Scholzomat. Nečakaný favorit volieb v Nemecku

Sociálny demokrat Olaf Scholz sa zrazu ukazuje ako horúci kandidát na spolkového kancelára. No mesiac pred voľbami nič nemá isté. Nálady nemeckých voličov sú premenlivé.

Kto sleduje dianie v Nemecku len sporadicky, nestačí sa čudovať. Tri preferenčne dlhodobo najväčšie politické strany vyhlásili na jar kandidáta na kancelára. Máme ešte mesiac do volieb a za uplynulých niekoľko týždňov to vyzeralo, sťaby každý z troch kandidátov vychádzal ako neporaziteľný víťaz volieb. Viacnásobná zmena nálad však môže prekvapiť len toho, kto považuje Nemcov v zmysle starého klišé za chladné, racionálne rozhodujúce automaty. Už posledné celonárodné voľby v roku 2017 ukázali, že Nemci vedia byť rov­na­ko náladoví ako iné národy. Na jar oslavovali kandidatúru euro­po­litika Martina Schulza sťaby príchod mesiáša a na jeseň utrpel tento kandidát najhorší debakel v histórii štátostrany SPD.

Kampaň roka 2021 sa začala tým, že najprv suverénne valcovala kandi­dátka Zelených, mladučká a ne­skúsená funkcio­nár­ka Annalena Baer­bocková. Tá si po sérii prešľapov, ktoré ukázali v plnej nahote ne­pri­pra­ve­nosť jej osoby a jej mediálneho tímu, už ani ne­píše na plagáty Kanz­ler­kandi­da­tin. Zelená bublina praskla. Ze­le­ní a zvlášť ich kan­di­dát­ka začali vo výšinách v okolí 30 per­cent, aby sa aktuálne pre­pad­li na 17 percent.

Súbežne s ústupom obľúbencov nemeckých novinárov sa začal pomalý vzostup podceňovaného kandidáta kresťanskodemokratickej únie CDU/CSU. Mäkký a žoviálny katolík Armin Laschet sotva nadchol nejakého voliča, to v žiadnom prípade nie, ale v preferenciách viedol a rátalo sa s tým, že sa kancelárom – hoci s veľmi slabým výsledkom – stane. Prišla smrteľná povodeň v údolí rieky Ahr a kamera zachytila Lascheta, ako sa na mieste katastrofy smeje. Nemecké médiá vyriekli nemilosrdný ortieľ: úspešný krajinský premiér, ktorý stratil dôveru mno­hých Nemcov už pre svoj váhavý prístup ku korone, kann Krise nicht, teda je ne­schop­ný obstáť v krízových situáciách. S niekoľkotýž­dňovým meškaním nasledoval najhlbší prepad v his­tó­rii CDU. Jeden prieskum nameral CDU už len 22 percent. Strana prepadla panike, prví straníci už vyzvali Lascheta na stiahnutie kandidatúry.

• 

• 

A tak teraz odrazu kraľuje plešatý pánko, o ktorom väčšina Slovákov v ži­vo­te nepočula –odchádzajúci minister financií, 63-ročný sociálny de­mokrat Olaf Scholz. SPD už síce mala troch kancelárov, v tieni kancelárky Angely Merkelovej však už roky neprekročila v prieskumoch 15 percent. Kandidáta na kancelára nominúvala SPD skôr zo zotrvačnosti. Teraz na ťažko skúšaných sociálnych demokratoch vidieť, ako ich náhly úspech zaskočil. Predbehli Zelených a v prieskume, v kto­rom, mimochodom, dve tradičné štátostrany, ktoré desaťročia volilo 90 per­cent Nem­cov, stratili spoločnú vládnu väčšinu, dosiahli 22 per­cent. Na otázku, kto z troch kandidátov má na post kancelára, zatiaľ relatívna väčšina od­po­vedá – Scholz.

Neprichádza do úvahy, že by za zmŕtvychvstaním SPD bola nejaká čarovná charizma. Scholz je aj na nemecké pomery mimoriadne strohý severan. Bezdetného právnika kedysi najlepšie charakterizoval Die Zeit, liberálny týždenník z Scholzovho rodného Hamburgu, keď mu nežne pridelil pomenovanie Scholzomat. Scholz na to reagoval slo­vami, že nálepka je „veľ­mi výstižná“ a zdôraznil, že sa v re­dakcii nikdy ne­sťa­žoval, keď ho takto nazývali. Neznamená to však, že Scholz má nejaký extra zmysel pre humor. Len ako automat triezvo hodnotí aj seba samého.

Scholzomat tu bol akoby odjakživa. Bývalý primátor Hamburgu sa drží 19 rokov v najvyšších etalónoch nemeckej politiky, pritom ho ľudia nikdy nemali zvlášť radi, straníci z SPD najmenej.  Keď v roku 2019 – v rámci dlhomesačného trápneho kastingu – kandi­do­val na pred­sedu SPD, prehral v druhom kole. Čo sa deje, keď politika, kto­rého jeho vlas­tní pred dvoma rokmi vy­kopli, chcú teraz za kancelára?

Nuž, praje mu dopyt dnešných čias. Celé Nemecko takmer rok bralo ako hotový fakt, že po voľbách príde dvojkoalícia CDU/CSU so Zelenými. Lenže tá väčšinu stratila. Odrazu sa živo debatuje o trojkoa­lícii, ktorá doteraz nebola témou, lebo nedosiahla v žiadnom prie­s­kume väčšinu – SPD, Zelení a pravicovo-liberálna FDP. Strane FDP sa da­rí, lebo odčerpáva zneistených voličov od CDU. Vnútorná lo­gi­ka ta­kého nemeckého zlepenca má spočívať v tom, že strohý Scholz spo­lu s protrhovou FDP by mohol vyvážiť radikálne zelený program Ze­lených, aj svojej vlastnej SPD. Slovom, niektorí dúfajú, že Scholz spolu s liberálmi zachráni nemecký priemysel.

Scholz je totiž akýsi pravicový sociálny demokrat. Keď posledný kan­celár za SPD Gerhard Schröder zliberalizoval zákonník práce, Scholz to ako generálny tajomník SPD obhajoval. Presadil aj ďalšiu reformu, pre ktorú SPD stratila masu voličov – odchod do dôchodku vo veku 67 rokov.

• 

• 

Len postupne a opatrne zjemnil svoju líniu tvrdej austerity. Ako primátor Hamburgu dosiahol, že metropola severu je nemeckým me­s­tom, ktoré disponuje najväčším počtom so­ciál­nych (na Slovensku sa používa pojem nájomných) bytov. Ako minister financií začal po drž­gro­šovi Wolfgangovi Schäubleovi uvoľňovať fiškálnu disciplínu, najprv opatrne, v pandémii už bez hanby. Nemecko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré dávali najviac na kompenzácie za opatrenia proti korone.

Samo­zrej­me, za to je Scholz obľúbený. V Nemecku požíva reš­pekt, lebo sa angažuje za glo­bálnu daň z finančných trans­ak­cií. Teraz v kam­pa­ni mu ešte pomáha sľub minimálnej mzdy vo výške 12 eur za ho­di­nu. Keď vymysleli v SPD túto požiadavku, povedali si: čo už, tak či tak nebudeme pri moci. Potenciálny kancelár Scholz však musí tento sľub do­držať. A aj to dôveryhodne sľubuje. Štylizuje sa ako pra­cant, kto­rý veľa „nekecá“, ale robí. Zo Scholzomata vyžaruje istota.

Takže je to hotová vec? Volá sa budúci kancelár najsilnejšej európskej ekonomiky Olaf Scholz? Moment, moment! Scholz doteraz pro­fi­toval z toho, že nebol príliš pod verejným do­zorom. Bol iba tre­tí v pozadí, kandidát do počtu. To sa teraz mení. Stále viac sa bude vynárať otázka, či nemá nejakého kostlivca v skrini.

To sa ukazuje ako možný problém. Na dlhoročnej Scholzovej kariére je niečo zvláštne. Účinkovanie v opozícii sa mu zrejme od­jak­ži­va hnu­si­lo, pri vláde bol vlastne vždy, či už v svojom Hamburgu, alebo v Ber­líne. Po 19 rokoch pri moci sa ľahko nájde kostlivec. Už sa vie, že úradujúci minister financií v kauze Wirecard, v ktorej ide o miliardový podvod di­gi­tálnych finančníkov s kontaktmi na naj­vyššie postavených po­li­ti­kov, nevyzerá extra čisto.

Nasledujúci mesiac bude v každom prípade ešte dlhý. Scholzomat je fa­vo­ri­tom dnešného dňa. Na viac sa nemôže spoľahnúť, lebo horúca fáza kampane sa len začína. Náladový nemecký volič môže prekvapiť aj tretí, aj štvrtý raz.