“ dodala Poláčiková.

Kľúčové je, aby si úrady osvojili nový systém a aby sa prínosy zákona – rýchlejšie a jednoduchšie konania – v praxi čo najskôr prejavili.

Konania predlžujú aj neúplné žiadosti

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR pre Štandard potvrdil, že so vzdelávaním obcí a miest o novom stavebnom zákone začal ešte pred jeho účinnosťou. Prostredníctvom svojich odborníkov viedol desiatky školení a workshopov, ktoré sa zameriavali nielen na zavedenie novej legislatívy, ale aj na prácu s Portálom výstavby.

„Keďže ide o najväčšiu a najkomplexnejšiu reformu v stavebníctve za posledných takmer 50 rokov, je prirodzené, že nie všetci aktéri sa s ňou stihli dostatočne oboznámiť v plnom rozsahu,“ vyjadrila sa hovorkyňa úradu Simona Parížeková.

Tvrdí, že od začiatku sa stretávajú s pozitívnymi reakciami nielen na novú legislatívu, ale aj na Portál výstavby. Primátori a starostovia podľa úradu vítajú prechod na nové pravidlá.

Predlžovanie niektorých konaní spájajú najmä s neúplnými žiadosťami, ktoré stavebné úrady musia žiadateľom vracať na doplnenie. Zároveň ešte stále vybavujú viacero konaní podľa predchádzajúcej legislatívy.

„Z aplikačnej praxe vyplývajú aj nové otázky, s ktorými sa zamestnanci stavebných úradov na nás obracajú. Úrad poskytuje obciam a mestám maximálnu súčinnosť a zároveň ich individuálne metodicky usmerňuje,“ poznamenala Parížeková.

Na otázky odpovedajú telefonicky na infolinke či e-mailom. Doteraz od účinnosti nového stavebného zákona takto vybavili takmer päťtisíc hovorov a viac ako 3 700 e-mailov.

Okrem toho na jeseň spúšťajú sériu ďalších školení k Portálu výstavby pre zamestnancov stavebných úradov miest a obcí. Prvé z nich plánujú v Nitrianskom samosprávnom kraji. Lektori úradu naďalej vedú aj školenia o novom stavebnom zákone.

Zároveň sú na webovej stránke úradu bez obmedzení prístupné záznamy z online webinárov o Portáli výstavby. Od jeho spustenia 1. apríla do 31. augusta 2025 sa do systému zaregistrovalo viac ako 16 300 používateľov. V rámci portálu je založených vyše 6 300 projektov a podaných takmer 10 700 žiadostí.

Čo odhalil prieskum

Prieskum o novom stavebnom zákone ukázal poznatky stavebných úradov v samosprávach. Zo 170 oslovených odpovedalo 55 úradov, pričom ani jeden z nich nezaznamenal zrýchlenie konaní, 64 percent úradov potvrdilo, že konania sa predĺžili a 24 percent nedokázalo situáciu vyhodnotiť, keďže konania ešte neukončili. O výsledku ankety informovalo Progresívne Slovensko (PS), ktoré ju aj uskutočnilo.

„Zákon, ktorý mal byť liekom na byrokraciu, v praxi spôsobil ešte väčší chaos. Úradníci opisujú, že spisy uviazli, pribudli nové povinnosti a jasné metodické usmernenia chýbajú,“ povedala poslankyňa PS Darina Luščíková.

Dotazník odhalil aj slabú pripravenosť stavebných úradov. Až 53 percent úradníkov označilo školenia za úplne nedostatočné, 40 percent si muselo všetko zisťovať samostatne a len päť percent sa cítilo pripravených. „Deväť z desiatich úradníkov sa učilo zákon na vlastnú päsť. Namiesto rozhodovania o stavbách riešia hádanky, čo vlastne zákonodarca myslel,“ uviedla poslankyňa.

Osobitným problémom sú drobné stavby. Úradníci si zákon vykladajú rozdielne a často od občanov žiadajú podklady nad rámec zákona. „Občan, ktorý mi napísal, si chcel postaviť malý prístrešok pre auto. Úrad však od neho žiadal dokumentáciu v rozsahu rodinného domu. Je to absurdné a vedie to k čiernym stavbám,“ upozornila Luščíková.

Stavebný zákon podľa poslankyne potrebuje rýchlu implementačnú podporu ministerstva. Navrhuje preto vydanie metodických príručiek a zrozumiteľných tlačív pre úrady aj stavebníkov, prepracovanie formulárov s dôrazom na jednoduchosť, či praktické školenia a workshopy pre úrady.

Potrebný je aj jednotný výklad zákona, priebežný monitoring a vyhodnocovanie skúseností z praxe, ako aj spresnenie zámeru spájania stavebných úradov, aby povinnosti neboli len formálne.