Slovensko na chvoste globálneho rebríčka. Nedokážeme udržať ani prilákať talenty

Slovensko sa podľa najnovšieho rebríčka IMD World Talent Ranking 2025 ocitlo na úplnom konci zoznamu krajín hodnotených podľa schopnosti rozvíjať, udržiavať a priťahovať talentovaných odborníkov. 

V celkovom porovnaní schopnosti lákať talenty sme sa umiestnili na 58. mieste zo 69 hodnotených krajín, pričom v kategórii odlevu mozgov sme skončili úplne poslední. Informoval o tom Inštitút slobody a podnikania.

Najväčšie nedostatky ukazuje práve oblasť výchovy talentu. Slovenské univerzity sa umiestnili až na 68. mieste, základné a stredné školstvo na 65. priečke. Analytici tento stav pripisujú rokom zanedbávania vzdelávacieho systému a absencii stabilnej stratégie na podporu talentov.

Susedné Česko a Maďarsko dokazujú, že cielené investície do modernizácie škôl, výskumných kapacít a technologickej infraštruktúry dokážu výrazne zlepšiť postavenie krajiny. Slovensko však naďalej uprednostňuje krátkodobé granty a izolované projekty.

Študentom chýba moderné vzdelávanie a perspektíva

Slovenské školstvo nedokáže študentom ponúknuť vzdelávanie, ktoré by ich pripravilo na výzvy 21. storočia. Pre Štandard na to upozornila Vanesa Rumančíková, predsedníčka Študentskej rady stredných škôl (ŠRSŠ). „Študentom najviac chýba moderné a zmysluplné vzdelávanie,“ tvrdí.

Podľa Rumančíkovej je slovenský vzdelávací systém stále príliš orientovaný na memorovanie a výučba zaostáva v oblastiach, ktoré sú dnes pre mladých kľúčové – kritické myslenie, digitálne zručnosti či praktické riešenie problémov.

Dodala, že aj motivácia učiteľov je nízka, čo je dôsledkom dlhodobého nedocenenia ich práce. Takto podľa nej vzniká prostredie, v ktorom sa mladí necítia pripravení ani na ďalšie štúdium, ani na vstup na trh práce.

Prepojenie s trhom práce je nesystémové

Rumančíková zároveň upozorňuje, že väzba medzi školami a pracovným prostredím je na Slovensku stále nedostatočná. Niektoré školy síce ponúkajú kvalitnú prax či spoluprácu s firmami, no podľa nej ide skôr o výnimočné prípady.

„Väčšina študentov nemá pravidelný kontakt s reálnym pracovným prostredím. Chýbajú dlhodobé stáže, projektová výučba či mentoring odborníkov z praxe,“ vysvetľuje. 

Ak nebude existovať celonárodná stratégia spájajúca školy, firmy a samosprávy, vzdelávanie podľa nej nedokáže držať krok s dynamikou trhu práce.

Čo by presvedčilo mladých, aby zostali doma?

Predsedníčka Študentskej rady zdôrazňuje, že mladí potrebujú viac než finančnú motiváciu. Potrebujú perspektívu dôstojného života. Podľa nej Slovensko musí ponúknuť kvalitné vzdelanie, dostupné bývanie, stabilné pracovné podmienky a možnosti kariérneho rastu.

Mnohí mladí odchádzajú aj preto, že doma nevidia dostatok príležitostí na sebarealizáciu či osobný rozvoj. „Ak chceme udržať talent, nestačia len dobré úmysly. Musíme vytvoriť reálne podmienky, aby mladí videli svoju budúcnosť na Slovensku,“ zdôraznila.

Firmy hlásia kritický nedostatok kvalifikovaných ľudí

Slovenské firmy dlhodobo pociťujú výrazný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorý sa postupne mení na celospoločenský problém. Podľa Mária Lelovského, prvého viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), chýba na trhu práce už viac ako 100-tisíc ľudí.

Ako vysvetlil pre Štandard, prepojenie vzdelávania s potrebami trhu práce je nedostatočné. Absolventi podľa neho často nemajú praktické zručnosti ani kontakt s modernými technológiami. Hoci vo viacerých oblastiach, najväčším problémom zostáva oblasť vysokých škôl, kde systémové zmeny napredujú najpomalšie.

Lelovský považuje odliv talentov za jednu z najväčších hrozieb pre budúcu konkurencieschopnosť Slovenska. Podľa neho neodchádzajú len mladí absolventi, ale aj skúsení odborníci, ktorých je stále ťažšie nahradiť. „Je nepochopiteľné, že vláda nezasahuje, nehľadá príčiny a neodstraňuje ich,“ dodal pre Štandard.

Rezort práce: Zodpovednosť nesú zamestnávatelia 

Odliv mozgov je na Slovensku nadrezortný problém, ktorý nemožno pripisovať výlučne štátu. Skonštatovalo to Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v reakcii pre Štandard s tým, že značná časť zodpovednosti leží priamo na zamestnávateľoch.

Podľa ministerstva podnikatelia aj firmy určujú väčšinu parametrov pracovného prostredia, ktoré následne ovplyvňujú, či mladí a kvalifikovaní ľudia zostanú na Slovensku. Štát má podľa rezortu len obmedzené nástroje, ktorými môže podporovať rast miezd.

Rezort pripomína, že jedným z najdôležitejších nástrojov je zvyšovanie minimálnej mzdy. Pod súčasným vedením ministerstvo zaviedlo nový automat, ktorý výrazne navýši minimálnu mzdu už v budúcom roku, a to na 915 eur. Do konca volebného obdobia by mala minimálna mzda narásť až k hranici tisíc eur.

Modernizácia vysokých škôl a viac praxe

Ministerstvo školstva SR tvrdí, že realizuje viacero krokov, ktoré majú zlepšiť kvalitu štúdia a zvýšiť atraktivitu slovenských vysokých škôl. „Aby mladí ľudia ostávali študovať na Slovensku, zavádzame moderné formy vzdelávania a podporujeme praktické skúsenosti,“ zdôraznil rezort pre Štandard.

Kľúčovou zmenou je nový zákon o vysokých školách, ktorý prináša flexibilnejšie formy štúdia, umožňuje intenzívnejšie zapojenie odborníkov z praxe a kladie dôraz na stáže. Zákon tiež umožní nahradiť záverečnú prácu záverečnou stážou.

Ministerstvo zároveň investuje do infraštruktúry univerzít a internátov, najmä z plánu obnovy, a zvyšuje financovanie škôl prostredníctvom výkonnostných zmlúv.

Podpora talentov a atraktívnych odborov

Pribudli tiež nové štipendiá – talentové pre najlepších domácich a zahraničných študentov, ako aj štipendiá pre nedostatkové odbory, ktoré je možné kombinovať. 

Ministerstvo poukazuje aj na viaceré projekty zamerané na zlepšovanie kvality vzdelávania, od simulačných centier v zdravotníctve cez podporu duševného zdravia až po pripravované kompetenčné centrá v oblasti umelej inteligencie.

„Spustili sme Národný projekt zameraný na rozvoj podnikateľského a inovačného potenciálu študentov v hodnote deväť miliónov eur,“ doplnil rezort. Študenti tak získajú prístup k odborníkom z praxe a príležitosti rozvíjať vlastné projekty.

Ministerstvo verí, že kombinácia modernizácie, investícií a podpory talentov pomôže znížiť odliv mozgov a zvýšiť atraktivitu štúdia na Slovensku.

Drastický pokles externého štúdia

Podľa údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky (SR) sa počet študentov na slovenských vysokých školách v posledných rokoch výrazne znížil. Kým v roku 2014 bolo na dennom štúdiu 121 447 poslucháčov, v roku 2023 ich počet klesol na 90 097.

Najprudší pokles je viditeľný u externých študentov, ich počet sa znížil až o 42,1 percenta, z 38 827 v roku 2014 na 22 481 v roku 2023. Tento trend odráža rastúci záujem slovenských maturantov študovať v zahraničí.

Pokles domácich študentov do istej miery kompenzujú zahraniční študenti. Momentálne na slovenských univerzitách študuje približne 20 000 cudzincov, najmä z Ukrajiny, Českej republiky, Ruska, Bieloruska a Kazachstanu.

Absolventov vysokých škôl na Slovensku je stále menej. V roku 2023 ich bolo 29 061, čo je výrazný pokles oproti približne 40 000 pred viac ako desiatimi rokmi.

Na zníženie počtu študentov však vplýva aj demografický vývoj. Kým v roku 2014 bolo na Slovensku približne 60 991 devätnásťročných stredoškolákov, dnes je ich odhadom len okolo 54 000.