„Pilotné testovanie prebiehalo pôvodne na troch policajných školách. Na základe realizovaného prieskumu sa však ukázalo, že nie všetky školy majú vybudované kamerové systémy, preto sme výber rozšírili o ďalších šesť škôl,“ ozrejmil rezort pre Štandard.
Podľa ministerstva bolo rozšírenie nevyhnutné najmä preto, aby sa preverilo fungovanie systému v prostredí škôl, ktoré už kamerové systémy majú, ale aj v tých, kde bude potrebné technológiu vybudovať úplne od základov.
„Chceme zabezpečiť, aby budúce riešenie bolo dostatočne adaptívne a použiteľné vo všetkých typoch školských zariadení. Kamerový záznam pomáha rýchlej orientácii v situácii a môže významne skrátiť čas zásahu polície či záchranných služieb,” doplnil rezort.
Ako ďalej zdôraznil, kamery budú monitorovať výhradne vonkajší priestor školy. Majú slúžiť ako preventívne opatrenie, odrádzať od šírenia poplašných správ, vyhrážok či inej protizákonnej činnosti v okolí škôl.
Projekt za desiatky miliónov eur
Inštalácia kamerových systémov je súčasťou širšieho balíka opatrení na zvýšenie bezpečnosti zraniteľných skupín, ktorý vláda schválila ešte v septembri 2024. Návrh systémového riešenia bezpečnosti osôb v objektoch základných a stredných škôl počíta s implementáciou bezpečnostných opatrení do konca roka 2026.
Ministerstvo tvrdí, že ide o nevyhnutný krok na zabezpečenie nerušeného výchovno-vzdelávacieho procesu a ochrany práva na vzdelanie. Projekt má byť financovaný z prostriedkov Programu Slovensko, pričom na jeho realizáciu je vyčlenených viac ako 62 miliónov eur.
Biometria iba vo výnimočných situáciách
Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Zuzana Valková pre Štandard potvrdila, že úrad v tejto chvíli nedisponuje všetkými potrebnými informáciami na posúdenie súladu projektu s európskym nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR).
„Vo veci zavedenia kamerových systémov na školách sme v komunikácii s Ministerstvom vnútra SR. Čakáme na doplnenie informácií,“ zdôraznila Valková.
Jednou z diskutovaných tém je aj spracúvanie biometrických údajov žiakov. Predsedníčka úradu upozorňuje, že ide o obzvlášť citlivé osobné údaje a ich používanie v školskom prostredí má byť prísne limitované.
Podľa Valkovej nie je možné odpovedať všeobecne bez poznania konkrétneho účelu alebo typu biometrie, no platí, že školy môžu biometrické údaje spracúvať len vo výnimočných situáciách.
Bežná prax, ktorá by sa opierala iba o súhlas žiaka či rodiča, v tomto prípade nestačí. GDPR ukladá v rámci takéhoto spracúvania prísne podmienky vrátane jasného odôvodnenia nevyhnutnosti.
Nedostatočné informácie, nevhodné umiestnenie kamier
Úrad zároveň upozorňuje, že aj dnes sa pri používaní kamerových systémov v školách opakujú rovnaké nedostatky. Medzi najčastejšie chyby patrí slabé informovanie zákonných zástupcov a žiakov o tom, kde a prečo sa monitoruje, aká je lehota uchovávania záznamov a kto k nim má prístup.
Ďalším problémom je podľa Valkovej aj neprimerané umiestňovanie kamier. „Stretávame sa s inštalovaním kamier v zónach, kde je to neprimerané alebo dokonca neprípustné, ako sú toalety, oddychové priestory či učebne,“ upozornila.
Pre Úrad na ochranu osobných údajov bude preto kľúčové, ako ministerstvo vnútra nastaví pravidlá na celoplošné zavedenie kamerových systémov s podporou umelej inteligencie.
Sledovací experiment?
Miroslava z Trenčína, mama ôsmaka na základnej škole, by s inštaláciou kamier na školách nemala problém.
„Ak kamery dokážu zabrániť tomu, aby sa okolo školy pohybovali podozriví ľudia, tak prečo nie? Dnešná doba je iná ako kedysi. Radšej budem vedieť, že deti sú v bezpečí, aj keď to znamená nejakú technológiu navyše,” povedala pre Štandard.
Peter z Považskej Bystrice, ktorý je otcom dvoch školopovinných detí, o projekte ministerstva vnútra pochybuje. „Mňa to vôbec nepresvedčilo. Podľa mňa sa školy môžu premeniť na objekty, v ktorých budú deti prirodzene vnímať neustály dohľad ako normu,” opísal pre Štandard.
Zároveň zdôraznil, že kamery neriešia podstatu problémov, pre ktoré ich ministerstvo zavádza. „Iba sa buduje pocit, že všetko treba sledovať,“ doplnil.
Opatrný postoj k plánovanému zavedeniu kamerových systémov na školách zastáva aj Lenka z Bratislavy, mama piatačky.
„Bezpečnosť detí je dôležitá, takže rozumiem, prečo to štát rieši. Na druhej strane, stále chýba veľa detailov, najmä o tom, ako budú dáta chránené, kto k nim bude mať prístup, ako dlho sa budú uchovávať,“ upozornila pre Štandard.
Doplnila, že kým tieto otázky nebudú zodpovedané, je prirodzene zdržanlivá. Podľa Lenky môže ísť o zmysluplný projekt, „ale iba ak sa nastaví transparentne a striktne podľa pravidiel“, čo považuje za základnú podmienku jeho akceptovania rodičmi aj verejnosťou.
