Uplynulý rok možno spätne čítať ako jeden z kľúčových zlomov pre generáciu Z na Slovensku. Nie preto, že by priniesol jednu zásadnú historickú udalosť, ale preto, že v ňom vyplávali na povrch dlhodobo sa hromadiace tendencie – hodnotové, kultúrne aj mentálne.
Od kauzy študenta známeho pod prezývkou „Muro“ cez dramatický posun mladých voličov k Progresívnemu Slovensku až po ideologizáciu akademického prostredia a fenomén digitálneho brain rotu – ide o jednotlivé prejavy širšieho procesu formovania generácie v prostredí permanentnej stimulácie, kultúrnej asymetrie a oslabenej schopnosti rozlišovať medzi slobodou a chaosom.
Muro ako symbol, nie výnimka
Incident so študentom Michalom „Murom“, ktorý pred prednáškou premiéra Roberta Fica napísal na chodník vulgárny nápis, sa stal mediálnym symbolom generačného vzdoru. Dôležité však je, že nejde o izolovaný exces, ale o symptomatický jav.
Reakcia časti médií a verejnosti nebola zameraná na otázku hraníc slobody prejavu, ale na estetizáciu vulgárnosti ako občianskej odvahy. V tomto bode sa ukazuje zásadný posun: protest sa prestáva hodnotiť podľa obsahu či cieľa a začína sa posudzovať podľa miery šokovania.
Muro nereprezentoval všetkých študentov. Väčšina volila tichšie, no formálne legitímne formy nesúhlasu. Mediálna pozornosť sa však sústredila na extrém, pretože ten je kompatibilný s logikou digitálnych platforiem – krátky, výbušný, emocionálny. Tento mechanizmus vytvára falošný obraz generácie ako homogénne radikálnej, hoci v skutočnosti ide o hlasnú menšinu zosilnenú algoritmami.
Volebný prieskum ako generačné zrkadlo
Výrazným výkričníkom bol aj prieskum agentúry Focus, podľa ktorého by mladí voliči vo veku 18 až 30 rokov odovzdali takmer polovicu hlasov Progresívnemu Slovensku. Tento údaj nemožno čítať len politicky, ale predovšetkým kultúrne. Nejde len o preferenciu jednej strany, ale o dominanciu jedného hodnotového rámca.
Progresivizmus medzi mladými funguje ako jednoduchý naratív dobra a zla, v ktorom nie je potrebné hlbšie porozumenie realite. Ponúka identitu, estetiku a emocionálne bezpečie. Pre generáciu vyrastajúcu v prostredí sociálnych sietí je to prirodzene príťažlivé. Konzervatívne či kresťanské rámce sa, naopak, javia ako zložité, pomalé a nekompatibilné s rýchlym digitálnym svetom.
Je dôležité zdôrazniť, že tento posun nie je výsledkom racionálneho porovnávania programov, ale dlhodobého kultúrneho prostredia, v ktorom sú určité názory permanentne zvýhodňované a iné marginalizované.
Brain rot: mentálny stav generácie
Osobitným medzníkom roka je aj rozšírenie pojmu brain rot, v preklade mozgová hniloba, ktorý samotná generácia Z používa na pomenovanie vlastného mentálneho vyčerpania.
Ide o presný autodiagnostický pojem. Krátke videá, nekonečné skrolovanie a algoritmická personalizácia obsahu oslabujú schopnosť sústrediť sa, myslieť v kontexte a viesť hlbšiu reflexiu.
Brain rot nie je len technologický problém, ale aj politický. Človek s oslabenou pozornosťou je náchylnejší na jednoduché slogany, emocionálne skratky a ideologickú manipuláciu. Práve tu sa prepája digitálna kultúra s politickou realitou. Generácia, ktorá nedokáže vydržať pri dlhšom texte, je zároveň generáciou, ktorá hlasuje na základe pocitu, nie argumentu.
Ideologizácia akademickej pôdy
Rodovo inkluzívna príručka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave predstavuje významný moment, v ktorom sa akademické prostredie prestáva javiť ako neutrálny priestor poznania a čoraz viac nadobúda charakter ideologického aktéra.
Dokument, financovaný zo štátnych a európskych zdrojov, sa navonok tvári ako metodická pomôcka podporujúca otvorenosť a rešpekt, no v skutočnosti presadzuje jeden konkrétny svetonázorový rámec ako normu.
Príručka vychádza z feministickej pedagogiky a gender teórie, pričom automaticky spája psychické ťažkosti LGBT osôb s „neinkluzívnym prostredím“. Z toho odvodzuje povinnosť univerzít prijať rodovú ideológiu ako východisko výučby. Alternatívne odborné prístupy, napríklad psychologické či medicínske vysvetlenia, sú v texte marginalizované alebo úplne ignorované.
Závažným problémom je aj snaha o systematickú neutralizáciu jazyka a povinné uplatňovanie rodovej perspektívy naprieč všetkými disciplínami. Takýto prístup nevedie k rozvoju kritického myslenia, ale k reprodukcii „správnych“ odpovedí.
Paralely s komunistickou propagandou
Nie je náhoda, že mnohé súčasné javy pripomínajú logiku komunistickej propagandy, hoci v modernom šate. Nálepkovanie oponentov, morálna nadradenosť, selektívna tolerancia a vytváranie „správneho vedomia“ sú mechanizmy, ktoré dejiny už poznajú. Rozdiel je v tom, že dnes sa nešíria prostredníctvom straníckych novín, ale cez TikTok a univerzitné dokumenty.
Najväčším medzníkom roka pre generáciu Z nie je jedna kauza alebo jeden prieskum. Je to uvedomenie, že sloboda bez zodpovednosti sa mení na chaos a pluralita bez hraníc na ideologickú monokultúru. Tento rok ukázal, kam môže viesť kombinácia digitálneho preťaženia, akademického ideologického aktivizmu a mediálnej jednostrannosti.
Zároveň však ukázal aj to, že generačný príbeh nie je uzavretý. Popri hlasnej menšine existuje aj skupina mladých, ktorí hľadajú zmysel, pravdu a ukotvenie.
Budúcnosť Slovenska nebude závisieť od toho, kto kričí najhlasnejšie, ale od toho, kto dokáže myslieť najhlbšie. Nestačí však len premýšľať. Tieto myšlienky treba verejne obhajovať a spoločensky nastoľovať.