Zaradenie do klinického skúšania môže pacientovi poskytnúť skorší prístup k inovatívnemu, čiže potenciálne účinnejšiemu alebo bezpečnejšiemu lieku, než je dostupný v bežnej praxi – a to aj niekoľko rokov pred jeho uvedením do bežného používania.

Dostupnosť inovatívnej liečby na Slovensku v porovnaní s krajinami európskeho regiónu nie je dostatočná. Platí to aj v prípade dostupnosti klinických skúšaní.

Podľa prieskumu medzi členmi Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) počet klinických skúšaní na Slovensku mierne klesá, respektíve stagnuje. 

V roku 2018 išlo o číslo 210, v roku 2021 to bolo už iba 162 skúšaní a v roku 2023 bol počet približne rovnaký, a to 164 skúšaní. 

V porovnaní s Českou republikou je u nás počet pacientov zapojených do klinických skúšaní v každom sledovanom období približne o polovicu až dve tretiny nižší.

Kým v roku 2016 to bolo viac ako 9-tisíc ľudí, v roku 2018 klesol počet testovaných na takmer 7-tisíc a v rokoch 2021 až 2023 sa pohyboval v rozmedzí 3-tisíc až 4-tisíc.

Čísla za minulý a tento rok zatiaľ nie sú k dispozícii. Prebiehajúce testy sú podľa interaktívnej mapy Európskej liekovej agentúry (EMA) lokalizované na viacerých miestach Slovenska, najviac ich je však v Bratislave.  

Mimoriadne cenný proces

Ako pre Štandard uvádzajú odborníci z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu, už prvotné klinické skúšania nových liekov sú pre budúcich pacientov mimoriadne cenné.

Ich cieľom je zistiť, či je nový liek alebo liečebný postup primerane bezpečný a ako na človeka pôsobí.

„V niektorých prípadoch poskytujú klinické skúšania jedinú možnosť liečby, napríklad pre pacientov so zriedkavými ochoreniami. Zároveň im umožňujú prispieť k overeniu účinnosti a bezpečnosti nového lieku pre budúcich pacientov s rovnakým ochorením, teda k pokroku medicíny a zdravotnej starostlivosti,“ hovorí AIFP.

Okrem potenciálneho osobného zdravotného prospechu sa mnohí pacienti tešia a sú hrdí aj na to, že prispievajú k novým medicínskym poznatkom.

Pre zdravotnícke systémy prinášajú klinické skúšania predovšetkým nové poznatky a zručnosti aplikovateľné v klinickej praxi, ale aj úspory nákladov či zvýšenú spokojnosť a kvalifikáciu zdravotníckeho personálu, ktorý sa na nich zúčastňuje. Pre spoločnosť zas znamenajú nemalé ekonomické investície a prínosy.

Štyri etapy

Klinické skúšanie nových liekov u ľudí prebieha postupne vo viacerých, presne definovaných etapách. Každá z nich má svoj účel a slúži na to, aby vedci a výskumníci dokázali odpovedať na rôzne vedecké a medicínske otázky.

Každý registrovaný liek musí pred získaním povolenia na jeho používanie v bežnej praxi prejsť tromi hlavnými etapami klinického skúšania. Sledovanie po registrácii nazývajú aj štvrtou etapou.

„Postup do vyššej fázy vždy závisí od kritického zhodnotenia výsledkov v predchádzajúcej fáze. Iba lieky, u ktorých sa preukázalo, že sú primerane bezpečné a účinné, teda tie, ktoré úspešne prejdú prvými tromi fázami klinického skúšania, môžu byť predmetom registrácie príslušnými regulačnými orgánmi,“ dopĺňajú odborníci z AIFP.

V prvej etape sa nový liek alebo liečebná procedúra skúša na malej skupine zdravých dobrovoľníkov (10 až 80), aby sa zistila jeho možná bezpečná dávka a zároveň získali základné poznatky o pohybe lieku v organizme človeka.

Použité dávky nového liečiva sú zvyčajne veľmi nízke. V tejto fáze nie je štandardne využívaná kontrolná skupina a jej realizácia trvá väčšinou iba niekoľko týždňov. Následné vyhodnotenie aj niekoľko mesiacov.

„V tejto fáze zvyčajne nejde primárne o zdravotný prospech pre účastníka klinického skúšania. Zisťuje sa predovšetkým bezpečnosť budúceho lieku,“ vysvetľujú experti.

Nový liek môžu výnimočne podať aj dobrovoľníkom z radov pacientov, čo však veľmi závisí od typu ochorenia, na ktoré sa klinické skúšanie zameriava, a iba tým pacientom, ktorým do doby zaradenia do klinického skúšania nového liečiva nepomohla žiadna iná, dosiaľ overená liečba daného ochorenia. Zároveň musia byť splnené osobitné odborné aj etické podmienky.

V druhej etape sa na skúšaní zúčastňuje väčší počet osôb – 100 až 300. Naďalej sa zbierajú najmä bezpečnostné údaje o skúšanom lieku.

Posudzujú sa napríklad možné krátkodobé nežiaduce účinky alebo pozorované pozitívne zlepšenia zdravotného stavu. Stále ide najmä o hodnotenie rizika spojeného s užívaním skúšaného lieku.

Určuje sa tiež predbežné dávkovanie nového lieku a jeho optimálna lieková forma – tabletka, injekcia, náplasť alebo kvapky.  

Skúšaný liek sa porovnáva so schválenou a osvedčenou liečbou. Cieľom je zistiť, či je účinnejší, bezpečnejší alebo má iné výhody oproti doterajšej najlepšej dostupnej liečbe.

Na základe vyhodnotenia výsledkov z uvedených etáp klinického skúšania sa pripravuje žiadosť o registráciu nového lieku v príslušnej liekovej agentúre.

Na Slovensku sa tak deje v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), v krajinách Európskej únie v Európskej liekovej agentúre (EMA). Registrácia znamená povolenie na používanie nového lieku v krajinách, kde sa plánuje jeho uvedenie na trh.

ŠÚKL je zároveň aj na Slovensku inštitúciou zodpovednou za povolenie prvých troch etáp klinického skúšania. Bez jeho kladného rozhodnutia a súčasného súhlasného stanoviska Etickej komisie pre klinické skúšanie sa testy nesmú začať.

Existuje aj štvrtá etapa klinického skúšania, ktorá sa uskutočňuje v období, keď sa registrovaný liek už používa v klinickej praxi.

Keďže sa postupne podáva pomerne veľkému počtu pacientov, môžu sa zachytiť jeho zriedkavejšie nežiaduce účinky, aj závažné, ktoré sa dosiaľ neprejavili v predchádzajúcich fázach. Okrem toho sa môžu objaviť aj nové pozitívne, liečivé účinky, s ktorými sa vopred nepočítalo. Býva to najmä pri dlhodobom podávaní lieku.

Medicínske kritériá

Do klinického skúšania liečiv sa okrem zdravých dobrovoľníkov zapájajú vo veľkom počte aj pacienti, ktorí majú ochorenie, na ktoré je daný liek skúmaný.

Pacienta zvyčajne osloví ošetrujúci lekár a ponúkne mu účasť v klinickom skúšaní. Na zaradenie doň musí pacient alebo zdravý dobrovoľník spĺňať presne definované medicínske kritériá, ktoré sa preukazujú podrobným lekárskym vyšetrením, vrátane odberov krvi či zobrazovacích vyšetrení.

Rozhodnutie vstúpiť do klinického skúšania musí byť plne informované a úplne dobrovoľné, čo sa potvrdzuje podpisom informovaného súhlasu.

Predtým dostane proband podrobnú písomnú informáciu pre účastníka klinického skúšania, na preštudovanie ktorej musí mať vždy dostatok času. 

„Dôležité je dôkladné odkomunikovanie celého postupu daného klinického skúšania, jeho potenciálnych prínosov a rizík pre účastníka, ako aj zodpovedanie všetkých otázok účastníka zo strany určeného kvalifikovaného lekára,“ argumentuje asociácia. 

Účastníci môžu kedykoľvek, aj počas už prebiehajúceho skúšania, súhlas so svojou účasťou odvolať.

Klinické skúšania sú prísne regulované

„Oblasť klinického skúšania je vo všetkých krajinách, aj na Slovensku, veľmi prísne regulovaná a monitorovaná,“ zdôrazňuje Jozef Glasa, lekár, klinický farmakológ a prezident Slovenskej spoločnosti klinickej farmakológie Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Dodáva, že okrem podrobných zákonných ustanovení je každé klinické skúšanie regulované a monitorované aj z etického hľadiska.

Systém etických komisií na posudzovanie etických aspektov biomedicínskeho výskumu a klinických skúšaní vznikol na Slovensku už krátko po roku 1990.

Okrem dohľadu nad etickým vykonávaním klinického výskumu a skúšania plnia tieto komisie aj iné dôležité úlohy. V súčasnosti má pri etickom posudzovaní klinických skúšaní kľúčovú úlohu Etická komisia pre klinické skúšania, ktorú zriaďuje Ministerstvo zdravotníctva SR. 

Všetky klinické skúšania sa musia plánovať, vykonávať a hodnotiť v súlade so všeobecne prijatým medzinárodným odborným a etickým štandardom, ktorý sa nazýva Správna klinická prax.

„Hlavným poslaním tohto štandardu je jednak zabezpečiť dôveryhodnosť získavaných údajov a poznatkov o skúšaných produktoch a liekoch, ale zároveň aj zaistiť ochranu ľudskej dôstojnosti, ľudských práv, zdravia a oprávnených záujmov účastníkov klinického skúšania,“ vysvetľuje.

Správna klinická prax dnes predstavuje rozsiahly súbor medzinárodne rešpektovaných odborných odporúčaní a návodov pre oblasť klinických skúšaní, ktoré vznikli a ďalej sa rozpracovávajú na pôde stálej Medzinárodnej rady pre harmonizáciu.

Pri jej vzniku zohrali podľa Glasu významnú úlohu skúsenosti a iniciatíva krajín dnešnej Európskej únie. Rada vznikla na základe spoločnej dohody krajín Európskej únie, USA a Japonska.

„Najväčšou výhodou tohto systému je skutočnosť, že údaje a poznatky o skúšaných produktoch a liekoch môžu zadávatelia použiť ako dôveryhodné pri žiadostiach o ich registráciu v liekových agentúrach týchto oblastí, prakticky však celosvetovo. Tým sa tiež šetria nemalé finančné prostriedky a iné zdroje, keďže klinické skúšania sa nemusia vykonávať osobitne v jednotlivých štátoch či oblastiach,“ upresnil.

Etické či neetické?

Účastníkom klinických skúšaní sa nevykonávajú žiadne výkony ani procedúry, s ktorými by vopred nesúhlasili, alebo ktoré by akýmkoľvek spôsobom narušovali spomínané princípy ochrany účastníkov klinických skúšaní.

Glasa pripomína, že napriek tomu sa v spoločnosti niekedy vynára otázka, či klinické skúšanie nových liekov nemôže ohroziť zdravie alebo dokonca život ľudí. Teda či nemôže ísť o „neetické experimentovanie na ľuďoch“.

Glasa, ktorý je aj prednostom Ústavu zdravotníckej etiky na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a predsedom takzvanej národnej Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR vysvetľuje, že práve posúdenie prijateľnosti zdravotného rizika je vždy predmetom dôkladného a nezávislého posúdenia expertov príslušnej liekovej agentúry.

Etická komisia vždy posudzuje vzťah medzi prípadným zdravotným úžitkom a očakávateľným rizikom pre účastníka klinického skúšania.

„Z medicínskeho hľadiska sa zvyčajne požaduje, aby uvedené riziko bolo minimálne, teda blížilo sa k takzvaným rizikám bežného života. Z etického hľadiska sú požiadavky podobné. Zjednodušene ich vyjadruje otázka: Zaradili by ste ako účastníka do tohto klinického skúšania svoju mamu, otca, súrodenca, blízku osobu? Ak nie, máme tu zrejme závažný etický problém, ktorý sa ďalej analyzuje a etická komisia nevydá k takémuto skúšaniu kladné stanovisko,“ objasňuje bioetik.

V budúcnosti sa počíta so sprísnením opatrení

Etické komisie nepostupujú podľa vlastnej ľubovôle, ale riadia sa etickými požiadavkami, ktoré sú definované najmä v známej Helsinskej deklarácii Svetovej asociácie lekárov.

Zároveň vychádzajú aj z iných významných dokumentov národného a medzinárodného práva a bioetiky, ako aj z dokumentov z oblasti ľudských práv.

„Súčasťou posúdenia etickej komisie je vždy aj otázka výšky finančnej kompenzácie za podstúpené nepohodlie, nepríjemnosti či bolesť, napríklad pri opakovaných odberoch krvi, alebo nevyhnutnú stratu času pre účastníka klinického skúšania,“ pripomína bioetik. Výška kompenzácie musí byť taká, aby neovplyvňovala slobodné rozhodnutie o účasti v danom skúšaní.

„Zažil som aj to, že etická komisia navrhla zníženie tejto sumy. Taktiež sa postupne počíta so sprísnením opatrení na registráciu účastníkov klinických skúšaní a obmedzením počtu klinických skúšaní, na ktorých sa môžu zúčastniť. Ide tu nielen o ochranu ich zdravia, ale aj o závažné vedecké dôvody,“ uzatvára Glasa.