Európske dobrodružstvo s ruskými aktívami sa skončí katastrofou

Predstavitelia Európskej únie sa pohrávajú s myšlienkou využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny. Európska únia chce poskytnúť Ukrajine pôžičku na financovanie chodu krajiny, ale nechce tieto peniaze zaplatiť zo svojho rozpočtu – jednoducho na to nemá.

Únia sa preto rozhodla, že pôžičku „zaistí“ peniazmi, ktoré už má v rukách – zmrazenými ruskými aktívami. Ide o peniaze a finančné rezervy ruskej centrálnej banky, ktoré boli po začiatku vojny v roku 2022 zablokované v európskych bankách.

Najväčší objem aktív ruskej centrálnej banky je zmrazený v Belgicku v spoločnosti Euroclear – globálnej spoločnosti poskytujúcej finančné služby, ktorá má vo svojom depozitári majetok za približne 190 miliárd eur a ďalších 20 až 25 miliárd eur je umiestnených v iných členských štátoch Únie.

Belgicko nesúhlasí s daným postupom, pretože sa obáva medzinárodnej arbitráže. Na podobný krok totiž nemožno nazerať inak ako na krádež. O pôžičke možno hovoriť iba vtedy, ak by Rusko súhlasilo s presunom peňazí, čo sa zrejme nikdy nestane.

Najviac ohrozené Belgicko odmieta nelegálne kroky

Belgický premiér Bart De Wever zásadne odmietol nemeckého kancelára Friedricha Merza a šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú s ich návrhmi, pretože Úniou posvätená krádež tohto rozmeru by znamenala ekonomické a právne ohrozenie nielen Belgicka, ale aj Európy ako celku.

Na mimoriadnu obozretnosť pri narábaní so zhabaným ruským majetkom nabáda nielen Európska centrálna banka prostredníctvom svojej prezidentky Christine Lagardovej, ale aj iné štáty Európy.

Ekonomické dosahy, ktoré by pocítil každý občan Únie, by boli extrémne. Rusko by mohlo vykonať odvetné opatrenia tým, že by zabralo európske firmy, ktoré stále pôsobia na jeho území, čo v roku 2024 predstavovalo majetok v hodnote približne 90 miliárd dolárov.

Takýto krok zo strany EÚ by vyvolal mimoriadne otrasy na medzinárodných trhoch. Krajiny a investori by mohli byť v budúcnosti odradení od využívania európskych finančných inštitúcií zo strachu, že by im mohol byť zhabaný vlastný majetok, ak si Únia nájde dostatočnú zámienku. To by otriaslo základom celej ekonomiky spoločenstva.

Mimoriadne negatívne ekonomické následky by mali globálny charakter a Rusko už prostredníctvom šéfa ruskej bankovej asociácie Andreja Kostina varovalo, že ak EÚ „použije ruské aktíva, Moskva zareaguje odvetnými krokmi a môže nasledovať 50 rokov súdnych sporov“.

Medzinárodné právo nepripúšťa konfiškáciu majetku štátu

Na celkom zjavné porušenie medzinárodného práva upozorňujú nielen Rusi, ale aj samotní právni experti z EÚ.

Z pohľadu medzinárodného práva totiž nemožno skonfiškovať cudzie štátne aktíva. Profesor práva zameriavajúci sa na medzinárodnú oblasť financií Federico Lupo-Pasini upozornil, že „súdny príkaz, ktorý by nariadil vláde zhabanie ruského majetku, by bol nelegálny podľa medzinárodného práva aj podľa vnútroštátneho práva, ktoré musí rešpektovať medzinárodné normy“.

Vnútroštátne súdy teda nemôžu vydať rozhodnutie o zhabaní aktív, no môže tak urobiť nariadenie Európskej komisie. Ani Komisia však nemôže vydať takéto nariadenie „len tak“ – potrebuje na to legálny dôvod. Jediná legálna cesta by podľa medzinárodného práva bola, ak by išlo zo strany EÚ o „protiopatrenie“ (countermeasure) voči Rusku.

Protiopatrenia sú mechanizmy, ktoré štáty zavádzajú v reakcii na porušenie medzinárodného práva iným štátom. Tie však musia byť dočasné a vratné – právni experti sa rozchádzajú v názore na to, či by zaistenie ruského majetku spĺňalo tieto podmienky. Chýba totiž oficiálne rozhodnutie medzinárodného súdu o tom, že Rusko porušilo medzinárodné právo.

O jasnej právnej ceste, ako vykonať „konfiškáciu“ ruských aktív, nemá predstavu ani samotná EÚ.

Únia sama nevie, ako majetok legálne zhabať

V tomto smere bola vypracovaná štúdia Európskeho parlamentu (EP), ktorá sa zaoberá možnosťami v zmysle medzinárodného práva, ako by bolo právne schodné zmeniť vlastníctvo zmrazených aktív Ruska – najmä aktív centrálnej banky v Belgicku – a použiť ich na obnovu Ukrajiny.

Správa analyzuje základné právne pojmy „zmrazenie/imobilizácia“ (freezing/immobilisation/seizing) a „konfiškácia“ (confiscation) – tá znamená definitívnu zmenu vlastníctva bez náhrady –, ako aj práva a povinnosti vyplývajúce z medzinárodných noriem. V prípade, ak štát spáchal protiprávny čin (napríklad agresiu), nesie medzinárodnú zodpovednosť a vzniká mu povinnosť reparácií.

Hlavným právnym problémom je takzvaná suverénna imunita štátu – podľa medzinárodného práva majú štáty imunitu pred zhabaním vlastného majetku v cudzích jurisdikciách (vrátane rezerv centrálnych bánk), pokiaľ na tento krok nedajú súhlas alebo na to nie sú dané výnimky.

Dané pravidlo bolo potvrdené Medzinárodným súdnym dvorom (International Court of Justice – ICJ) a uplatňuje sa všeobecne naprieč všetkými krajinami sveta.

Ani jedna možnosť zhabania aktív nie je legálna

Správa EP sa zaoberá niekoľkými možnosťami, ako by bolo možné skonfiškovať ruské aktíva.

Prvá možnosť zahŕňa jednorazové alebo dočasné opatrenia (third-party countermeasures), ktoré porušujú bežné pravidlá imunity, ale sú ospravedlniteľné ako reakcia na medzinárodne protiprávne činy (agresiu). Také opatrenia však musia byť zvyčajne dočasné, reverzibilné (hlavný problém pri Rusku) a účelové.

Trvalá konfiškácia by mohla byť považovaná za trest, čo nie je prípustné.

Druhú možnosť by predstavovalo rozhodnutie medzinárodného súdu, ktorý by uznal nárok Ukrajiny na reparácie, a tento rozsudok by bol vynútiteľný aj pre Rusko. V takom prípade by mohla časť aktív slúžiť na vykonanie reparácií, no problémom je okrem časového hľadiska aj skutočnosť, že Rusko nesúhlasí s jurisdikciou viacerých medzinárodných súdov.

Ako najreálnejšiu možnosť vykresľuje štúdia vloženie zmrazených aktív do špeciálneho fondu alebo investičného nástroja, z ktorého by sa používali len výnosy. To by neznamenalo definitívnu konfiškáciu ruského majetku, no objem výnosov zďaleka nepokrýva náklady, s ktorými počíta EÚ.

Správa však napriek politickým tvrdeniam o konfiškácii ruských aktív neponúka žiadne právne možnosti, pri ktorých by bola zaručená „legalita konfiškácie bez právnych rizík“, keďže každý prístup by bol vysoko sporný z hľadiska právneho aj ekonomického v globálnom meradle.

Z pohľadu medzinárodného práva totiž na takýto krok chýba právny základ. V praxi by takýto krok znamenal nový precedens, že štát môže stratiť vlastníctvo svojich aktív – čo by zmenilo pravidlá imunity štátu a majetkovej ochrany.

Argument o „nespravodlivom napadnutí Ukrajiny“ by bol z daného pohľadu nepodstatný, pretože takýchto konfliktov je mnoho po celom svete, hoci nie v takej vysokej vojenskej intenzite. Podstatné však je, že aj pri týchto konfliktoch sú dodržiavané zásady medzinárodného práva, ktoré by krokom EÚ voči Rusku padli, čo by mohlo mať nedozerné následky.

Správa EP teda jasne ukazuje, že právny základ na plnú konfiškáciu ruských štátnych aktív chýba.

Európa mieri ku katastrofe

Ak by však EÚ napriek zrejmým záverom analýzy pristúpila k trvalému zhabaniu ruských aktív, Ruská federácia by zrejme spustila sériu medzinárodných žalôb voči Belgicku a iným štátom, ktoré držia jej majetok, a s veľkou pravdepodobnosťou by ich aj vyhrala.

V súčasnosti pristúpila EÚ k zmrazeniu ruských aktív na neurčito, čo ešte nie je rovnaký právny stav ako konfiškácia, ale má k nej veľmi blízko. Ruská centrálna banka v reakcii na tento krok oznámila, že podáva žalobu na spoločnosť Euroclear so sídlom v Belgicku, v ktorej je uložená väčšina ruských aktív zmrazených v Európskej únii.

Práve preto žiada Belgicko záruky za svoje konanie pri ruskom majetku – odmieta totiž niesť zodpovednosť ako štát za rozhodnutie predstaviteľov EÚ a v súdnom spore by nieslo najväčšiu mieru zodpovednosti.

Prehratý medzinárodný spor by znamenal náhradu škody aj s úrokmi (a inými náležitosťami, trovami a podobne), čo pri takej extrémne vysokej sume zhabaných aktív a súčasnej ekonomickej situácii Únie znamená minimálne predposledný krok k finančnému kolapsu. Únia by čelila reputačnému riziku a mala by oslabenú pozíciu v budúcich sporoch.

Mimo súdneho sporu by Rusko okamžite pristúpilo ku konfiškácii majetku EÚ a jej členských štátov v Rusku – vrátane majetku firiem, nehnuteľností, bankových účtov či investičných fondov. Rusko by okamžite odobralo licencie a zakázalo prevádzky európskym podnikom a pristúpilo k zákazu či obmedzeniu vývozu strategických surovín. Tento krok je istý, keďže ho Rusko deklarovalo vopred.

Netreba pritom pripomínať, že podobne môžu zareagovať aj spojenci Ruska, ako sú India či Čína, ktorí majú rozsiahle ekonomické prepojenia na Európu.

Medzinárodné právo by sa dostalo do obdobia neistoty a boli by možné iba dva výsledky: vznik nového precedensu (a svetová nestabilita) alebo odsúdenie EÚ a poškodenie jej finančnej stability a reputácie.

Oba scenáre predstavujú pre Európu samu osebe katastrofu.