Európa má prázdne vrecká, ale sľubuje plný mešec

Po výpadku americkej podpory Ukrajine sa Brusel hrdinsky zaviazal, že krachujúci režim v Kyjeve bude držať nad vodou vlastnými prostriedkami. No zatiaľ čo Ukrajina už vyše roka zápasí s neschopnosťou splácať svoje záväzky a jej zadlženie raketovo narastá (z 50 percent HDP pred vojnou na dnešných 110 percent), Európa zisťuje, že už nie je schopná dávať každoročne dohromady sto miliárd eur, ktoré kyjevskí skorumpovaní „otesánkovia“ požadujú.

Rada by preto siahla na 140 miliárd eur, ktoré si ruská centrálna banka uložila v belgickej spoločnosti Euroclear. No zatiaľ čo zmrazenie týchto aktív z dôvodov vojny legálne je, ich zhabanie legálne nie je.

Belgicko ako hostiteľská krajina ručí za dodržanie práva, a ak by bolo porušené, muselo by Rusku uhradiť škodu. Zároveň by prišlo o výhodný biznis. Euroclear, ktorý umožňuje rozsiahle transakcie najväčším hráčom finančných trhov, spravuje okolo štyroch biliónov dolárov aktív z celého sveta. Čo z nich zostane, ak peniaze uložené v Belgicku nebudú v bezpečí pred zvoľou európskych úradov?

Burkeovský konzervatívec De Wever je proti

V Belgicku sídlia viaceré podobné inštitúcie, ktorých zisky závisia od povesti tejto krajiny ako bezpečného miesta. Od leta, keď sa o týchto plánoch začalo hovoriť, belgický premiér zdvorilo, ale jasne opakuje, že je proti. Bruselskí kormidelníci sa správajú ako hluchí.

Nemecký kancelár Merz v septembri po stretnutí s De Weverom blahosklonne vyhlásil, že Belgicko nebude robiť problémy. Jeho stranícka kolegyňa von der Leyenová, ktorá návrh za Európsku komisiu predkladá, uisťuje, že všetko bude vykonané tak, aby Belgicko neutrpelo ujmu.

Tento týždeň buchol De Wever do stola. Po tom, ako si prečítal najnovší návrh Komisie, vylúčil, že by sa Belgicko na krádeži ruských aktív malo podieľať. Pre poriadok odmietol aj bruselskú mantru o ruskej porážke, na ktorej celá transakcia stojí.

Pripomenul, že o aktíva prichádzajú porazení, nie víťazi. Zároveň dodal, že porážka Ruska by ani nebola žiaduca, pretože by viedla k rozkladu jadrovej veľmoci. Takto natvrdo to nehovorí ani Orbán.

Ideologicky zaslepené bábky

Na čele väčšiny štátov EÚ sú dnes bábky zaslepené buď ideológiou, alebo osobným prospechom, a ochotné vlastnú krajinu kedykoľvek predať. De Wever je, naopak, autentickým demokratickým politikom, ktorý sa hlási k neoliberalizmu, burkeovskému konzervativizmu a umiernenému flámskemu nacionalizmu.

Flámska orientácia dáva tomuto inak mainstreamovému politikovi presvedčenie, ktoré musel často v politickom boji obhajovať a za ktoré musel znášať najrôznejšie ústrky. Na druhej strane, dlhoročná skúsenosť primátora Antverp ho vedie k hľadaniu praktických riešení konkrétnych problémov. Je bojovník aj diplomat.

Z okrajovej Novej flámskej aliancie, na ktorej čele stál viac ako dvadsať rokov, urobil najsilnejšiu politickú stranu krajiny. Vymedzuje sa ako politicky korektná alternatíva voči radikálnemu Flámskemu záujmu, s ktorým súťaží o pozíciu najsilnejšej strany v holandskojazyčnom Flámsku.

Je preto pozývaný nielen do salónov, ale aj vládnych koalícií. K zvláštnostiam flámskych národovcov patrí, že sa príliš nevymedzujú proti EÚ. V žalúdku im leží predovšetkým Belgicko. Ak Belgicko v dôsledku bruselskej centralizácie oslabuje, otvára sa tým priestor na posilňovanie flámskej vlády.

Ani radikáli z Flámskeho záujmu, ani De Weverovi umiernení preto príliš neveria v belgickú budúcnosť. De Wever si praje ďalšiu decentralizáciu krajiny smerom ku konfederácii, výhľadovo hovorí o samostatných republikách a dokáže si predstaviť aj spojenie s holandskými susedmi, s ktorými majú Flámi spoločný holandský jazyk, často nesprávne označovaný ako „holandčina“. Od radikálov sa líšia diplomatickým štýlom a schopnosťou dohodnúť sa s politikmi zastupujúcimi frankofónne Belgicko.

Zrejme flámske zakotvenie vedie De Wevera k silnejšiemu vedomiu národného záujmu, než je zvykom u politikov, ktorí sa snažia identifikovať s miznúcou belgickou konštrukciou. Donedávna dával tento záujem najavo s diplomatickým taktom belgického pragmatika, ktorý si nechce zavrieť žiadne dvere. Keď to nestačilo, pridal v posledných dňoch na dôraznosti.

Ak bude bruselský tlak na Belgicko pokračovať, môže silnieť aj Belgičanova protireakcia.

Nebolo by to prvýkrát ani naposledy, čo si bruselská elita svojou prezieravosťou vypestovala tvrdých oponentov. Koniec koncov Orbán, Fico či Zeman tiež začínali v politike ako eurofili prisahajúci na Brusel.

Antipostoj zvnútra západoeurópskej rodiny

Na druhej strane, taký Belgičan môže vždy počítať s väčším pochopením pre svoje záujmy ako niekto z východu. Zatiaľ čo na prvého sa európska elita pozerá ako na člena západoeurópskej rodiny, tí druhí sú vzdialenými, chudobnými, a teda aj menejcennými príbuznými.

Pochopenie môže byť umocnené aj stavom atlantickej podpory: od plánov na zhabanie ruských aktív dnes Trumpovi ľudia Európanov odrádzajú.

Pokiaľ však bude belgický premiér De Wever tvrdohlavo odmietať zradu národných záujmov, tiež nakoniec narazí na limity zhovievavosti svojich západoeurópskych súrodencov.