„Rovnako si myslím, že spoluprácou s KDH sme dokázali presadiť veľmi dobrú novelu ústavy vďaka spoločnému pozmeňovaciemu návrhu. To sú pre mňa dôležité výsledky,“ uviedol Krajniak. Dodal, že pod týmto návrhom bol podpísaný aj Mikloško. „Takže neviem, v čom by mal byť tento návrh radikálny, keď ho podporili všetci poslanci KDH a KÚ,“ poznamenal Krajniak.
Mikloško však odmietol, že by jeho vyjadrenie o radikalizme KÚ súviselo s nedávno schválenou novelou ústavy, hoci má k nej svoje výhrady.
Spolu s Františkom Majerským z klubu KDH v septembri nehlasoval za ústavnú novelu, ktorá sa týka kultúrno-etických otázok. Práve hlasovanie so Smerom Roberta Fica Mikloškovi prekážalo.
Pred letom Mikloško tvrdil, že premiér Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu, čo je protidemokratické aj protikresťanské. „On sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave, ale veď to je úplný podvod. Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať?“ pýtal sa.
Mikloško: Slovensko nie je katolícky štát
Poslanec cez víkend v relácii JOJ hovoril, v čom bolo podľa neho KDH silné za čias, keď bol jeho členom. Bolo kresťanskou stranou, ale „my sme nevnucovali iným svoj názor“.
„Slovenská republika nie je katolícky štát. Čiže využiť momentálne nejakú historickú chvíľu v parlamente a presadiť tam názory, ktoré hodne vychádzajú len z katolicizmu, je riskantné,“ povedal Mikloško. Podľa neho je Slovenská republika sekulárnym štátom a nedá sa hovoriť, že ľudia sa majú riadiť katolíckou morálkou. Podotkol, že aj komunisti sa snažili vtláčať vlastnú pravdu a „tak sme sa bránili“. Poslanec sa obáva, že teraz sa bude brániť sekulárna spoločnosť a otvoril sa problém, ktorý nebude mať konca.
Zvláštna doba podľa Krajniaka
Krajniak zdôraznil, že keď politik zastáva nejaké hodnoty, tak ich má aj presadzovať. „Nepovažujem to teda za radikálne. Je normálne a prirodzené, že nemáme v politike lavírovať, ale hovoriť, čo si myslíme a robiť to, čo hovoríme,“ povedal.
Podľa šéfa KÚ „žijeme v zvláštnej dobe“. Poukázal na to, že ak niekto povie, že poznáme iba dve pohlavia – mužské a ženské –, ktoré sú dané biologicky pri narodení, tak je to považované za radikálne.
Rovnako, ak sa povie, že rodičia by mali mať právo vedieť a rozhodovať v citlivých kultúrno-etických otázkach alebo v sexuálnej výchove, či ich deti majú navštevovať prednášky nejakej mimovládnej organizácie, alebo nie. Takisto to podľa Krajniaka platí aj v otázke obchodovania s ľuďmi, pretože dohody o surogátnom materstve sú takýmto obchodovaním s ľuďmi.
KDH a KÚ spolu?
Do parlamentných volieb zostávajú necelé dva roky. Zatiaľ sa politici bránia hovoriť o tom, či sa KDH a KÚ dohodnú na nejakej forme spoločného postupu.
V posledných voľbách v roku 2023 išla KÚ v koalícii s Matovičovým hnutím OĽaNO, dnes Hnutie Slovensko. Naopak, rokovania s KDH stroskotali. Predseda KDH Milan Majerský v tom čase povedal, že KÚ išlo len o miesta na kandidátke.
„Budúce parlamentné voľby sú ešte veľmi ďaleko. Úvahy o tom, ako postupovať, sa rozvinú až po budúcoročných komunálnych a regionálnych voľbách,“ naznačil Krajniak.
Ako však poznamenal, teší ho, že obidva politické subjekty spolupracujú na programovo blízkych konzervatívnych aktivitách, ako bola novela ústavy. Spomenul tiež, že sa podieľali na organizovaní protestu proti školským zákonom z dielne ministra Tomáša Druckera.
S KDH si tiež spoločne pripomenuli November ’89 v Dóme sv. Martina a na Rudnayovom námestí v Bratislave.
