Rozhodnutie vyšetrovateľa nie je právoplatné a je proti nemu možné podať sťažnosť, čo ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka aj urobilo. Minister obrany Kaliňák označil rozhodnutie za škandál a dodal, že je „šokujúce“ a „absurdné“.

Denník Štandard požiadal ÚBOK o sprístupnenie uznesenia o zastavení trestného stíhania, no do dňa publikovania textu úrad neposkytol uznesenie vyšetrovateľa ani jeho odôvodnenie.

Rozpor vyšetrovania so závermi odborníkov

Závery vyšetrovateľa, tlmočené hovorkyňou bratislavskej krajskej prokuratúry Gabrielou Kováčovou, sú o to prekvapivejšie, že im odporujú nielen názory ústavných právnikov o nemožnosti takéhoto úkonu zo strany vlády v demisii, ale aj samotné zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) v tejto veci.

Celý tím Darca bol v novembri 2024 zriadený práve na základe správy NKÚ, ktorá konštatovala mnohé nezákonnosti pri kontrole toho, ako bývalá vláda darovala vojenskú techniku Ukrajine. Dnes vyšetrovateľ žiadne zistenia nepovažoval za relevantné na odôvodnenie vedeného trestného stíhania.

K otázke, či má vôbec vláda v demisii právomoc darovať vojenský materiál do zahraničia, sa vyjadrili viacerí odborníci. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, ústavný právnik Vincent Bujňák aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský poukazovali na nezákonnosť celého darovania.

Podstata výhrad odborníkov spočívala v tom, že dočasne poverená vláda nesmie v zmysle Ústavy SR v žiadnom prípade rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré jednoznačne patrí darovanie vojenskej techniky štátu vo vojne.

Darovaním stíhačiek Ukrajine teda došlo k porušeniu Ústavy SR. Nebolo pritom podstatné, či sa na stíhačky nazeralo ako na použiteľné vojenské stroje alebo na nefunkčné zariadenie, pre ktoré Slovenská republika nemala žiadne uplatnenie, ako sa to snaží vykresľovať Jaroslav Naď.

Ak by išlo o funkčné stroje, ich darovaním bola oslabená obranyschopnosť štátu, čo je nepochybne dôležitá otázka vnútornej politiky. Ak by išlo o stroje pre Slovenskú republiku síce nepoužiteľné, ale pre Ukrajinu jednoznačne vojenské a zrazu pojazdné bojové lietadlá, aj tak ide v prípade darovania o dôležitú otázku zahraničnej politiky.

Analýzu poprel NKÚ aj Heger

Vtedajší minister argumentoval právnou analýzou, o ktorú darovanie opieral. Tú však nikto v tom čase nevidel a nebola poskytnutá ani verejnému ochrancovi práv pri jeho kontrole ministerstva. Následná kontrola NKÚ potvrdila, že žiadna analýza neexistovala.

Neexistenciu takejto analýzy potvrdili viaceré osoby, ktoré sa jej dožadovali, ale aj niekdajší predseda vlády Eduard Heger, ktorý v minulosti stál na tlačovej konferencii pri tejto téme hneď vedľa Jaroslava Naďa.

Kontrolóri v tejto súvislosti teda identifikovali riziko, ktoré sa viaže na ústavný mandát vlády v demisii rozhodovať o darovaní vojenskej techniky inému štátu.

Darovanie stoviek miliónov eur sprevádza množstvo nezákonností

Samotná kontrola NKÚ pritom obsahovala závery o množstve nezákonností zo strany bývalej vlády.

NKÚ v správe uvádza, že proces darovania hnuteľného majetku vojenskej povahy sprevádzali procesné aj významné administratívne nedostatky.

Vtedajšia vláda darovala Ukrajine materiál o takmer 32 miliónov eur viac, ako deklarovala, a to bez právneho podkladu. Okrem toho vláda tvrdila, že darovaný materiál bude prebytočný majetok štátu, no v skutočnosti kontrola zistila, že daný materiál vôbec nebol vyhlásený za prebytočný.

Najväčšiu položku medzi darovaným materiálom tvorili stíhacie lietadlá MiG-29, odpaľovacie zariadenia KUB a protilietadlové rakety v hodnote viac ako 500 miliónov eur.

Vyčíslenie tejto hodnoty vojenského materiálu preukazuje dokument predložený NKÚ zo strany sekcie obrannej politiky MO SR, ktorý ministerstvo dodalo k uzneseniu vlády č. 118 zo dňa 17. 03. 2023.

Uznesenie obsahuje aj darovaciu dohodu medzi vládou SR a kabinetom ministrov Ukrajiny, ktorá má päť strán. Touto dohodou darovala Slovenská republika vojenský majetok za viac ako 500 miliónov eur.

Podľa uznesenia vlády z roku 2023 malo ísť o darovaný materiál v danej hodnote, no Generálny štáb Ozbrojených síl SR uviedol NKÚ sumu o tri milióny eur vyššiu, čo NKÚ vo svojej správe zohľadnil ako výrazný rozdiel v darovanej sume.

Vojenský materiál nebol vyhlásený za nadbytočný

Kontrola konštatovala chýbajúce oprávnenie darovať vojenský materiál, ktorý navyše ani nebol vyhlásený za nadbytočný. Argument nadbytočnosti pritom bývalý minister obrany často využíva k tomu, aby demonštroval, že štátu vlastne nemohla vzniknúť škoda, keď prišiel o nepoužiteľný majetok.

NKÚ vo svojej správe uvádza aj to, že darovaním protivzdušnej obrany bez zabezpečenia jej reálnej náhrady bola ohrozená obranyschopnosť krajiny. O tom, že Jaroslav Naď klamal a zavádzal ohľadom zabezpečenia obranyschopnosti krajiny, hovoria aj jeho bývalí politickí spojenci Richard Sulík a Igor Matovič.

Všetky tieto zistenia NKÚ, najmä o hodnote darovaného majetku, ako aj závery mnohých odborníkov o nezákonnom postupe vlády v demisii pri darovaní vojenskej techniky, boli zrejme chybné.

Naď vysvetľoval niektoré aspekty vyšetrovania

Vyšetrovateľ ÚBOK videl veci diametrálne odlišne. Žiadna spôsobená škoda napriek darovaniu 500-miliónového majetku štátu (a teda občanov a daňových poplatníkov) a žiadne prekročenie právomocí vlády v demisii (hoci na to nemala žiaden mandát) – skutok nie je trestným činom.

Ako sa vyšetrovateľ vysporiadal s obrovskými nedostatkami, na ktoré upozornili kontrolóri a právnici, nie je zatiaľ známe.

Príliš dlhé čakanie na jedno uznesenie

Napriek niekoľkotýždňovým snahám získať uznesenie o zastavení trestného stíhania, ktorého odôvodnenie by objasnilo postup vyšetrovateľa, ÚBOK ho do času publikovania článku redakcii neposkytol.

V tomto smere je potrebné povedať, že tlačové oddelenie úradu eviduje žiadosť o sprístupnenie uznesenia zo strany denníka Štandard a na jeho poskytnutie má stále maximálnu zákonnú lehotu, ktorá je 12 dní.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám však prednostne stanovuje povinnosť vybaviť žiadosť bezodkladne. Nie je zrejmé, čo bráni sprístupniť médiám jedno uznesenie vyšetrovateľa obratom, najmä ak ide o tak vysoko profilovú vec z pohľadu verejného záujmu, ako bolo darovanie vojenskej techniky na Ukrajinu.

Ostáva len dúfať, že dané uznesenie vyšetrovateľa je tak rozsiahle a teda aj skvelo odôvodnené, že je potrebné vykonávať rozsiahle úpravy pred jeho sprístupnením verejnosti.

Bližší pohľad na tieto otázky okolo darovania vojenských stíhačiek zatiaľ poskytol samotný Jaroslav Naď v rozhovore s moderátorom Petrom Bielikom.

Exminister tvrdí, že Migy mohli darovať preto, že to „určila prezidentka Čaputová, ktorá vlastne prevzala zodpovednosť za poverenie vlády a svojím rozhodnutím určila naše právomoci.“

Medzivládna dohoda a medzinárodná zmluva

„To určenie vyšlo v Zbierke zákonov a má silu zákona. V zbierke bolo napísané, že môžeme uzatvárať medzivládne dohody, a taká bola aj tá pri darovaní Migov.“

Odhliadnuc od skutočnosti, že ani prezidentka nemôže vláde v demisii priznávať právomoci, ktoré Ústava SR danej vláde výslovne zakazuje vykonávať, je potrebné poukázať aj na to, že darovanie štátneho majetku inej krajine je možné iba na základe medzinárodnej zmluvy.

Jaroslav Naď však tvrdí, že medzivládna zmluva je typ medzinárodnej zmluvy (ktorú ale vláda v demisii nemohla uzatvárať), vďaka ktorej mohli stíhačky darovať. Medzivládna je podľa neho preto, že bola uzavretá medzi vládami SR a Ukrajiny.

Po tejto „právnickej finte“ Jaroslava Naďa prišlo jeho vysvetlenie aj ohľadom darovania a absencie škody v trestnom konaní. Predseda Demokratov vysvetlil, že „hoci išlo o dar, Slovenská republika dostala finančné plnenie zo strany Európskeho mierového nástroja.“

Takýto „odplatný dar“ preverovala aj kontrola NKÚ, ktorá zistila, že Slovensko dostalo približne iba polovicu hodnoty darovaného materiálu zo strany EÚ. Bývalý minister obrany to dáva za vinu Maďarsku a jeho premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý má blokovať vyplatenie zvyšnej časti.

Následne exminister doplnil, že stíhačky už boli nepoužiteľné a nemohli chrániť slovenský vzdušný priestor, a preto ich daroval Ukrajine, aby chránili nebo tam.

S týmito závermi sa zrejme musel uspokojiť aj vyšetrovateľ ÚBOK, ktorý trestné stíhanie zastavil. Nejaká právna stránka nezákonného darovania vlády v demisii štátneho majetku v hodnote stoviek miliónov eur, pri ktorom vlastne nevznikla žiadna škoda napriek zisteniam NKÚ, predsa nemôže stáť v ceste dobrému úmyslu pomôcť Ukrajine.

Vzhľadom na sťažnosť zo strany ministerstva obrany bude o veci rozhodovať nadriadený prokurátor.

Tento prípad rozhodne stanoví precedens, čo všetko si môžu politici dovoliť v mene „vyššieho dobra“, ktoré však už tradične zaplatia občania tejto krajiny.