Súd posvätil čurillovcom ochranu pri fiktívnych zločinoch

Správny súd v Bratislave zrušil na základe správnej žaloby bývalého vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku rozhodnutie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Minister Šutaj Eštok dočasne postavil Ďurku spolu s ďalšími čurillovcami mimo službu v októbri 2023 pre ich trestné stíhanie.

Zákon o štátnej službe totiž jasne stanovuje, že ak je policajt dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, musí mu byť výkon štátnej služby dočasne pozastavený. Zákon pritom nepozná žiadne výnimky, a to ani z dôvodu udelenia ochranného statusu.

Pred týmto úkonom ministra však stihli obvinení policajti požiadať o ochranu v postavení oznamovateľov trestnej činnosti.

Podstata ich žiadosti spočívala v tom, že namiesto vyšetrovania trestnej činnosti (ako im zákon ukladá z pozície policajtov) ju oznámili, konkrétne išlo o kauzu Rozuzlenie.

Ochrana výmenou za fiktívnu trestnú činnosť a formálnu žiadosť

Akcia Rozuzlenie sa týkala pôsobenia údajnej zločineckej skupiny zloženej z vysokopostavených verejných činiteľov a iných osôb (vrátane osôb zo SIS a NBÚ, ako exriaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, Michal Aláč, šéf NBÚ Roman Konečný a ďalší).

Neskôr sa celá kauza Rozuzlenie rozpadla po tom, ako štátne orgány nenašli žiadne dôkazy o tvrdeniach čurillovcov.

Ochranu v tom čase policajtom okolo Jána Čurillu poskytol dnes už bývalý prokurátor ŠTS Matúš Harkabus, ktorý tak urobil iba na základe formálne splnených podmienok – policajti totiž podali žiadosť o ochranu ako svedkovia (namiesto vyšetrovania).

To stačilo na poskytnutie ochrany bez overenia, či hovoria pravdu. Ako sa neskôr ukázalo, nehovorili.

Pochybne udelená ochrana

Ochranu pred pracovnoprávnym postihom v tejto oblasti zabezpečuje Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) pod súčasným vedením predsedníčky Zuzany Dlugošovej.

Práve pre pochybne udelenú ochranu čurillovcov, ako aj pre údajné politické prepojenie jeho predsedníčky, chce v súčasnosti vláda úrad zrušiť a nahradiť ho novým.

Čurillovci teda ako chránení oznamovatelia namietali, že boli postavení mimo službu, hoci podľa ich názoru na to minister potreboval súhlas ÚOO. Minister vnútra Šutaj Eštok si tento súhlas nevypýtal, a preto považovali svoje odstavenie z práce policajtov za nezákonné.

Súd skúmal iba procesný postup

S týmto záverom sa stotožnil aj Správny súd v Bratislave, ktorý posudzoval zákonnosť služobného rozhodnutia ministra (personálny rozkaz). Súd nerozhodoval o tom, či trestné stíhanie čurillovcov je dôvodné alebo nedôvodné, ani či sú vinní či nevinní z trestných činov, ktoré sú im kladené za vinu.

Správny súd zrušil personálny rozkaz ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, na základe ktorého bol vyšetrovateľ Pavol Ďurka dočasne postavený mimo služby.

Súd konštatoval, že minister porušil zákon, pretože Ďurka mal status chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti a minister si pred vydaním rozkazu nevyžiadal predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), hoci zákon to pri chránenom oznamovateľovi vyžaduje.

Ďurka sa v dôsledku toho môže vrátiť do služby a štát musí doplatiť ušlú časť mzdy.

Právna logika rozhodnutia súdu je teda prostá – ak je policajt chránený oznamovateľ, minister musí postupovať „cez ÚOO“. Ak tak neurobí, právny úkon je nezákonný, bez ohľadu na to, čo si myslí o dôvodnosti oznámenia (stačí iba formálne podanie žiadosti zo strany čurillovcov o údajnej trestnej činnosti).

Ústavný súd SR mal opačný názor pri ochrane stíhaných osôb

V tomto bode je potrebné spomenúť aj právny názor Ústavného súdu SR, ktorý sa zaoberal problematikou ochrany čurillovcov ako oznamovateľov v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 220/2025 zo dňa 27. 03. 2025.

V tomto uznesení Ústavný súd SR okrem iného vyslovil záver, že postavenie policajta mimo služby má iba dočasný charakter. Minister je povinný tento nástroj využiť, ak by ponechanie policajta vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, a ak je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo spáchal trestný čin.

Okrem toho Ústavný súd SR zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov nemožno vyvodiť, že zákon bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám. Táto veta má mimoriadny význam, nakoľko v prípade čurillovcov nejde o „svojvoľný úkon" ministra, ale má svoj základ v zákone.

Policajt obvinený zo zneužívania právomocí totiž nemôže ďalej pôsobiť v zbore.

Ústavný súd SR teda konštatoval, že v prípade trestne stíhaných osôb, v tomto prípade policajtov, sa nemožno skryť za ochranu udelenú na základe jednej formálnej žiadosti.

To je v rozpore so samotným účelom zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Nebola splnená ani podmienka kvalifikovaného oznámenia

Táto skutočnosť je pritom ďalším sporným faktom v prípade čurillovcov. Tí oznamovali trestnú činnosť, ktorá sa nikdy nepreukázala.

O tom rozhodli štátne orgány, ktoré celú kauzu Rozuzlenie prešetrovali, pričom postupne boli všetci obvinení zbavení viny, pretože nič z tvrdení čurillovcov sa nepotvrdilo.

Možno iba polemizovať, či práve pre zjavne fiktívny charakter ich tvrdení sa rozhodli túto vec sami nevyšetrovať (dokonca ani nezaložili technický spis), ale radšej ju iba oznámili ako svedkovia.

Čurillovci mali podľa Harkabusa urobiť kvalifikované oznámenie, čo mu stačilo na to, aby im udelil ochranu. Kvalifikovaným oznámením v zmysle zákona je oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu či usvedčeniu jej páchateľa.

Je celkom zjavné, že zo strany policajtov nebolo urobené ani kvalifikované oznámenie, ani také, ktoré by aspoň prispelo k objasneniu čohokoľvek protiprávneho.

Pri tomto fakte – nepotvrdení žiadnej trestnej činnosti – je potom namieste otázka, pred čím sú vlastne chránení, ak nič relevantné nenahlásili.

Naďalej chránená zver v čase zmeny vlády

Ich expresná a formálna žiadosť o ochranu krátko pred výmenou bývalej vlády za súčasnú bola mimoriadne neštandardná.

Nebola oznámená žiadna reálna trestná činnosť, formálne udelená ochrana svedkom namiesto toho, aby pôsobili ako vyšetrovatelia v tejto veci (za čo sú občanmi platení), a následne už nikto nerieši, či vôbec boli splnené podmienky na udelenie takejto ochrany v zmysle účelu zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti.

Správny súd sa tým nezaoberal a posudzoval iba procesnú stránku postupu ministra. Podľa súdu minister pochybil a súdne rozhodnutie je potrebné rešpektovať.

Na udelenie ochrany neboli splnené podmienky

Z celého konania čurillovcov a im poskytnutej ochrany je zrejmé, že podmienky na jej udelenie neboli splnené. Využili nedokonalosť systému, a to expresným spôsobom cez spriateleného prokurátora Harkabusa, s ktorým teraz spoločne vystupujú v rovnakých mediálnych fórach v rámci vlastnej mediálnej obhajoby.

Tento prístup, posvätený aj Správnym súdom znamená, že policajt si ako oznamovateľ môže vymyslieť trestnú činnosť a následne dostane ochranu, hoci by ju mal sám vyšetrovať.

V tomto smere potom skutočne platí výrok Jána Čurillu na nahrávkach z odposluchov inšpekcie, kde povedal: „My sme tu teraz chránená zver.“