Okrem politických postojov zbližuje súčasného maďarského, slovenského a nastupujúceho českého premiéra aj rad ďalších činiteľov.

Všetci traja napríklad v septembri minulého roka spolu so srbským predsedom vlády Aleksandarom Vučićom, bývalým slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom či súčasným Petrom Pellegrinim prijali pozvanie na oslavu Zemanových narodenín.

Aké vzťahy nadviaže prípadná Babišova vláda s Varšavou? Na poste poľského premiéra totiž sedí liberál Donald Tusk (Občianska platforma) a prezidentom je od 6. augusta konzervatívec Karol Nawrocki (s podporou opozičnej strany Právo a spravodlivosť).

Ten síce zaujíma voči pomoci Ukrajine rezervovanejšie stanovisko ako súčasná poľská či dosluhujúca česká vláda, no zároveň je od roku 2024 zaradený na ruský zoznam hľadaných osôb, keďže sa podieľal na odstraňovaní pamätníkov sovietskej Červenej armády v Poľsku.

Petr Just, politológ z Metropolitnej univerzity Praha, pre poľský portál Gazeta Wyborcza poznamenal, že Babiš v poslednom čase tlmí svoju "protiúnijnú a protieurópsku" rétoriku a keďže je politickým pragmatikom, ťažko vopred zodpovedať mnohé otázky vyplývajúce z jeho víťazstva vo voľbách.

Rakúsko-Uhorsko či Poľsko-litovská únia?

Maciej Ruczaj, poľský politológ, bývalý riaditeľ Poľského inštitútu v Prahe a tiež niekdajší veľvyslanec na Slovensku, je presvedčený, že medzi utvárajúcu sa Babišovu vládu a vidinu zhoršenia vzťahov s Varšavou možno klásť znak rovnosti.

V rozhovore pre nestranícky kresťanskodemokratický Klub Jagieloński sa vyjadril, že "Babiš určite nemá voči Poľsku rovnako pozitívny postoj ako Fiala. Navyše jestvuje vznikajúci maďarsko-slovensko-rakúsky blok krajín s podobnou politickou a ideologickou DNA".

Ruczaj preto neočakáva upevnenie spolupráce v rámci V4, ale vznik dvoch - aspoň spočiatku neformálnych - blokov. Prvým bude podľa neho poľsko-baltský blok, "otvorene podporujúci spoluprácu v rámci NATO a hovoriaci o ruskej hrozbe", druhým zasa vyššie spomínaná os Viedeň - Bratislava - Budapešť.

Dňa 8. októbra Babiš tiež na tlačovej besede potvrdil, že ak jeho strana bude vo vláde, Česká republika z rozpočtu nevyčlení na zbrane pre Ukrajinu "ani korunu".

Takýto vývoj podľa poľského politológa "predstavuje určitú hrozbu pre poľsko-české vzťahy". Ruczaj zároveň dúfa, že základy, ktoré boli vybudované, prejavujúce sa okrem iného na mimoriadnej úrovni výmeny tovarov, zabránia tomu, aby česko-poľské vzťahy "upadli do zabudnutia a ignorancie, ako sa to stalo v minulosti".

Územné nároky

Poľský politológ však pravdepodobne neočakáva, že prvotný podnet k zhoršeniu dvojstranných vzťahov môže prísť z Varšavy, a nie Prahy.

Tá podľa nemenovaného vládneho zdroja poľského portálu Fakt plánuje "obnovenie poľsko-českých konzultácií na expertnej úrovni. Ich cieľom bude predstaviť stanovisko strán k spôsobu vyrovnania českého územného dlhu".

Poľsko bude teda podľa portálu požadovať od Prahy vyčlenenie 368 hektárov z územia Českej republiky a ich prevod pod svoju správu. Vedúca tlačového oddelenia českého ministerstva zahraničných vecí Mariana Wernerová pre daný portál uviedla, že rezort "v tejto chvíli nezverejňuje podrobnosti".

Na české ministerstvo zahraničia sa obrátila aj redakcia Štandardu. Podľa Wernerovej "platí, že rokovania s Poľskom o vyriešení takzvaného územného dlhu prebiehajú už mnoho rokov". Zopakovala však, že nateraz nebude v mene rezortu poskytovať žiadne podrobnosti.

Tlačové oddelenie poľského ministerstva zahraničia pre Štandard uviedlo, že otázka "takzvaného územného dlhu" zostáva vo vzťahoch medzi Poľskom a Českom stále aktuálna, avšak tento rok sa vo veci neviedli žiadne oficiálne rokovania.

"Naším cieľom naďalej zostáva vyriešenie tejto otázky v duchu dobrého, susedského dialógu. Čas, keď bude dohoda uzatvorená, ako aj podoba, v akej bude dosiahnutá, budú predmetom dvojstranných rokovaní," uzavrel poľský rezort diplomacie.

Poľské klobásy

Poľský Business Insider však priniesol 6. októbra článok, ktorý načrtáva budúce česko-poľské rozpory v oblasti obchodu.

Tomu sa politológovia, zaujatí geopolitickými otázkami - ktorým sa Babiš počas volebnej kampane v zásade vyhýbal - takmer nevenovali.

Ako portál pripomenul, Babiš svojho času nazval poľské klobásy "ho*nom" - ako od podnikateľa v oblasti potravinárstva možno od víťaza českých volieb očakávať snahy o obmedzenie poľského dovozu.

Pripomeňme, že nateraz patrí Česká republika do pätice najvýznamnejších odberateľov poľskej potravinárskej výroby, pričom pri mliečnych výrobkoch jej patrí druhé miesto hneď po Nemecku.

Ak sa obavy Business Insider naplnia a Babiš nepriamo - prostredníctvom výberových sprísnených kontrol - obmedzí objem výmeny tovaru medzi krajinami, môže to viesť k napätiu medzi Prahou a Varšavou, ktorá je na nálady svojich výrobcov v oblasti potravinárstva obzvlášť citlivá.

Babiš krátko po zverejnení oficiálnych výsledkov volieb povedal, že V4 je nateraz mŕtva, "pretože Fiala ju pochoval".

"Za nás, v rámci V4, sme boli najlepší. Teraz nás Poliaci preskočili takmer vo všetkom, ale vždy sme spolupracovali a mali sme tie najlepšie výsledky. A Poliaci, samozrejme, sú najdôležitejší v rámci V4. A ja sa určite budem usilovať o dobré vzťahy," uzavrel.