Trh práce stráca dych. Výstražné signály prichádzajú z regiónov aj priemyslu

Reálne mzdy ešte rastú, no ich dynamika sa výrazne spomaľuje, čo spolu s vyššou nezamestnanosťou oslabí spotrebu domácností a predovšetkým väčšie investície. Spomalenie slovenského trhu práce v treťom štvrťroku 2025 vyplýva zo zverejnených dát Štatistického úradu SR a nadväzuje na postupné ochladzovanie z predchádzajúcich kvartálov.

Analytici sa zhodujú, že po dvoch silných rokoch rastu trh práce stráca dynamiku. Na tento fenomén už viackrát poukázala aj Národná banka Slovenska.

Na prvý pohľad síce trh pôsobí stabilne, no pod povrchom sa zvyšuje tlak hneď v niekoľkých odvetviach aj regiónoch.

Od spomalenia k opatrnosti

Miera nezamestnanosti dosiahla 5,4 percenta, čo predstavuje približne 152-tisíc ľudí bez práce. V porovnaní s vlaňajškom je to mierny nárast o zhruba štyritisíc osôb. Ide o prvé výraznejšie zhoršenie po dlhšom období stabilizácie, pričom rastie najmä krátkodobá nezamestnanosť.

Hoci hodnoty zostávajú relatívne nízke, trend sa už jednoznačne otočil smerom nahor.

Zamestnanosť medziročne klesá, a to v niekoľkých ukazovateľoch. Celkový počet zamestnaných je nižší o 0,5 percenta. V treťom štvrťroku ubudlo približne 12-tisíc pracujúcich. A kým makroúdaje potvrdzujú pokles agregátnej zamestnanosti, mikroanalýzy poukazujú na sektory, ktoré sú zasiahnuté najviac.

Klesajúci počet pracujúcich vo výrobe už päť kvartálov po sebe naznačuje dlhodobé oslabovanie priemyslu. Počet zamestnaných v tomto odvetví sa znížil na 636-tisíc, čo je najnižšia úroveň od začiatku roka 2023.

Oslabovanie priemyslu úzko súvisí s nízkou výkonnosťou kľúčových obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka. Slovenské podniky, ktoré sa silno orientujú na export, sú citlivé na pokles zahraničného dopytu, ktorý vedie k obmedzovaniu produkcie, kratším pracovným časom či uzatváraniu niektorých prevádzok.

Situáciu komplikuje aj neistota v globálnom obchode, vrátane ciel zo strany USA, ktoré brzdia voľný tok tovarov a zvyšujú náklady.

Domáca spotreba slabne, regionálne rozdiely rastú

Dôležitým faktorom spomaľovania je podľa analytikov aj utlmená spotreba domácností. Negatívny spotrebiteľský sentiment spôsobuje, že domácnosti odkladajú nákupy tovarov a služieb, ktoré nepovažujú za nevyhnutné.

Najviac sa to prejavuje v segmentoch ubytovania, gastronómie, rekreácie či kultúry, v ktorých dochádza k citeľnému poklesu tržieb a následne aj pracovných miest.

K úbytku pracovných pozícií prispievajú aj odvetvia financované z verejných zdrojov – napríklad vzdelávanie, v ktorom podľa analytika Tomáša Boháčka z 365.bank ubudlo až 8,5 tisíca miest. Výrazný prepad v stavebníctve (mínus deväť tisíc) odráža doznievanie investičného boomu i slabší prístup k novým projektom zo strany domácností aj firiem.

Regionálne rozdiely sa pritom prehlbujú. Najväčší pokles zamestnanosti (už šiesty v poradí) zaznamenal Nitriansky kraj. Slabšie výsledky vykazuje aj juh a východ krajiny, ktoré tradične reagujú citlivejšie na vonkajšie ekonomické šoky.

Naopak mierny rast zamestnanosti evidujú oblasti okolo Trnavy a Žiliny – pravdepodobne vďaka diverzifikovanejšej štruktúre hospodárstva a orientácii na výrobu s vyššou pridanou hodnotou.

Mzdy ešte rastú, no tempo sa spomaľuje

Napriek spomaľovaniu trhu práce priemerná nominálna mzda na Slovensku medziročne vzrástla o 5,7 percenta na 1 569 eur. Reálne mzdy rástli približne o 1 až 1,3 percenta. Analytici konštatujú, že ide o citeľné spomalenie oproti prvej polovici tohto roka, no rast miezd zatiaľ pomáha udržať spotrebu domácností nad vodou.

Rast však nie je rovnomerný. Najvyššie reálne mzdy zaznamenali sektory nehnuteľností, ťažby a zdravotníctva. Naopak pomalší rast či pokles nastal v odborných službách, administratíve a kultúrno-kreatívnom segmente.

Z regionálneho pohľadu je zaujímavý Nitriansky kraj, v ktorom reálne mzdy rástli najrýchlejšie – pravdepodobne ako reakcia firiem na nižšiu dostupnosť pracovnej sily.

Výhľad: opatrnosť pred začiatkom roka 2026

Podľa makroekonomického analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne môže počet nezamestnaných v najbližších mesiacoch vzrásť o desať až 15-tisíc. „Očakávame, že aj v priebehu nasledujúcich mesiacov bude nezamestnanosť pokračovať v raste, pričom podľa aktuálnych prognóz by mala dosiahnuť vrchol začiatkom roka 2026,“ hovorí.

Boháček zas odhaduje, že nezamestnanosť do konca roka 2025 zotrvá okolo úrovne 5,5 percenta, teda mierne, no stabilne vyššie než v súčasnosti.

Očakávané hospodárske spomalenie – doma aj v zahraničí – ovplyvní nielen zamestnanosť, ale aj mzdový vývoj. Kým v roku 2025 by mohli mzdy rásť približne o šesť percent, v roku 2026 sa tempo podľa expertov spomalí zhruba o percento.

K utlmeniu mzdovej dynamiky prispejú aj konsolidačné opatrenia, ktoré zvyšujú náklady zamestnávateľov a obmedzujú ich priestor pre zvyšovanie platov.

Začiatok roka 2026 tak bude spojený so zvýšenou mierou rizika. Pretrvávajúce problémy automobilového priemyslu, slabšie investície, rozpočtová konsolidácia a globálne obchodné neistoty môžu ďalej obmedzovať rast pracovných miest a spôsobovať nerovnomerný vývoj naprieč odvetviami.

Slovenská ekonomika tak vstupuje do fázy opatrnosti. Nejde o dramatické zhoršenie, no trh práce prestáva byť motorom rastu a začína pôsobiť ako tlmič spotreby, investícií a životnej úrovne, najmä v citlivejších regiónoch.

S lepšom správou prichádza v utorok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v komentári Zuzany Múčky a Jakuba Kandričáka. „Konsolidačný balíček najprv ekonomiku výrazne zasiahne, časom negatívny efekt vyprchá,“ konštatuje v statuse na sociálnej sieti s dôvetkom, že najvýraznejší nepriaznivý dosah sa očakáva v roku 2026, keď bude rast ekonomiky približne o 0,36 percentuálneho bodu nižší v porovnaní so scenárom bez konsolidácie.

Inštitúcia dodáva, že vplyv na trh práce bude najviac cítiť v roku 2027. „Zamestnanosť klesne najmä v dôsledku opatrení zameraných na SZČO, pričom vyššie daňové zaťaženie práce sa premietne aj do pomalšieho rastu miezd,“ dodáva rada.

Od roku 2028 sa už podľa autorov komentára začne prejavovať pozitívny efekt konsolidácie. Okrem toho začne odvtedy trvalo nižšia riziková prirážka výraznejšie prispievať k povzbudeniu ekonomiky. „Vďaka nej pomalší rast dlhu a nižší deficit postupne prevážia nad negatívnymi vplyvmi vyššieho daňového zaťaženia,“ uzatvárajú analytici.