„Tento stav, keď ministerstvo prestalo prijímať rozhodnutia o vstupe nových liekov, znamená zastavenie pozitívneho trendu z predošlých dvoch rokov,“ komentuje situáciu Iveta Pálešová, výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Na porovnanie dodáva, že v roku 2022 a 2023 vstúpilo do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia 33 a 35 nových inovatívnych liekov. V roku 2024 celkovo už len 17 liekov. Keďže za prvý kvartál tohto roku bolo rozhodnuté o vstupe len dvoch liekov, je podľa AIFP zrejmé, že Slovensko už tento pozitívny trend nedoženie.
Zároveň upozorňuje na to, že v poslednom období išlo len o trend dobiehania inovačnej priepasti z rokov 2011 až 2018, keď bol vstup obmedzený a do systému úhrad vstúpilo minimum inovatívnych a život zachraňujúcich liekov.
„V praxi to ďalej znamená, že pacienti budú odkázaní na rozhodnutie zdravotných poisťovní, či liečbu, ktorú im stanoví ich lekár, uhradia na základe výnimiek,“ vysvetľuje Pálešová s tým, že situácia sa ešte zhorší, keďže rozpočet na to je limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na túto liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov.
Slovensko vysiela signál, že o inovácie nemá záujem
Ministerstvo zdravotníctva plánuje podľa riaditeľky vydať vyhlášku, ktorá ešte viac sprísni podmienky vstupu liekov do úhrad z verejného zdravotného poistenia.
Dodáva, že štát sa inšpiruje krajinami ako Maďarsko, respektíve Pobaltím, ktoré sú už dnes na konci rebríčka dostupnosti liekov. Ak rezort vyhlášku prijme, hrozí, že slovenskí pacienti budú na liečbu čakať ešte dlhšie ako doteraz.
„Je smutné, že napriek verejným deklaráciám o tom, že pacient je na prvom mieste, sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo šetriť na pacientoch a stavia často smrteľne chorých ľudí do nezávideniahodnej situácie,“ konštatuje výkonná riaditeľka asociácie s dôvetkom, že v moderných krajinách rozumejú tomu, že investície do inovatívnych liekov a technológií prinášajú dlhodobé výhody pre celú spoločnosť.
„Zdraví občania sú produktívnejší, menej zaťažujú sociálny systém a prispievajú k ekonomickému rastu. Slovensko však kráča opačným smerom. V praxi to znamená, že štát vysiela signál, že o inovácie pre zdravie svojich občanov nemá záujem,“ dodáva.
AIFP na situáciu oficiálne upozornila ministra zdravotníctva. Zdôrazňujú, že rozumejú potrebe konsolidovať, no štát sa podľa nej musí rozhodnúť, či sú zdravotníctvo a zdravie prioritou. Dodáva, že môže nastať scenár, keď pri tomto trende začnú farmaceutické spoločnosti Slovensko vyraďovať zo svojich investičných plánov.
„Bude tu menej klinických skúšaní, niektoré lieky, ktoré sú štandardom v iných krajinách EÚ, sa sem vôbec nedostanú a farmaceutické spoločnosti budú priorizovať iné trhy,“ upozorňuje.
Pacienti, ktorí sú podľa nej už teraz v mnohých prípadoch diskriminovaní voči iným krajinám v Európskej únii vrátane našich susedov z Českej republiky, budú mať nárok na ešte menej liečebných možností a budú čakať násobne dlhšie, či a za akých okolností sa k nim lieky dostanú.
Kategorizačný proces nie je zastavený
Rezort zdravotníctva reaguje, že minister Kamil Šaško nastúpil na úrad v procese prípravy konsolidačného rozpočtu, ktorý je výsledkom vládnutia predchádzajúcej vlády.
Podľa komunikačného odboru ministerstva bolo jednou z jeho priorít stabilizovanie systému, do ktorého patria aj výdavky na lieky. Tie tvoria veľkú časť objemu zdrojov v zdravotníctve.
„Nezastavil kategorizačný proces. Proces kategorizácie prebieha každý mesiac, kategorizačná komisia zasadá, rokuje a vydáva odborné odporúčanie pre ministra v zákonom stanovených lehotách ako o zaradení liekov, tak aj o podnetoch, ktoré ministerstvo zdravotníctva dostáva od odborných spoločností,“ vysvetlil pre Štandard komunikačný odbor.
Nespokojnosť Asociácie farmaceutického priemyslu podľa zdravotníckeho rezortu pramení len z nepochopenia pripravovaných krokov.
Ako dodal, v súčasnosti pripravuje legislatívne kroky, ktoré by zabezpečili pacientom väčší prístup k novým liekom za férové ceny.
„A to tak, aby bol systém udržateľný a aby bola naplnená jeho úloha v zmysle platnej legislatívy, dodržania rozpočtu určeného na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia,“ dodal komunikačný odbor.
Podľa neho tento systém doposiaľ predchádzajúcou vládou dodržiavaný nebol, a aj preto došlo k prekročeniu plánovaného rozpočtu na lieky za rok 2023 až o 179 miliónov eur.
Aj to bol dôvod, že Najvyšší kontrolný úrad pri návrhu štátneho rozpočtu v decembri 2023 pre rok 2024 vydal stanovisko, kde vyzval ministerstvo zdravotníctva k opatreniam.
"Navrhol aj konkrétne kroky a odporučil výraznejšiu podporu vstupu generických a biologicky podobných liekov. Taktiež prehodnotenie postupu súvisiaceho s podpisovaním neverejných zmlúv s držiteľmi registrácií liekov pre potreby kategorizácie liekov,“ odôvodnil zdravotnícky rezort.
Dodal, že navrhol aj zníženie hranice nákladovej efektívnosti pre proces kategorizácie liekov, ktorá by zohľadňovala vývoj HDP na obyvateľa Slovenska.
