Nemecko a Sovietsky zväz podpísali pred 82 rokmi pakt a potom ruka v ruke rozpútali druhú svetovú vojnu

Dnes si v Európe pripomíname obete totalitných režimov. Európsky deň pamiatky na obete stalinizmu a nacizmu sa viaže na dátum podpísania paktu Ribbentrop-Molotov. Čo sa stalo 23. augusta 1939?  

Udalosti prvej polovice roka 1939 lemovali nedávne dôsledky rozmachu Nemecka. Po pripojení Rakúska k Nemecku v marci 1938, získaní Sudiet na úkor Československa o pol roka neskôr a napokon po obsadení Čiech a Moravy v marci 1939 sa očakávalo, aké budú ďalšie Hitlerove kroky.

Ambície Nemecka rástli z troch príčin. Prvou bola ústupčivá politika Spojeného kráľovstva a Francúzska, ktorá mu umožnila jeho posledné územné zisky. Západné veľmoci akoby prestali rešpektovať výsledky dohôd po prvej svetovej vojne, ktoré Nemecku samy nadiktovali.

Druhou bolo posilnenie pozície Nemecka vo vzťahu k Sovietskemu zväzu. Hoci Berlín navonok chrlil oheň na komunistov, s Moskvou dlhšie udržiaval čulé obchodné a vojenské kontakty, čo ho posilňovalo.  

A napokon, nezanedbateľné bolo získanie Rakúska, Čiech a Moravy, pripútanie si osamoteného Slovenska, kde bol dôležitý vojenský priemysel využiteľný na vedenie chystaných vojen.  

Každý si sledoval svoje

V Európe tak hrali prím tri bloky – Veľká Británia s Francúzskom, Nemecko a Sovietsky zväz. V strednej Európe, najmä pre blízke vzťahy s Maďarskom, malo dôležité slovo Mussoliniho Taliansko, čo sa napokon prejavilo jeho aktívnou účasťou na Mníchovskej konferencii na jeseň 1938. Taliansko sa stále viac zbližovalo s Nemeckom a vytvorili spoločný blok.

Ďalšia budúcnosť Európy súvisela s usporiadaním vzťahov medzi týmito troma blokmi. Otvorene i tajne rokovali medzi sebou, pričom každý sledoval vlastný cieľ.

Demokratické západné štáty by boli najradšej, keby sa vo vojenskom konflikte stretli Nemecko a Sovietsky zväz a vzájomne sa vyčerpali, čo by viedlo ku koncu komunizmu i nacizmu. A pochopiteľne k posilneniu ich pozícií v tejto časti Európy.    

Nemecko malo svetovládne ciele, perspektívne chcelo pokoriť západné veľmoci a obsadiť Sovietsky zväz, kde videl Hitler priestor na koloniálnu územnú expanziu. Demokratický systém vlád v Európe mal zapadnúť do histórie. Nemecko muselo taktizovať, aby nespravilo tú istú chybu ako v prvej svetovej vojne, keď ho vyčerpala súbežná vojna na západnom a východnom fronte.

Sovietsky zväz mal podobné ciele. Proletárska revolúcia a komunistický systém sa mali cielene presadiť na celom svete. V Európe sa konečne črtala šanca, lebo vojna priala takémuto scenáru. Ak by sa demokracie a Nemecko vyčerpali, cesta na západ by bola otvorená.

Pakt Molotov-Ribbentrop

Na jar a začiatku leta viedla Veľká Británia horúčkovité rokovania s Nemeckom. Hralo sa hlavne o Poľsko. Londýn nemienil pristúpiť na druhý Mníchov s tým, že by Nemecko získalo nové územia vo východnej Európe.

Nemecku sa však zároveň ponúkal Sovietsky zväz. Stalin nemal s nejakými ideologickými výhradami problémy. Ak by sa dokázal s Hitlerom dohodnúť na vyriešení budúcnosti pásu štátov medzi Baltským a Čiernym morom k spokojnosti oboch, získal by nielen nové územia, ale povzbudil by Nemecko do vojnového konfliktu so západoeurópskymi veľmocami. Boľševická revolúcia by po vyčerpaní bojujúcich štátov mohla postupovať ďalej do Európy.

Napriek tomu viedla Moskva konzultácie s Londýnom a Parížom. V apríli 1939 navrhol Stalin Veľkej Británii a Francúzsku zmluvu o vzájomnej vojenskej pomoci v prípade napadnutia ktorejkoľvek strany nepriateľom. Podmienkou bolo, že sovietska armáda získa pozície v nárazníkovej zóne v páse štátov od Baltského po Čierne more. Rysovalo sa niečo ako druhý Mníchov. Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko by museli na svojom území strpieť sovietske vojská.

Tieto rokovania však boli neperspektívne a slúžili skôr ako nátlak na Nemecko, aby bol Hitler povoľnejší.

Hitler si napriek tomu mohol doslova vyberať. V perspektíve najbližšej budúcnosti sa buď dohodne so Západom, alebo s Východom. Stavil na druhú možnosť. Rokovania medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom boli tvrdé, ale napokon sa v auguste 1939 skončili úspešne. Prijali dohodu o neútočení.

Táto zmluva vošla do dejín ako pakt Molotov-Ribbentrop, lebo ju podpísali ministri zahraničných vecí oboch štátov Viačeslav Molotov a Joachim von Ribbentrop. Dôležitý bol tajný protokol o vymedzení sfér vplyvu. Časť Poľska, Lotyšska, Estónska, Fínska sa ocitla v sovietskej sfére, druhá časť Poľska a Litva v nemeckej.

O pár dní podpísali aj obchodnú zmluvu. Sovietsky zväz dostal od Nemecka vysoký úver, Nemecko zas získalo prístup k sovietskym surovinám. Bez nich by sa Nemecku ťažko viedli útočné vojny. Význam východného partnera podčiarkuje skutočnosť, že v roku 1940 smerovala do Nemecka viac ako polovica sovietskeho exportu.

Spoločne rozpútali druhú svetovú vojnu

Osud Poľska, ktoré sa snažilo hrať v stredoeurópskom priestore vlastnú mocenskú politiku, bol spečatený. Jeho napadnutie z dvoch strán tak ostalo iba otázkou krátkeho času. Podobne mali skončiť pobaltské republiky a Besarábia.

Na pochopenie vtedajších udalostí nestačí vnímať prístup Nemecka a Sovietskeho zväzu iba z pohľadu ideológií, ktoré tam vtedy vládli. Nemožno zabúdať na dávnejšie pozície Nemecka a Ruska v strednej Európe.

Nemecko malo pred prvou svetovou vojnou, keď napríklad neexistovalo Poľsko, väčší územný rozsah a vplyv. Stalin dobre poznal Hitlerov Mein Kampf a uvedomoval si, že nacistický vodca vidí priestor na rozšírenie Nemecka len smerom na východ. Navyše, za hranicami na druhom konci Sovietskeho zväzu sa rozpínalo nebezpečné Japonsko. Stalina do Mníchova v roku 1938 neprizvali, a tak zobral veci do vlastných rúk.

Moskva sa uchádzala o ovládnutie takmer identického územia, ktoré pred prvou svetovou vojnou patrilo Rusku. Nádejala sa, že získa pozície v nárazníkovej zóne v páse štátov od Baltského po Čierne more. Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko by museli na svojom území strpieť sovietske vojská.

Do veľkej miery išlo z oboch strán o posilnenie veľmocenských pozícií, ktoré sa neodlišovali od tých, keď v Belíne ešte nevládli nacisti a v Petrohrade boľševici.

Po skončení druhej svetovej vojny, keď sedel Ribbentrop v Norimbergu na lavici obžalovaných, spomenul si na Stalinov prípitok po podpise zmluvy v auguste 1939. Stalin hovoril o Hitlerovi ako o človeku zasluhujúcom si mimoriadnu vážnosť. Podľa komunistického vodcu sa začala nová fáza sovietsko-nemeckých vzťahov.

Tá sa skutočne začala, lebo týždeň po podpise paktu Nemecko napadlo Poľsko a o dva týždne nato urobil z východu presne to isté Sovietsky zväz. Druhá svetová vojna sa začala. Moskva a Berlín ostali spojencami na takmer dva roky.