Európska komisia pre ruské aktíva hazarduje s finančnou stabilitou celej Únie, varuje Belgicko

Belgicko totiž po piatku naďalej rezolútne nesúhlasí s tým, aby Európska komisia poslala na Ukrajinu prostriedky zo zmrazených ruských devízových rezerv. Ide o 140 miliárd eur, ktoré sú uložené v bruselskom depozitári Euroclear, a ďalších 25 miliárd eur zaistených súkromnými bankami v členských štátoch Únie. Kyjev by týmito peniazmi mohol financovať vojnu s Ruskom ďalšie dva roky.

Premiéra podporili aj bankári

Belgického premiéra v odpore proti pôžičke podporili aj jeho domáci bankári. Návrh Európskej komisie podľa belgickej bankovej federácie Febelfin predstavuje „nevyspytateľné ohrozenie stability celého Belgicka ako krajiny“.

Navyše, ak sa medzinárodní investori budú obávať, že zahraničné aktíva držané v Európe môžu byť zabavené príliš ľahko, nastane odliv kapitálu z Európy a podkopanie dôvery v jej finančné trhy, varuje ďalej Febelfin.

Proti pôžičke sa ozýva okrem bankárov aj Federácia belgických podnikov. Tá naznačuje, že ostatné krajiny EÚ sa správajú pokrytecky, pretože ak by boli zmrazené ruské aktíva na ich území, samy by neboli ochotné riskovať a robiť to, čo teraz žiadajú od Belgicka.

V skutočnosti sú zmrazené ruské devízové rezervy deponované aj v ďalších krajinách EÚ, najmä vo Francúzsku a v Luxembursku, no Belgicko v ich držbe suverénne dominuje. Proti ich využitiu na pôžičku Ukrajine sa vyslovuje aj samotná belgická spoločnosť Euroclear, v ktorej sú tieto rezervy uložené.

Tá v piatok uviedla, že návrh Európskej komisie je príliš riskantný, históriou nepreverený a jeho zhmotnenie by znamenalo ďalekosiahle právne, finančné a reputačné riziká nielen pre Euroclear, ale aj pre Belgicko, Európsku úniu a jej finančné trhy.

Tlačia najmä Nemci

Na Belgicko popri Európskej komisii obzvlášť silno tlačí aj Nemecko. Berlín zjavne preferuje využitie ruských rezerv na financovanie ukrajinských vojenských výdavkov pred použitím spoločného dlhu EÚ na rovnaký účel.

Nemci totiž patria k národom EÚ, ktoré sa až na výnimky vehementne stavajú proti spoločnému požičiavaniu peňazí Únie, pretože ako relatívne fiškálne disciplinovaní nechcú preberať náklady dlhu zadlžených ekonomík typu Francúzsko, Taliansko, ba ani Belgicko. Nemecko by teda bolo radšej, aby peniaze na Ukrajinu poslalo z ruských rezerv Belgicko bez toho, aby sa musel vydávať ďalší spoločný dlh EÚ.

Na stranu Belgicka sa však stavia aj naozaj ťažká váha – Spojené štáty. Tie teraz tlačia na niektoré krajiny Európskej únie, aby sa postavili proti zámeru Európskej komisie poslať Ukrajine peniaze z ruských rezerv, ako uviedla agentúra Bloomberg. Podľa USA by peniaze z ruských rezerv mali slúžiť na zabezpečenie mieru, a nie na predlžovanie vojny.

Európska komisia chce Kyjevu peniaze dať – ide vlastne o nevratnú bezúročnú pôžičku – na jeho vojenské a finančné potreby. Za poskytnuté peniaze sa však majú zaručiť jednotlivé členské krajiny EÚ.

Proti je Maďarsko. A vlastne aj Slovensko

Európska centrálna banka sa odmieta podieľať na záruke, aj keď to od nej Európska komisia participáciu žiada. Proti odovzdaniu celkovo 165 miliárd eur Ukrajine sú v rámci EÚ okrem Belgicka aj Maďarsko a vlastne aj Slovensko, ktoré to podmieňuje tým, aby sa týmito peniazmi nefinancovali vojenské výdavky, čo je v praxi ťažko splniteľné.

Štátny rozpočet Belgicka inkasuje zo zmrazených ruských devízových rezerv, ktoré sú deponované na jeho území, stovky miliónov eur na daniach. Belgicko sa obáva najmä toho, že ak prestanú platiť príslušné sankcie Európskej únie (napríklad maďarským vetom pri hlasovaní o ich predĺžení o ďalší polrok, ktoré sa koná pravidelne každých šesť mesiacov), bude to ono, ktoré bude musieť Rusku peniaze z rezerv vracať – a pokiaľ ich medzitým Európska komisia pošle Ukrajine, nebude mať z čoho.

Na Belgicko by sa potom museli „zložiť“ ďalšie členské krajiny EÚ, aby mohlo peniaze Rusku vrátiť. Prípadne by vratku Rusku „natlačila z ničoho“ Európska centrálna banka, tá však práve takéto riešenie odmieta ako nepovolené látanie dlhu členských krajín eurozóny tlačou nových eur.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.