Pokrovsk ako figúrka informačnej vojny. Prečo hrozí zopakovanie strategickej chyby

Vojenskí analytici aj niektorí ukrajinskí velitelia sa obávajú, že Kyjev opäť robí chybu tým, že sa snaží udržať mesto pod ťažkým tlakom dlhšie, ako je bezpečné. Cieľom je spôsobiť Rusku čo najväčšie straty, no riskuje sa tým vysoký počet vlastných obetí.

Rusko je blízko k dobytiu Pokrovska, strategického mesta na východe Ukrajiny. Kyjev tak stojí pred ťažkou voľbou: buď sa stiahne, zachráni životy a prizná porážku, alebo bude ďalej bojovať, čím oddiali ruské víťazstvo, ale vystaví sa ešte väčším stratám.

Takáto dilema sprevádza ukrajinskú armádu počas celej vojny. Podobne sa rozhodla držať pozície v Bachmute alebo Avdijivke, ktoré nakoniec padli do ruských rúk. Kritici tvrdia, že včasný ústup by mohol zachrániť vojakov – najcennejší zdroj Ukrajiny vo vyčerpávajúcej vojne proti oveľa silnejšiemu protivníkovi.

Ukrajina obhajuje svoju taktiku argumentom, že držanie miest čo najdlhšie núti ruskú armádu znášať veľké straty na životoch, čo znižuje jej schopnosť bojovať v ďalších bitkách. Súčasťou je aj politický rozmer, keďže obe strany bojujú o to, kto získa prevahu v informačnej vojne. Kyjev sa chce vyhnúť tomu, aby si Moskva pripisovala víťazstvá, ktoré by mohli znížiť morálku doma a ktoré by Kremeľ mohol použiť na presviedčanie Trumpovej administratívy, že podpora Ukrajiny je prehraná investícia.

No keďže časti Pokrovska už Rusko kontroluje a susednému mestu Myrnohrad hrozí obkľúčenie, vojenskí analytici a niektorí ukrajinskí velitelia sa obávajú, že Kyjev teraz možno opakuje chyby z minulosti tým, že na pozíciách zostáva o týždne alebo mesiace dlhšie, ako je potrebné.

„Ukrajina už v minulosti držala niektoré pozície a mestá pridlho, aj keď sa situácia obrátila proti nej,“ povedal Rob Lee, analytik Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky vo Philadelphii, ktorý nedávno navštívil frontovú líniu.

Pokrovsk, mesto, ktoré malo pred vojnou okolo 60-tisíc obyvateľov, by bolo najväčším ukrajinským mestom, ktoré padlo od dobytia Bachmutu v máji 2023. Jeho obsadenie by Rusku otvorilo cestu na sever a posilnilo snahu ovládnuť celý Donecký región, z ktorého už má pod kontrolou približne tri štvrtiny.

Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že situácia pri Pokrovsku je veľmi ťažká a ukrajinské sily sú v obrovskej početnej nevýhode. Napriek tomu zatiaľ neprejavil žiadny náznak, že by zvažoval ústup. Naopak, minulý týždeň navštívil vojakov v oblasti a rozprával sa s nimi o tom, čo potrebujú na obranu mesta.

Ak sa Ukrajina rozhodne držať Pokrovsk ďalej, riskuje dlhé a vyčerpávajúce boje v uliciach, zatiaľ čo Rusko bude do bitky naďalej posielať svoje početnejšie jednotky a väčšie zásoby techniky. Moskve sa zatiaľ darí nahrádzať straty prostredníctvom náborových kampaní s vysokými finančnými odmenami. Ukrajina sa pritom už dlhšie trápi s nedostatkom vojakov.

Viačeslav Ševčuk, veliteľ dronového práporu 68. samostatnej brigády, ktorý bojuje v Pokrovsku, upozornil, že ukrajinská armáda nie je dobre pripravená na boj v mestách. Podľa neho chýbajú vojaci na čistenie nepriateľských pozícií a v zastavaných oblastiach nedokáže naplno využiť svoje drony – budovy poskytujú ruským vojakom úkryt a sťažujú ich odhaľovanie. Ukrajinská obrana je zároveň veľmi zraniteľná voči ruským ťažkým navádzaným bombám, ktoré dokážu zničiť celé obranné línie.

„Mám pocit, že o osude tohto mesta je už rozhodnuté,“ povedal Ševčuk. „Musíme chrániť našich vojakov a stiahnuť ich včas. Nevidím nič zlé ani hanebné na tom, keď sa presunieme na výhodnejšie pozície.“

Pokrovsk a Myrnohrad boli dlhý čas hlavnou prekážkou ruského postupu v Donecku. Rusi na ne útočia už viac ako rok, no ukrajinská obrana a rozsiahle využívanie dronov ich dokázali zadržať.

Opakované útoky však postupne oslabili ukrajinské obranné línie. Ruské jednotky teraz čoraz viac využívajú malé útočné skupiny, ktoré sa dokážu nepozorovane pretlačiť cez nedostatočne obsadené pozície. Pomáha im aj zlé počasie, ktoré obmedzuje ukrajinské prieskumné drony, a tak sa im darí prenikať do mesta.

Tento týždeň sa na sociálnych sieťach rozšírilo video, na ktorom ruskí vojaci vstupujú do Pokrovska z juhu po ceste zahalenej hustou hmlou. Záznam, ktorého pravosť a polohu overil denník New York Times, ukazoval nesúrodú kolónu vojakov, ktorí sa viezli na motocykloch a na strechách áut, pričom niektorým dokonca chýbali dvere. Po ceste postupovali zdanlivo bez akéhokoľvek odporu.

Nie je však jasné, či sa Ukrajine podarí zatiahnuť tieto ruské jednotky do zdĺhavých bojov v uliciach Pokrovska a oslabiť tak ruskú armádu.

V Bachmute sa bojovalo celé mesiace, až kým mesto zostalo celkom v troskách.

Britský think tank Royal United Services Institute vo svojej správe z minulého roka uviedol, že obrana Bachmutu mala spočiatku zmysel, pretože Kyjev dokázal spôsobiť Rusku veľké straty.

Keď však ruské jednotky postúpili natoľko, že sa ukrajinské zásobovacie cesty do Bachmutu dostali na dostrel delostrelectva, „pomer strát sa obrátil v neprospech Ukrajiny“, písalo sa v správe. Aj napriek tomu sa ukrajinské velenie rozhodlo v boji pokračovať, aby nevyvolalo dojem slabosti, a to najmä v čase, keď sa snažilo získať ďalšiu vojenskú pomoc od západných spojencov.

V Bachmute zahynulo alebo utrpelo ťažké zranenia asi 10‑tisíc ukrajinských vojakov, zatiaľ čo ruské straty boli približne štvornásobné. Väčšinu ruských síl tam tvorili odsúdení zločinci naverbovaní žoldnierskou skupinou Wagner, čo Kremľu výrazne uľahčilo prijať taký vysoký počet obetí bez toho, aby to doma vyvolalo nespokojnosť.

Podľa správy by bolo pre Ukrajinu najlepším riešením stiahnuť sa na novú obrannú líniu.

Koncom roka 2023 sa ťažisko bojov presunulo do Avdijivky, silne opevneného mesta južne od Bachmutu. Podľa analýzy nezávislých spravodajských portálov Mediazona a Meduza, založenej na údajoch z ruských súdov, tam Rusko utrpelo ešte väčšie straty – najmenej 20‑tisíc padlých.

Ruské jednotky pokračovali v útokoch napriek týmto stratám. Na rozdiel od Bachmutu sa do mesta nepokúšali preniknúť priamo, ale postupne ho obkľučovali, aby prinútili Ukrajinu k ústupu. Túto taktiku neskôr využili aj v ďalších mestách na východe, napríklad vo Vuhledare.

Ukrajinské jednotky však zostali v Avdijivke aj vtedy, keď sa ruská slučka obkľúčenia sťahovala. Keď sa vo februári 2024 bitka chýlila ku koncu, ukrajinskí vojaci museli ustupovať cez koridor široký asi 1,5 kilometra, a to pod ťažkou nepriateľskou paľbou. Stovky z nich mohli byť počas chaotického ústupu na poslednú chvíľu zajaté alebo sú nezvestné.

V súčasnosti panujú obavy, že podobná situácia ako v Pokrovsku sa môže zopakovať aj v Myrnohrade, ktorý leží na východ od mesta.

Ruské jednotky postupujúce z Pokrovska a zo severu vytvorili okolo Myrnohradu kliešte, pričom podľa mapy ukrajinskej skupiny DeepState, ktorá monitoruje vývoj na bojisku, zostal vojakom únikový koridor široký menej ako tri kilometre. Podľa Bohdana Januša, zástupcu veliteľa práporu 79. ukrajinskej výsadkovej brigády, v oblasti stále bojuje niekoľko stoviek ukrajinských vojakov.

Januš priznal obavy z možného obkľúčenia, no on aj ďalší velitelia tvrdia, že zatiaľ k nemu nedošlo. Niektoré cesty do mesta sú stále priechodné a hmla, ktorá predtým pomohla ruským jednotkám preniknúť do Pokrovska, teraz umožňuje Ukrajine rotovať vojakov do Myrnohradu.

„Zálohy fungujú, velenie reaguje a vidíme, že obranná línia drží,“ povedal Oleksandr Bannikov, seržant z ukrajinskej 38. námornej brigády.

Ukrajinskí vojaci bojujúci v Myrnohrade tvrdia, že nedostali žiadne rozkazy na ústup a že sa plne sústreďujú na to, aby útočiacim ruským jednotkám spôsobili maximálne možné straty.

Otázkou – podobne ako v Bachmute a Avdijivke – zostáva, kedy sa pomer strát obráti proti Ukrajine a či sa Kyjev rozhodne mesto opustiť.

Neustále ruské útoky vytvorili pozdĺž frontu trhliny, ktoré Moskva využila na preniknutie. V posledných dňoch obsadili ruské jednotky šesť osád v Záporožskej oblasti juhozápadne od Pokrovska, čo predstavuje nezvyčajne rýchly postup.

Ak sa vojaci nestiahnu z Pokrovska a Myrnohradu, „môžeme sa ocitnúť v situácii, keď nebude mať kto zaplátať dieru na fronte“, varoval na Facebooku Vitalij Dajneha, zakladateľ ukrajinskej charitatívnej organizácie Come Back Alive. „V takom prípade opevnenia, ktoré sme vybudovali v obrannom pásme za frontom, rýchlo padnú do rúk nepriateľa,“ dodal.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.