Blaha kritizuje dodávky zbraní Azerbajdžanu, Kaliňák s ním prehlbuje vojenskú spoluprácu

Bratislava sa medzitým približuje k Baku

Na pozadí týchto udalostí sa objavili správy, že Slovensko začalo prehlbovať svoje partnerstvo s Azerbajdžanom. Premiantom v tomto smere sa v uplynulých dňoch stalo ministerstvo obrany na čele so šéfom rezortu Robertom Kaliňákom (Smer).

Kaliňák predminulý týždeň odcestoval do azerbajdžanskej metropoly Baku, kde sa stretol s tamojšími najvyššími predstaviteľmi na čele s prezidentom Ilhamom Alijevom, ministrom obrany generálplukovníkom Zakirom Hasanovom a ministrom obranného priemyslu Vugarom Mustafajevom. 

„Predmetom jednotlivých stretnutí bolo hľadanie a identifikovanie príležitostí na rozvoj spolupráce vo vojensko-politickej oblasti, ako aj aktuálna bezpečnostná situácia v regióne a vo svete,“ stálo v tlačovej správe rezortu z 19. apríla.

„S prezidentom Alijevom a svojimi ministerskými náprotivkami sa Robert Kaliňák zhodol, že priestor na zintenzívnenie spolupráce vnímajú obe strany práve vo sfére obranného priemyslu, čo môže byť prospešné pre zvýšenie obranyschopnosti oboch krajín – podľa ministra R. Kaliňáka vzhľadom na úspešný priebeh rokovaní možno očakávať zásadné zvýšenie spolupráce,“ pokračovala správa.

Iba dva dni predtým, 17. apríla, prijal Kaliňák v priestoroch rezortu obrany azerbajdžanského veľvyslanca na Slovensku Vusala Hadžimachmuda Abdullajeva.

Podľa vyjadrenia ministerstva spolu predstavitelia diskutovali o prehlbovaní vzájomných vzťahov, predovšetkým v oblasti strategického partnerstva, obrannej politiky či spolupráce v oblasti obranného priemyslu. „Práve v tejto oblasti predstavuje Azerbajdžan pre slovenské podniky perspektívneho partnera pre spoluprácu s firmami etablovanými na svetovom trhu,“ skonštatoval rezort.

Stranícky kolega Blaha to vidí inak

Zaujímavosťou je, že nielen priamo v koalícii, ale aj v strane Smer existujú aj výrazne opačné tendencie. V rovnakom čase, ako vyšla tlačová správa o návšteve Kaliňáka v Azerbajdžane, teda 19. apríla, zverejnil podpredseda parlamentu za Smer Ľuboš Blaha na Telegrame priateľskú fotografiu s arménskym veľvyslancom na Slovensku a v Rakúsku Armenom Papikjanom.

„Arménskemu veľvyslancovi som tlmočil našu solidaritu s jeho ťažko skúšaným národom. Po stáročia boli surovo vyháňaní z Náhorného Karabachu, čo je do očí bijúca nespravodlivosť. Kresťanských Arménov utláčajú aj osadníci v Izraeli a, mimochodom, Izrael, ktorý útočí na Irán a vyhladzuje Gazu, ďalej veselo dodáva zbrane Azerbajdžanu. Vždy budem stáť na strane Arménov, vždy budem odmietať vojnu. Držme Arménsku palce!,“ napísal k nej.

Blahu sme sa preto opýtali, ako hodnotí Kaliňákovo prehlbovanie politickej a vojenskej spolupráce s Azerbajdžanom a či svoje prípadné výhrady tlmočil svojmu straníckemu kolegovi.

„Vždy som stál na strane arménskeho národa, ktorý si toho musel od Turkov a Azerov strašne veľa vytrpieť. Tento svoj názor tlmočím na verejnosti aj v strane, ale viac to nebudem komentovať, to sú naše interné veci. Slovensko chce mať dobré vzťahy so všetkými štátmi, vrátane Arménska aj Azerbajdžanu a v prvom rade hájime naše národné záujmy,“ odvetil pre Štandard.

Kaliňák: V Smere je vnútorná demokratická diskusia

Kaliňák v telefonickom rozhovore pre Štandard na margo rozdielnych postojov v strane uviedol, že nemá prvýkrát odlišný názor ako Blaha a vníma to ako súčasť vnútornej demokratickej diskusie v Smere. „My máme rozdielny pohľad na mnoho vecí a mnoho konfliktov vo svete,“ povedal Kaliňák, podľa ktorého v súvislosti s konfliktom na Kaukaze neexistuje jednofarebná pravda.

Súčasné dodávanie zbraní do Azerbajdžanu zo strany Slovenska prirovnal k nášmu exportovaniu zbraní na Cyprus, kde je takisto okupovaná časť územia.

„Úprimne sa priznám, že nie,“ odvetil Kaliňák na otázku, či sa s Blahom v uplynulom čase rozprával o konflikte medzi Arménmi a Azerbajdžancami.

„Každý pozná, aký má Ľubo vyhranený názor, a s tým názorom bojuje v politickom priestore o svoje miesto pod slnkom. A ja to absolútne akceptujem, hoci môj názor je iný,“ dodal.

Minister konkretizoval, že do Azerbajdžanu budeme pravdepodobne dodávať húfnice alebo širšiu škálu munície, no finálna dohoda podľa jeho slov ešte nepadla. Pripomenul, že pri exporte do tejto krajiny formálne neexistuje žiadne obmedzenie.

„Ide o zvýšenie produkcie a zvýšenie HDP Slovenska a ja na tom trvám. Môže to niekedy znieť cynicky, ale my nie sme krajina, ktorá si to môže v tejto situácii dovoliť. Chceme rozvíjať svoj obranný priemysel, aby sme boli sebestační, a to bez zahraničných nákupov nebude možné,“ skonštatoval ďalej pre Štandard.

Kaliňák rozumie, že vojenský priemysel sprevádza množstvo predsudkov, no zdôraznil, že na Slovensku má dlhoročnú tradíciu a prináša vysokú pridanú hodnotu a taktiež diverzifikáciu hospodárstva. „Vnímam to predovšetkým z hľadiska záujmov Slovenskej republiky,“ povedal.

Blanárov rezort tvrdí, že právne je všetko v poriadku

Na dodávky zbraní v reakcii na najnovšie dianie na Kaukaze sme sa pýtali aj ministerstva zahraničných vecí. Rezort odvetil, že každá žiadosť o vývoznú licenciu sa posudzuje výlučne individuálne a pri posudzovaní sa vraj zohľadňujú všetky záväzky, ktorými je Slovensko viazané. Individuálne posudzovanie žiadosti podľa ministerstva umožňuje okrem iného aj adekvátne a včasne reagovať na vývoj v regióne.

"Na Azerbajdžan nie sú v platnosti žiadne záväzné obmedzenia na vývoz vojenského materiálu, respektíve embargá uvalené zo strany EÚ alebo OSN. EÚ neeviduje Azerbajdžan (ani žiadnu inú krajinu južného Kaukazu) na svojom zozname reštriktívnych opatrení zverejňovaných na stránke EU Sanctions Map. To dokumentuje aj skutočnosť, že Azerbajdžan spolu s ostatnými krajinami regiónu, je odberateľom produktov vojenského priemyslu z viacerých krajín EÚ," dodal rezort Juraja Blanára (Smer).

Pripomeňme, že dovoznú a vývoznú licenciu pri produktoch obranného priemyslu udeľuje v zmysle zákona ministerstvo hospodárstva. Zrušiť ju môže aj vtedy, ak si to vyžadujú zahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.

Svitá na lepšie časy?

Pripomeňme, že konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom by sa mohol čoskoro urovnať. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev totiž minulý týždeň v utorok uviedol, že mierová dohoda je čoraz viac na dosah.

Alijev takisto oznámil, že prijal návrh Kazachstanu hostiť stretnutie na úrovni ministrov zahraničných vecí oboch krajín. Úlohu sprostredkovateľa v konflikte Azerbajdžanu s Arménskom sa v minulosti pokúšalo zastávať mnoho krajín vrátane Ruska, Iránu, Spojených štátov, Francúzska či Nemecka. Roky trvajúce mierové rozhovory však dosiaľ nijaký zásadný prielom nepriniesli.

Posledný väčší konflikt oboch krajín sa uskutočnil v roku 2020. Po ďalšej bleskovej ofenzíve vlani na jeseň sporná separatistická republika Arcach následne zanikla. Líder oblasti Samvel Šahramanjan v septembri septembri nariadil rozpustiť všetky štátne inštitúcie s tým, že republika od 1. januára 2024 „prestáva existovať“.