„Týchto žiakov sme počas celého školského roka monitorovali a na konci školského roka ich vyšetrilo centrum poradenstva a prevencie. Na základe záverov ich ponechali na našej škole. Opatrenia, ktoré nám stanovila ŠŠI, sme odstránili, aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala,“ ozrejmil riaditeľ školy Radoslav Smaržík pre Štandard.
Inšpektori poukázali aj na prípady, keď chýbali rozhodnutia o povolení individuálneho vzdelávania. V niektorých školách deti napriek odporúčaniu poradne či pediatra chodili denne do školy, hoci sa mali vzdelávať podľa IVP s upraveným počtom hodín.
V ZŠ Veľká Ida riaditeľ dokonca zaradil žiačku s mentálnym postihnutím do bežnej triedy bez vypracovania IVP a nerešpektoval závery diagnostických správ.
Vedenie školy pre Štandard vysvetlilo, že problém s chýbajúcim individuálnym vzdelávacím programom vznikol ešte za predchádzajúceho vedenia. Diagnostika žiačky sa uskutočnila uprostred školského roka, preto sa škola rozhodla počkať s preradením aj vypracovaním IVP do začiatku ďalšieho roka.
Podľa zástupkyne riaditeľa školy Ľubice Diškantovej učiteľka zohľadňovala výsledky diagnostiky aj bez oficiálneho IVP. Cieľom školy vraj nebolo žiačke uškodiť, ale vyhnúť sa prípadnej traume z náhlej zmeny.
Od nového školského roka už dieťa vzdelávali v špeciálnej triede so všetkou potrebnou dokumentáciou.
„Aby sa situácia neopakovala, máme viacstupňovú kontrolu. Po doručení diagnostickej správy pripraví výchovná poradkyňa spolu s triednym učiteľom a asistentom IVP, ktorý následne schvaľuje vedenie školy a podpisujú ho aj rodičia. Žiak sa potom vzdeláva podľa odporúčaní CPP,“ uviedla Diškantová.
V Špeciálnej základnej škole Vtáčkovce sa zase objavili prípady, keď žiakov oslobodili od predmetov bez žiadosti rodičov a bez odporúčania lekára, pričom škola neurčila náhradný spôsob vzdelávania. V Spojenej škole internátnej v Rožňave riaditeľka ignorovala odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie a nepreradila žiaka zo vzdelávacieho variantu B do variantu A.
Diagnostické správy sú neúplné a závery nespoľahlivé
Inšpekcia upozornila aj na vážne nedostatky v diagnostických vyšetreniach, na základe ktorých žiakov prijímajú do špeciálnych základných škôl.
Inšpektori analyzovali 426 osobných spisov žiakov prvého stupňa a odborníci z praxe podrobne skúmali správy z psychologického vyšetrenia 81 detí.
„Správy z diagnostického vyšetrenia neboli úplné, chýbali v nich použité metódy aj anamnestické údaje. V niektorých prípadoch absentovali aj návrhy podporných opatrení,“ ozrejmila ŠŠI.
Podľa zistení väčšina vyšetrení prebehla iba počas jedného diagnostického stretnutia, hoci pri podozrení na mentálne postihnutie sú potrebné minimálne dve. Správy často obsahovali len jeden diagnostický nástroj, pričom je nutné použiť aspoň dva, štandardizované na slovenskej populácii.
Inšpektori tiež zdôraznili, že používané nástroje neboli prispôsobené kultúrnemu prostrediu žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. „Tieto nástroje možno použiť len orientačne, nie ako základ pre stanovenie všeobecnej rozumovej úrovne,“ skonštatovala ŠŠI.
Ďalšie používané metódy podľa inšpekcie vôbec neslúžili na meranie všeobecných schopností, preto závery nemožno považovať za spoľahlivé. Zároveň sa odborné činnosti v poradenských zariadeniach nekonali v súlade s obsahovými a výkonovými štandardmi výchovného poradenstva.
Školy pritom najčastejšie spolupracovali s centrami poradenstva a prevencie v Košiciach, Trebišove, Rožňave, Levoči, Sabinove či Lipanoch, ale aj so súkromnými špecializovanými centrami v Huncovciach, Poprade či vo Vysokých Tatrách.
Oslovili sme viaceré z nich s otázkou, ako kontrolujú kvalitu diagnostických výstupov svojich odborníkov. K téme sa odmietli vyjadriť alebo nás odkázali na tlačový odbor ministerstva školstva.
Rezort prehodnocuje diagnostiku
Ministerstvo školstva aktuálne realizuje projekt Podpora vzdelávacích príležitostí, ktorého cieľom je identifikovať žiakov s diagnózou ľahkého mentálneho postihnutia, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo marginalizovaných rómskych komunít a zistiť, či môžu úspešne prejsť do hlavného vzdelávacieho prúdu.
„Žiaci, ktorým mentálne postihnutie vylúčia, budú postupne preradení do hlavného prúdu. Školy na tento prechod pripravujeme prostredníctvom adaptačných tried a školení pedagógov,“ zdôraznilo ministerstvo pre Štandard.
Zároveň pracujú na odstránení bariér pri poskytovaní podporných opatrení. Od septembra 2026 budú podporné opatrenia nárokovateľné, spustili aj prvú databázu preventívnych programov pre školy, aby mali jednoduchší prístup k osvedčeným postupom.
Riešia aj nedostatok odborných zamestnancov. V školskom roku 2024/2025 bolo financovaných o 1 500 úväzkov viac pre psychológov, špeciálnych a sociálnych pedagógov. Školy získajú podporu aj cez terénnych odborníkov a rozšírené služby Centier poradenstva a prevencie.
Príbeh Nikolasa Čikalu
Nikolas Čikala, 25-ročný nadšenec meteorológie a astronómie z osady Svinia pri Prešove, prežil detstvo a časť dospelosti v zariadení sociálnych služieb. Už ako bábätku mu diagnostikovali metabolickú poruchu fenylketonúriu, ktorá vyžaduje prísnu nízkobielkovinovú diétu.
„V detstve ma umiestnili do detského domova v dôsledku zdravotných problémov a rodinnej situácie. Moja rodina ma chcela vziať k sebe, mali sme medzi sebou silný vzťah, ale sociálka rozhodla inak,“ povedal pre Štandard Nikolas.
V detskom domove ho dlhodobo považovali za neschopného. Problémom bola podľa jeho slov aj nesprávna psychologická diagnóza, ktorá však podľa amatérskeho meteorológa neodrážala realitu.
„Psychologické vyšetrenia mi často robili priamo v zariadení. Mal som pocit, že výsledky boli prispôsobené záujmom vedenia domova. Aj keď som psychológom predviedol svoje schopnosti, výsledky ukázali niečo úplne opačné. Pripísali mi veľmi nízke IQ 47,” vysvetlil.
Podľa vlastných slov sa učil rýchlo. Riaditeľka školy ho chcela zo špeciálnej školy preložiť do „normálnej”, no vedenie detského domova odmietlo.
„V zariadení ma stále považovali za neschopného a držali dlhšie, než to zákon umožňoval, až do 21 rokov. Nakoniec som sa sám rozhodol odísť pre šikanu a nevhodné správanie ostatných obyvateľov, ktoré bolo často veľmi drzé,” opísal Nikolas.
Po odchode zo zariadenia sa vrátil k pôvodnej rodine a snaží sa napraviť nespravodlivosti, s ktorými sa stretol.
„Komunikujem s úradmi, ukazujem, že dokážem žiť normálne a byť samostatný. Mojím cieľom je, aby sa podobné chyby už neopakovali a aby deti v detských domovoch hodnotili objektívne, nie podľa záujmov vedenia,” dodal Nikolas.
Várošová: Psychológovia nemajú na deti čas
Dieťa, ktoré zaradia do špeciálnej školy bez potreby, prichádza o príležitosti rozvíjať svoj potenciál. Výrazne to obmedzí aj jeho ďalšie vzdelávacie možnosti.
„Absolvovanie špeciálnej školy znamená, že dieťa môže pokračovať len na školách určených pre žiakov s mentálnym postihnutím, čo limituje jeho budúce pracovné uplatnenie,“ vysvetlila pre Štandard Denisa Várošová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Podľa Várošovej má zásadný význam individuálny vzdelávací program, ktorý prispôsobuje vzdelávanie osobitným potrebám dieťaťa. Bez neho sa nenapĺňajú vzdelávacie ciele a môže to mať negatívny dosah na vývin dieťaťa aj školskú atmosféru.
Riziká sú ešte väčšie u detí z marginalizovaných rómskych komunít, ak ich testujú nástrojmi nereflektujúcimi ich kultúrne prostredie.
„Testy nikdy úplne nezohľadnia jazykové a sociálne odlišnosti, preto výsledky IQ treba interpretovať s opatrnosťou. Neúspech nemusí znamenať mentálne postihnutie, ale môže odrážať rôzne životné okolnosti,“ upozornila Várošová.
Cieľom psychologických vyšetrení by podľa nej malo byť spoznávanie dieťaťa a hľadanie účinnej podpory pre rozvoj jeho potenciálu, pričom moderné testy sú iba jedným z nástrojov.
„Problémom je nedostatok času psychológov na detailné spoznávanie dieťaťa a implementáciu odporúčaní do škôl,“ dodala Várošová.
