Mozgová hniloba: generácia, ktorá si ničí mozog a smeje sa na tom

Generácia Z už pre tento stav našla aj názov: brainrot, v preklade mozgová hniloba. Ide o postupné odstraňovanie schopnosti sústrediť sa a vnímať hlbší kontext. Nie je to pojem vymyslený vedcami, ale sebaironické priznanie mladých, že niečo nie je v poriadku. 

Mozgová hniloba ako digitálny fenomén

Dlhé roky sme počúvali varovania pred dôsledkami nadmerného používania digitálnych technológií. Hovorilo sa o poklese schopnosti sústrediť sa, závislosti od sociálnych sietí či o zhoršení kritického myslenia.

Dnes už nemusíme hľadať vedecké výskumy, aby sme tento fenomén pomenovali, urobila to samotná mladá generácia. Pojem brainrot sa rozšíril ako označenie pocitu mentálnej vyčerpanosti, až tuposti, po dlhých hodinách strávených skrolovaním na sociálnych sieťach.

Psychológovia upozorňujú, že krátke videá znižujú schopnosť udržať pozornosť a oslabujú dlhodobú pamäť. Štúdia výkumníkov z mníchovskej univerzity LMU ukazuje, že rýchle prepínanie medzi videami oslabuje prospektívnu pamäť a schopnosť plniť plánované úlohy.

Mozog sa stáva závislým od neustálej stimulácie a ak nie je prítomný nový podnet, okamžite sa dostaví nuda či úzkosť. Tento fenomén je pozorovateľný nielen v bežnom živote, ale aj v školách, kde študenti čoraz častejšie hlásia problémy so sústredením na dlhšie texty alebo prednášky.

Princíp hazardných hier

Mozgová hniloba však nie je len internetovou iróniou, ale odrazom reálneho stavu digitálnej generácie. Ako uvádza portál Verywell Mind, neustále sledovanie krátkych videí vytvára efekt podobný hazardným hrám.

Dopamínové uvoľňovanie pri každom novom vizuálnom stimule spôsobuje, že mozog sa neustále dožaduje ďalšej dávky rýchlej zábavy. To vedie k neschopnosti venovať sa dlhším úlohám, ako je čítanie článkov, sledovanie filmov či dokončenie bežných povinností.

Sociálne siete však nepracujú náhodne. Každý klik, každé pozastavenie videa či každé „páči sa mi to" pomáha algoritmom personalizovať ďalší obsah. Výsledkom nie je zábava, ale starostlivo vybraný mix podnetov, ktorý má jediné poslanie - udržať pozornosť čo najdlhšie.

Brainrot tak nie je len výsledok našej slabosti, ale aj dôsledok technologickej premyslenosti. Keď sa nudíš, aplikácia to vie. A ponúkne ďalšie video.

Algoritmy sú čoraz sofistikovanejšie, videá stále kratšie a platformy ako YouTube Shorts či Instagram Reels sa snažia kopírovať TikTok, pretože presne vedia, že tento formát maximalizuje čas strávený v aplikácii, čím spoločnosti zvyšujú svoj zisk z reklám. 

Locked-in alien: Esencia ultimátnej mozgovej hniloby

Brainrot nie je len o obsahu, ale najmä o forme. V krátkych videách často dominujú bizarné zvuky, náhodné kombinácie obrazov, postprodukčné efekty bez pointy. Čím absurdnejšie, tým lepšie. Ide o formu hypervizuálneho preťaženia, v ktorom pointa nie je dôležitá: rozhoduje rytmus, hlasitosť a šok.

Koncept krátkého videa „locked-in alien,“ v preklade sústredený mimozemšťan, ktorý sa pýta, aký je ďalší krok operácie, sa bleskovo rozšíril z TikToku ako nový druh vizuálneho šialenstva: umelou inteligenciou vygenerovaný mimozemšťan so sklopenou hlavou, nehybným pohľadom a zvukovou stopou na pozadí, ktorá evokuje dramatickú vážnosť, no nedáva žiaden zmysel.

Tento mimozemšťan nevyzerá stratený, ale naopak, až absurdne sústredený. Je „locked-in“ v tom najnepochopiteľnejšom zmysle, doslova hypnotizovaný niečím, čo sa deje pred ním.

Práve kombinácia silného sústredenia, žiadneho jasného cieľa a audiovizuálného chaosu robí z tohto trendu esenciu moderného brainrotu. Obsah, ktorý je zjavne absurdný, no zároveň tak dokonale nastavený na zapojenie algoritmov a vyvolanie virality, že si ho ľudia púšťajú znova a znova. Nie preto, že by dával zmysel, ale práve preto, že nedáva.

Locked-in alien sa tak stáva maskotom digitálneho preťaženia, stelesnením doby, v ktorej byť „v zóne“ neznamená sústrediť sa na zmysluplnú úlohu, ale na úplne náhodný klip s mimozemšťanom.

Mozog si žiada detox, ale dokáže ho dostať?

Jednou z možností, ako tento trend na osobnej úrovni zvrátiť, je vedomé obmedzenie času stráveného na sociálnych sieťach a konzumácia dlhšieho obsahu. Už len niekoľko dní mimo algoritmických sietí vedie k zvýšeniu kognitívnej flexibility, návratu motivácie a celkovému zníženiu vnútorného napätia.

Skutočný problém však spočíva v tom, že mozog zvyknutý na instantnú stimuláciu začne po pár hodinách absencie zažívať nepokoj, podobne ako pri abstinenčných príznakoch. Digitálny detox preto nie je len o vôli, ale aj o systematickej obnove schopnosti nudiť sa.

Aj preto čoraz viac expertov odporúča vytvoriť si vlastné digitálne rituály. Namiesto radikálneho odstrihnutia sa od všetkého sa osvedčujú techniky ako „dopamínové pôsty“, cielene nudné aktivity či návrat k analógovým zvykom: čítaniu kníh, prechádzkam, písaniu rukou.

Niektoré platformy už experimentujú s funkciami, ktoré upozorňujú na nadmerné používanie aplikácií, no ich efektivita je otázkou. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj školy a rodičia, ktorí môžu viesť mladú generáciu k vyváženejšiemu prístupu k digitálnemu obsahu.

V konečnom dôsledku však rozhodnutie zostáva na jednotlivcovi. Ak ste sa dostali až sem a neprepli ste si medzičasom inú kartu s Reels-om, možno ešte nie je všetko stratené. Ak však pri ďalšom „locked in alien“ meme opäť stratíte pojem o čase, váš mozog vám už možno dáva jasnú odpoveď.