Rezort plánuje pripraviť nové učebné materiály, metodické usmernenia a zabezpečiť školenia pre učiteľov. „Cieľom je, aby pedagógovia vedeli zaradiť AI do vyučovania ako nástroj, ktorý podporí motiváciu a zlepší výsledky žiakov,“ ozrejmuje ministerstvo pre Štandard.
AI ovplyvňuje hodnoty aj kritické myslenie
Rezort tiež pripomína, že umelá inteligencia môže výrazne ovplyvniť nielen vzdelávanie, ale aj medziľudské vzťahy, motiváciu k sebarozvoju či hodnotové orientácie mladých ľudí. „Žiak si uvedomuje, že spôsob využívania AI riadia ľudia,” konštatuje.
Dodáva, že hoci AI dokáže robiť samostatné rozhodnutia, je na ľuďoch, aby stanovili, v ktorých oblastiach a v akej miere sa rozhodovanie presunie na algoritmy.
Žiaci sa naučia posudzovať jej dosahy z rôznych perspektív – ekonomickej, etickej, právnej či psychologickej. Nové témy podľa ministerstva podporia záujem o spoločenskovedné predmety, keďže umelá inteligencia ovplyvňuje budúcnosť ľudí aj inštitúcií.
Kľúčovou súčasťou plánu je rámec monitorovania a hodnotenia, ktorý má ukázať, či umelá inteligencia v školách zlepšuje alebo zhoršuje výsledky žiakov.
„Do konca roka 2025 uskutočníme prvý zber dát a prieskum medzi školami o využívaní AI nástrojov. Na základe týchto zistení stanovíme východiskové hodnoty a cieľový stav ku koncu roka 2027,“ avizuje rezort.
Okrem prínosov si je odborná verejnosť vedomá toho, že používanie umelej inteligencie prináša riziká. Upozorňuje na to počas diskusie o budúcnosti škôl a využívaní moderných technológií aj riaditeľ pre vzdelávanie a zručnosti OECD Andreas Schleicher.
Podľa neho je kľúčové uvedomiť si, že ľudia síce dokážu rýchlo vyvíjať nové nástroje, no v ich používaní zaostávajú. „Musíme brať ohľad nielen na možnosti umelej inteligencie, ale aj na schopnosti samotných študentov,“ zdôrazňuje.
Varuje, že v niektorých krajinách už pozorujú pokles čitateľskej a kognitívnej gramotnosti. Žiaci sa podľa neho čoraz viac spoliehajú na umelú inteligenciu, ktorá im poskytne okamžité odpovede, a tým sa oslabuje ich schopnosť kriticky premýšľať. Tento fenomén nazval „kognitívnou lenivosťou“.
Ďalším problémom sú falošné správy a hoaxy, ktoré môže umelá inteligencia šíriť alebo nevedomky podporovať. „Mladí ľudia často hľadajú odpovede u umelej inteligencie, no nie vždy dokážu rozlíšiť, čo je pravda a čo nie,“ upozorňuje.
Umelá inteligencia a technológie všeobecne môžu vplývať aj na psychickú pohodu žiakov. Schleicher preto pripomína skúsenosti zo slovenských škôl, kde bol zavedený zákaz mobilov. Výsledkom totiž bola nižšia spokojnosť detí a zhoršenie celkovej pohody.
Rodičia zvažujú, kedy dovolia deťom používať AI
Na využívanie umelej inteligencie v školách aj doma reagujú rodičia rozlične. Podľa Mateja Stušku, výkonného riaditeľa OZ Rodičia, môže byť AI revolučnou pomôckou, no pri nesprávnom využívaní aj rizikom.
Priznáva, že spolu s manželkou riešia dilemu, od akého veku a pri akých situáciách dovolia deťom tento nový nástroj používať. „Môj starší syn je deviatak a umelú inteligenciu používa len vtedy, keď sme pri ňom a usmerňujeme ho,“ hovorí pre Štandard.
Snažia sa, aby mu slúžila ako pomôcka pri učení, nie ako nástroj, ktorý spraví úlohy namiesto neho. "Ak by AI robila všetko za deti, zadávanie úloh by strácalo zmysel," myslí si Stuška.
Na otázku, či umelá inteligencia deťom skôr pomáha učiť sa alebo ich zvádza k pohodlnosti, šéf občianskeho združenia reaguje, že platí oboje. Záleží podľa neho na rodičoch a učiteľoch, či sa podarí naučiť deti používať ju tak, aby im naozaj pomáhala pri vzdelávaní, a nie ich iba zabávala.
Poukazuje tiež na riziko, že AI môže deti vystaviť nepravdivému alebo nevhodnému obsahu. Podľa Stušku je lepšie, ak si deti v ranom veku osvoja základné zručnosti samostatne a až neskôr ju využívajú ako pomocníka. „Niektoré kompetencie sa totiž v pokročilom veku už ťažko učia alebo vyžadujú enormné úsilie. Vtedy môže byť neskoro a nebude možné to vrátiť späť,” dodáva pre Štandard.
Učitelia varujú pred stratou kritického myslenia
Zatiaľ čo pri žiakoch vidí OECD viac rizík, pre učiteľov prináša umelá inteligencia skôr pozitíva. Dá sa využiť ako doplnkový nástroj, ktorý znižuje záťaž pedagógov a umožňuje lepšie prispôsobiť výučbu potrebám konkrétnej triedy.
Menej skúsení učitelia však môžu pri práci s novými technológiami narážať na prekážky. „Nemôžeme povedať, že umelá inteligencia je sama osebe dobrá alebo zlá. Riziká existujú, ale musíme ich zmierňovať a zároveň naplno využívať príležitosti,“ vraví Schleicher.
Kľúčové podľa neho bude nastavenie jasného rámca zo strany verejnej politiky, aby školy vedeli tieto technológie používať bezpečne a zmysluplne.
Aj učitelia vidia v umelej inteligencii nástroj, ktorý môže výrazne uľahčiť prácu a zatraktívniť učenie, no zároveň upozorňujú na riziká, ktoré môže priniesť pri nesprávnom používaní. „AI môže uľahčiť prípravu a diferenciáciu výučby, napríklad návrhy pracovných listov, individuálne cvičenia, kontrolu pravopisu či jazykov,“ vymenúva pre Štandard Eva Horníková zo Združenia základných škôl Slovenska.
Učiteľom tiež pomáha pri administratíve, čím im šetrí čas pre prácu so žiakmi. Odborníčka dodáva, že deti môžu vďaka umelej inteligencii rýchlejšie vyhľadávať informácie a získať vysvetlenie „na mieru“, napríklad iným štýlom, ak nerozumejú učebnici.
Problémom je podľa nej hlavne pasívne prijímanie hotových odpovedí bez porozumenia. „Hrozí povrchnosť a strata schopnosti kriticky myslieť či tvoriť vlastné texty. Rizikami sú aj závislosť a znižovanie motivácie učiť sa ťažšie veci vlastnou námahou,“ konštatuje Horníková.
Zároveň upozorňuje, že stále nie je vyriešená problematika ochrany údajov a etiky pri využívaní AI. V praxi sa už čoraz častejšie ukazuje, že deti používajú technológiu aj pri domácich úlohách a školských projektoch.
„Niekedy odovzdávajú práce, ktoré sú až príliš dokonalé a je jasné, že im pomohla umelá inteligencia. Šetrí im to čas, ale oslabuje schopnosť samostatne vytvárať štruktúrny text, tvorivosť pri písaní či rozvoj vytrvalosti,“ myslí si.
AI podľa nej však nemusí byť hrozbou, ak ju žiaci používajú kriticky. Môže byť veľmi užitočným nástrojom na učenie, ak si dokážu overovať fakty alebo prepísať text vlastnými slovami.
Umelá inteligencia mení aj samotnú úlohu učiteľa. Ako dodáva Horníková, pedagóg už nemusí byť hlavný zdroj informácií, ale skôr sprievodca, ktorý vedie žiaka k pochopeniu a kritickému využívaniu poznatkov. "Má byť trénerom kritického myslenia, podporovať tvorivosť a zároveň prinášať to, čo AI nikdy nenahradí – vzťah, empatiu a morálne usmernenie," uzatvára pedagogička.
