„Dať niekomu verdikt smrti, aby netrpel, je v niečom tiež pokrivená realita – aj detičky, ktoré majú rôzne zdravotné diagnózy, vedia byť obrovským darom pre rodiny,“ konštatuje Olšovská.
Podotýka, že ochrana nenarodených detí nesúvisí s kresťanskou vierou. Človek nemusí byť kresťan, aby niečo také považoval za morálne nesprávne, rovnako ako nemusí byť žid, aby odsúdil holokaust.
V neposlednom rade sa stavia proti rôznym typom antikoncepcie a vyzdvihuje prirodzené metódy plánovania rodičovstva. „Myslím si, že potratom by skôr predchádzalo uvedomenie si, že sex nie je základná biologická potreba tak, ako napiť sa vody a zjesť jedlo, a že sme racionálne ľudské bytosti, ktoré vedia spraviť racionálne rozhodnutie,“ hovorí.
Hardoš: Kresťanisti, chodiace vuvuzely
Hardoš sa v statuse chytil najmä Olšovskej výroku, ktorý Denník N vybral aj do nadpisu. A síce prečo by ženy nemohli zabiť aj svoje dvojročné dieťa, ak sa napríklad dostanú do zlej finančnej situácie, keď je to na Slovensku považované za dostatočný dôvod na umelý potrat do 12. týždňa tehotenstva.
Ľudský život v príspevku prirovnal k hromade piesku, ktorá tiež nemá určené, koľko zrniečok musí obsahovať, aby bola hromadou. „Boha**ista. Dôvod, prečo vás to rozčuľuje, je, že tu niekto po vás chce, aby ste zrnko piesku považovali za hromadu,“ napísal Hardoš.
Plod podľa neho nie je plnohodnotná „osoba“, ktorej život má absolútnu ochranu. „Do 20 týždňov je vyslovene smiešne hovoriť o osobe, rovnako ako z hrsti piesku nebude hromada,“ uviedol.
Doplňme, že 20 týždňov je hranica polovice gravidity, keď dieťaťu rastú vlasy, a ak ide o dievča, má plne sformovanú maternicu a zásobu vajíčok na celý život.
Politológ ďalej označil kresťanských absolventov Kolégia Antona Neuwirtha za demagógov a „chodiace vuvuzely, čo okupujú intelektuálnym hlukom našu pozornosť a bránia jasnému mysleniu“.
Skonštatoval, že Olšovská „prináša do verejného priestoru očividne hlúpe a manipulatívne filozofické argumenty“. A na margo pohnútok, ktoré ju viedli k tomu, aby verejne argumentovala v prospech nenarodených detí, sa vyjadril, že existujú tri možnosti: „Buď je úroveň vzdelávania na Kolégiu Antona Neuwirtha, ale aj na Oxforde, kde dotyčná údajne študovala, taká mizerná, alebo je pani taká nesmierne hlúpa, alebo veľmi dobre vie, čo robí, a je s tým ok.“
Paradoxom je, že Hardoš následne obmedzil možnosť komentovať príspevok. Nie však pre kritikov Olšovskej, ale pre jej podporovateľov, ktorých pro-life názory označil za „emocionálne inkontinencie“. Pod statusom si tak možno prečítať len nesúhlasné reakcie a nadávky na adresu hovorkyne Národného pochodu za život.
Aj nesúhlasný postoj sa dá vyjadriť slušne
Hardošov osobný útok na Olšovskú a jej názory je v ostrom kontraste s tým, ako rozhovor opísal autor a redaktor Denníka N Michal Červený. Ten na sociálnej sieti skonštatoval, že aj keď si v niektorých momentoch musel hrýzť do jazyka, jeho cieľom bolo konfrontovať Olšovskú s niektorými argumentmi a štúdiami a počúvať jej odpovede. A to bez toho, aby ju ďalej konfrontoval a debatu argumentačne zacyklil.
„To bol pre mňa základ celého rozhovoru. Prečo? Lebo mi to chýba v našom verejnom priestore. Demokracia na Slovensku nemá šancu bez spolupráce liberálov a konzervatívcov. Ale vlastne, mali by sme sa rozprávať, aj keby to nebolo ‚len‘ o demokracii,“ napísal Červený.
Dodal, že niektorí ľudia ešte nemajú jasný názor alebo sú na pomedzí. „Slušná výmena postojov dvoch ľudí im môže pomôcť v zorientovaní. Môžem len dúfať, že sa to aspoň trochu podarilo,“ uzavrel novinár.
Na stranu Olšovskej sa postavila napríklad Daniela Obšajsníková, koordinátorka projektu Ráchelina vinica, ktorý poskytuje pomoc ľuďom zasiahnutým dôsledkami spontánneho alebo umelého potratu. Skonštatovala, že kresťanom nejde o moc, ale o ochranu žien, ktorým nikto vopred nepovie o dôsledkoch potratu.
„Ak nie je človek osobou od počatia, vysvetlite mi, ako je možné, že ženy, ktoré išli na potrat už aj v 9. či v 12. týždni, majú nočné mory a desy s bábätkami? Spôsobujú im traumy, lebo zdesené sa v noci zobudia, nemôžu celé hodiny zaspať, iba plačú? Prečo sa im nesníva so zhlukom buniek, či s časťou sliznice?!“ reagovala Obšajsníková.
Rovnaké skúsenosti opísala v rozhovore pre Štandard psychologička Zuzana Straková z Poradne Alexis.
Šimon Sádovský, vedúci seminárov v akademickom programe Spoločenstva Ladislava Hanusa, zasa zdôraznil, že Hardoš v komentároch pod statusom klamal, keď tvrdil, že v USA možno v ôsmom mesiaci vykonať potrat len z medicínskych dôvodov. Vo viacerých štátoch je to totiž možné na vlastnú žiadosť matky.
„Od akademika by človek očakával, že si vie overovať fakty,“ skonštatoval.
