Minister porovnával návrh Komisie s aktuálnym programovým obdobím. V rokoch 2023 až 2027 má Slovensko k dispozícii približne 4,6 miliardy eur na priame platby a projektové podpory. V návrhu rozpočtu na roky 2028 až 2035 je základný balík na úrovni približne 3,7 miliardy eur.
Aby Komisia obhájila zníženie financií pre agrosektor, ako riešenie pre Slovensko zároveň navrhla aj ďalší balík financií v hodnote približne 4,3 miliardy eur, o ktorom by štát rozhodoval na národnej úrovni. To by znamenalo, že o financie z tohto balíka by sa mohli uchádzať všetky ministerstvá.
Po neskoršom ústupe Komisie má byť z tohto balíka povinne vyčlenených desať percent pre rozvoj vidieka, teda približne 430 miliónov eur, čo by celkový objem pre poľnohospodárstvo zvýšilo na viac ako 4,1 miliardy eur. Podľa Takáča to však stále znamená pokles oproti súčasnosti a pritom vôbec nezohľadňuje infláciu ani rast vstupných nákladov.
Za ďalší problém minister považuje koniec takzvanej externej konvergencie. Slovensko je po viac ako 20 rokoch členstva v EÚ na úrovni približne 82 percent priamych platieb v porovnaní so staršími členskými štátmi. Komisia pritom tvrdí, že od roku 2028 už bude systém vyrovnaný.
„Keď Komisia hovorí, že sme sa vyrovnali, tak je úplne legitímne tvrdiť, že sektor pôdohospodárstva na Slovensku dostával menej peňazí o minimálne 20 percent,“ upozornil Takáč.
Druhou červenou čiarou je povinné stropovanie priamych platieb. Komisia navrhuje strop na úrovni 100-tisíc eur na konečného užívateľa. Podľa ministra by to bolo pre 80 až 90 percent slovenských fariem likvidačné.
„Slovenskí poľnohospodári predsa nemôžu byť sankcionovaní za to, že historicky desiatky rokov tu máme veľké farmy. A teraz eurokomisia príde a povie, že bude povinne stropovať platby. Veď toto by zlikvidovalo náš sektor pôdohospodárstva,“ vyhlásil Takáč a dodal, že Slovensko z tohto dôvodu presadzuje zachovanie dobrovoľného stropovania.
Treťou červenou čiarou je zachovanie podpory potravinárstva a vinohradníctva. Podľa návrhu Komisie majú byť tieto sektory od roku 2028 zo SPP vylúčené. Takáč to označil za iracionálne riešenie, ktoré by znižovalo domácu pridanú hodnotu a zvyšovalo dovoznú závislosť. „Prvovýroba môže fungovať, ale bez spracovania pridaná hodnota odchádza preč,“ zdôraznil.
Minister si je vedomý toho, že zmeniť SPP nebude možné na 100 percent. „Sú tu ale pre nás určité červené čiary, ktoré považujeme za bytostne dôležité. A preto budem v stredu aj ja osobne vystupovať v tomto duchu a z pohľadu týchto čiar dôležitých pre Slovenskú republiku,“ zdôraznil.
Podpora zo strany poľnohospodárov
Pozície ministerstva pred zasadnutím podporili aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Jej podpredseda Emil Macho uviedol, že slovenskí poľnohospodári sa so stanoviskom ministerstva stotožňujú vo všetkých zásadných bodoch.
„Máme dostávať o 20 percent menej peňazí. Keď k tomu prirátame infláciu, sme niekde na úrovni o 45 až 50 percent menej oproti súčasnosti,“ ozrejmil Macho. Dodal, že pri takomto nastavení nie je možné dlhodobo udržať produkciu cenovo dostupných potravín. Silný rozpočet SPP preto označil za absolútnu prioritu.
Kritizoval aj povinné stropovanie priamych platieb, ktoré označil za „politický fetiš“. Podľa neho ide o trestanie veľkosti a efektivity namiesto pozitívnej motivácie menších a mladých farmárov. „Veľkosť a úspech budeme trestať? Veď to nedáva zmysel,“ myslí si.
Podpredseda SPPK a zástupca spracovateľov potravín Marián Šolty upozornil najmä na vylúčenie potravinárstva zo SPP. „Slovo potravinárstvo sa v návrhu SPP už nevyskytuje,“ priblížil.
Považuje to za rozpor s cieľmi EÚ v oblasti skracovania dodávateľských reťazcov a ekologickej udržateľnosti. Upozornil tiež, že Slovensko je v súčasnosti sebestačné v potravinách iba približne na 40 percent a ďalšie oslabovanie spracovateľského sektora by túto závislosť ešte prehĺbilo.
Dovozy z tretích krajín: štandardy a ochrana trhu
Druhou veľkou témou bruselského rokovania majú byť dovozy z tretích krajín, pričom Takáč opakovane spomínal najmä Ukrajinu. Slovensko bude podľa neho žiadať, aby dovážané produkty spĺňali rovnaké produkčné štandardy ako v EÚ a aby existovali ochranné mechanizmy v prípade nárazových dovozov.
„Požadujeme, aby pri dovozoch z tretích krajín bol dodržaný prísny produkčný štandard v Európskej únii,“ prízvukoval minister.
Zároveň hovoril o potrebe „ochranného mechanizmu“ alebo aj osobitného fondu na kompenzácie pre poľnohospodárov a potravinárov, ak dovoz spôsobí ekonomické škody na domácom trhu. Takáč tvrdí, že Komisia pri ukrajinských komoditách zvýšila niektoré kvóty „až o 500 percent“ a že dopad sa najviac koncentruje v prihraničných krajinách.
Minister pripomenul, že Slovensko patrí medzi tri krajiny, ktoré si ponechávajú národné obmedzenia pri dovoze vybraných komodít z Ukrajiny. Vyhodnotenie z konca roka 2023 podľa neho viedlo k predĺženiu a rozšíreniu zoznamu komodít práve preto, aby sa predišlo destabilizácii trhu.
Koordinácia s V4 a pozícia vlády
Takáč avizoval, že pred rokovaním chce koordináciu v rámci V4 a bilaterálne rokovania s českou stranou. Na domácej úrovni zdôraznil zhodu s SPPK, ktorá podľa jeho slov zastrešuje viac ako 80 percent domácej produkcie.
Spomenul aj premiéra Roberta Fica, ktorý podľa ministra o „červených čiarach“ hovoril opakovane aj na rokovaniach v Bruseli, keďže sektor pôdohospodárstva označuje za jednu z priorít.
Na otázku Štandardu, či je Slovensko pripravené zablokovať prijatie európskeho viacročného rozpočtu, Takáč odpovedal, že ide o kompetenciu predsedu vlády. „Toto je otázka na Roberta Fica. Je to jeho legitímne právo. Premiér považuje zvyšovanie sebestačnosti a bezpečnosti v poľnohospodárstve za dôležité, a preto to komentuje aj na európskej úrovni,“ odpovedal Štandardu.
Zároveň dodal, že dúfa v dohodu bez eskalácie a v zmenu návrhu tak, „aby pomáhal sektoru pôdohospodárstva v jednotlivých krajinách únie s dôrazom na ich špecifiká“.
Bruselské rokovanie naplánované na 7. januára má podľa ministra ukázať, či Komisia ustúpi od parametrov, ktoré Slovensko považuje za neprijateľné – a to najmä pri rozpočte, povinnom stropovaní a vyradení potravinárstva zo SPP.
